Matej Bošňák z EY: Podnikateľom roka sa stane človek vtedy, keď dokáže svojím príbehom inšpirovať tisíce ľudí
- Podpory biznisu na Slovensku nikdy nie je dosť. Aj preto spoločnosť EY opäť vyhlasuje súťaž EY Podnikateľ roka, ktorá je najprestížnejšou súťažou svojho druhu na svete. Jej cieľom je oceniť ľudí so zaujímavými biznis príbehmi, ktorými zlepšujú svet. Prestížny titul si už na Slovensku odniesli napríklad Jozef Klein z Assecco Central Europe, Patrick Hessel z c2i, Ľuboš Fellner z BUBO Travel agency či Michal Štencl zo Sygic. O súťaži sme sa rozprávali s vedúcim partnerom EY Slovakia Matejom Bošňákom.
- Podpory biznisu na Slovensku nikdy nie je dosť. Aj preto spoločnosť EY opäť vyhlasuje súťaž EY Podnikateľ roka, ktorá je najprestížnejšou súťažou svojho druhu na svete. Jej cieľom je oceniť ľudí so zaujímavými biznis príbehmi, ktorými zlepšujú svet. Prestížny titul si už na Slovensku odniesli napríklad Jozef Klein z Assecco Central Europe, Patrick Hessel z c2i, Ľuboš Fellner z BUBO Travel agency či Michal Štencl zo Sygic. O súťaži sme sa rozprávali s vedúcim partnerom EY Slovakia Matejom Bošňákom.
Súťaž EY Podnikateľ roka štartuje na Slovensku už 12. ročník. Spomínate si ešte na jej začiatky?
Priznám sa, že pred dvanástimi rokmi, keď súťaž EY Podnikateľ roka začínala, som bol veľmi skeptický, či môže na Slovensku zaznamenať úspech. Bál som sa, či nájdeme dostatok podnikateľov, ktorí sa do súťaže prihlásia. Ľudia na Slovensku majú totiž stále zábrany pred tým, aby sa zviditeľňovali a dali na známosť svoje úspechy či neúspechy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou podnikania.
Moja predpoveď sa našťastie nenaplnila a súťaž nadobudla krásne rozmery. Podarilo sa nám silne ju etablovať na trhu, pribúdajú nám noví partneri, máme záštitu prezidenta SR a podporu médií, takže súťaž kvalitatívne rastie. Na Slovensku si získala prestíž, a to aj vďaka tomu, že ide o jedinú súťaž, ktorá má globálny dosah a koná sa v takmer 60 krajinách po celom svete. Vcelku pokladám Podnikateľa roka za veľmi úspešný projekt.
Prihlásiť sa alebo nominovať zaujímavého podnikateľa do súťaže môžete tu.
Ako za tie roky vnímate posun v kvalite súťažiacich a ich podnikateľských príbehov?
Mali sme už víťazov z rôznych oblastí, vrátane IT či cestovného ruchu. Kvalita rokmi rastie napriek tomu, ako sa často sťažujeme na to, v akej krajine žijeme. Začať podnikať je totiž čoraz jednoduchšie. Pred dvadsiatimi rokmi nebolo možné založiť spoločnosť bez toho, aby o tom človek aspoň rok vopred rozmýšľal. Dnes je to ľahké a každý, kto má nápad, to môže hneď vyskúšať.
My, staršia generácia, sme sa po vysokej škole strachovali, kam pôjdeme pracovať, a dnes si študenti už počas školy založia firmu a realizujú svoje nápady. Ten svet je diametrálne iný, než bol pred 20 rokmi. Veľmi málo však hovoríme o tom, kam sme sa ako spoločnosť dostali. Sme v Európskej únii, v NATO, nemáme tu žiadne hurikány. Myslím si, že žijeme krásne časy a treba to využiť, pretože podnikaniu doba praje.
Dokáže vás ešte vôbec po toľkých rokoch nejaký finalista prekvapiť?
Človek by čakal, že po 12 rokoch ho už nič nedostane, no nie je to tak. Na každoročnom galavečer ma vždy príjemne prekvapí, s čím všetkým sa dá úspešne podnikať, aké nápady sa dajú zrealizovať a čo všetko sa dá pritom zažiť.
Ak by som mal menovať konkrétne, spomeniem napríklad nášho posledného víťaza, Jozefa Kleina zo spoločnosti Asecco. Táto spoločnosť bola jedinou kótovanou firmou na Slovensku, konkrétne na varšavskej burze, a naozaj nie je jednoduché tento proces absolvovať a následne aj ustáť všetky povinnosti, ktoré z toho vyplývajú. Z technologických vychytávok sa mi veľmi páčil Ján Lunter zo spoločnosti Innovatrics, ktorá sa zaoberá biometriou. Je naozaj neuveriteľné, čo všetko dokážu o človeku zistiť len z očnej sietnice.
Aké sú tie najdôležitejšie kritériá, ktoré by mal Podnikateľ roka spĺňať?
Kritériá sú do veľkej miery uvoľnené – ide o ducha podnikania, škálovateľnosť a národný či cezhraničný rozmer. Väčšie šance má preto ten, kto prekročí hranice Slovenska či Európy. Jedným z kritérií sú však aj finančné parametre, čo trochu diskvalifikuje mladšie spoločnosti, pretože trvá nejaký čas, kým sa k takým číslam dopracujú.
Pre mňa je však jedným z najdôležitejších faktorov vytrvalosť. Občas síce niekto má šťastie a podarí sa mu „vystreliť“ po dvoch rokoch. Zvyčajne to však trvá jednu až dve dekády a je to celoživotná práca. Tá je často sprevádzaná aj pádom, po ktorom sa človek otrasie a ide ďalej. Za podnikateľskými príbehmi preto musíme vidieť aj veľkú obetu, podporu rodiny a priateľov.
Vytrvalosť by som rád vyzdvihol aj vo vzťahu k mladšej generácii, ktorá má síce množstvo skvelých nápadov, ale táto vlastnosť jej často chýba. Doba a pokrok ľudí lákajú, aby skúsili veľa rozličných vecí, no až po niekoľkých neúspešných pokusoch pochopia, že pri niečom musia vydržať. Chvalabohu, stále platí, že úspešný je zvyčajne ten, kto vytrvá a rozumie tomu, čo robí. Nevyhnutné je vybudovať si tiež sieť kontaktov, takzvaný „ekosystém“. A ten nevznikne za rok.
Keď už niekto kritériá splní, zaujme porotu a stane sa víťazom, má po súťaži nejaké povinnosti? Čo sa od neho očakáva?
Neformuloval by som to ako povinnosti, vnímam to skôr ako príležitosti. Keďže máme mediálnych partnerov, vrátane vás, preto chceme ten najúspešnejší príbeh odprezentovať aj takýmto spôsobom. Cieľom je, naozaj úprimne, podpora víťazného podnikateľa. Je to človek, ktorý niečo dokázal a môže inšpirovať zvyšných 5 miliónov ľudí, aby sa niektorí prípadne tiež vydali podnikateľskou cestou, pretože je dôkazom toho, že to ide. Víťazom sa stane človek, ktorý „to“ v sebe jednoducho má a je za ním príbeh.
Sledujete osudy podnikateľov aj po tom, ako sa súťaž skončí?
Áno, s víťazmi aj finalistami zostávame v kontakte. Sme podnikateľský subjekt a úspešní podnikatelia sú naši prirodzení partneri. S víťazmi sme vždy počas pobytu v Monaku permanentne päť dní a keď zafunguje chémia, vzniká tam akési puto.
Keď ste spomínali víťazov, ani raz nezaznelo ženské meno. Zvíťazila už vôbec v Podnikateľovi roka žena?
Aj keď sa to tak môže javiť, nie sme čisto mužská súťaž. :) Pred tromi rokmi zvíťazila spoločnosť Microstep, ktorú reprezentovala pani Eva Stejskalová. Úprimne však neviem, čo sa dá so slabým zastúpením žien v biznise robiť. Snažíme sa ich motivovať, aby sa prihlasovali. Práve teraz je mesiac rodovej rovnosti, na ktorom sa prezentoval aj slovenský prieskum, ktorý odhalil, že ženy podnikajú väčšinou v “lightových” oblastiach. Bol by som však úprimne rád, keby sa podnikateľská scéna aj naša porota rozšírila o viac žien, pretože ženy dokážu priniesť do biznisu úplne nový rozmer.
Prečo je podľa vás žien v biznise tak málo?
Myslím si, že to vyplýva z tradície. Naša spoločnosť je stále pomerne konzervatívna a na Slovensku ženy do veľkej miery robili skôr “back office” pre úspešných mužov. Treba povedať, že muži by to bez žien „v pozadí“ určite nezvládli. Ďalším faktorom je tiež spôsob vzdelávania na Slovensku, ktorý stále pochádza z čias Márie Terézie. Nemám recept na to, ako to zmeniť, no verím, že za 20 rokov budeme inde. Už dnes je aktivita žien v podnikaní oveľa vyššia. Určite to však nezlepšíme kvótami, ktoré zaviedli napríklad vo Francúzsku.
Slovenský Podnikateľ roka postupuje do celosvetového kola v Monte Carle. Doteraz sa však žiadnemu Slovákovi nepodarilo zvíťaziť. Chýba nám niečo v porovnaní s konkurenciou?
Nemyslím si, že nám niečo chýba, lebo takúto otázku by si potom mohlo položiť zvyšných 57 krajín, ktoré nevyhrajú. Naše príbehy sú zaujímavé, no stále sme malá krajina, ktorá má menší globálny dosah. Zároveň často víťazia podnikatelia, ktorí pochádzajú z rozvojových krajín alebo riešia závažné problémy tretieho sveta.
Jeden z finalistov napríklad pred dvomi rokmi začal svoju reč slovami: “Neviem, koľko mám rokov, pretože neviem, kedy som sa narodil”. Pochádzal zo Sýrie a jeho matka bola obeťou znásilnenia, takže mal naozaj silný príbeh. Veľkú rolu tiež zohráva spoločenská zodpovednosť, takže keď niekto povie, že dáva ročne na charitu milióny dolárov, zaváži to.
Na jednej strane je šťastie, v akých skvelých podmienkach na Slovensku žijeme, no v kontexte súťaže možno málo propagujeme svoju minulosť. Pretože taký socializmus rozhodne nebola prechádzka ružovou záhradou a 90. roky boli pre podnikanie naozaj “hardcore”. Nevraciame sa k tomu, z akých podmienok sme vyšli a nevidíme, že za 25 rokov sme ušli cestu, aká Američanom trvala dve storočia.
Galavečer v Monte Carle musí byť veľkým zážitkom. Ako vyzerá jeho priebeh a hodnotenie finalistov?
Tento event je naozaj nabitý obrovskou pozitívnou energiou. Funguje to tak, že všetkých finalistov predstavia a každý z nich sa odprezentuje pred porotou. Na túto udalosť sa finalisti dôkladne pripravujú a reprezentáciu svojej krajiny berú vážne. Je vcelku milé vidieť ako ľudia, ktorí už v živote niečo naozaj dokázali, dokážu pred porotou znervóznieť. :) Je však pekné, že tu nejde o rivalitu, ale víťazmi sú v princípe všetci. Finalisti tiež majú možnosť zúčastniť sa počas eventu seminárov či workshopov a nadviazať nové kontakty s ľuďmi z celého sveta.
Ako sa hodnotí v slovenskom kole?
U nás to funguje tak, že vyberieme serióznych nominantov, ktorých príbeh nás zaujme, a spravíme s nimi interview a krátke video, aby tam bol zachytený aj “feeling”. Potom v januári porotcom odovzdáme materiály a oni strávia niekoľko hodín rozhodovaním o víťazoch.
Na finále sa stretávate s množstvom zaujímavých podnikateľských príbehov z celého sveta. Dajú sa na základe nich indentifikovať nové biznis trendy vo svete?
Keďže ide o globálnu súťaž, je tam široká škála biznisov. Nedajú sa z nich preto vyčítať žiadne zásadné trendy, ktorými sa podnikanie uberá. Samozrejme, stále viac pribúda technológií, ale tie sú v každom podnikaní a nemusí to byť práve IT firma. Počas minulých finálových ročníkov sa škála biznisov pohybovala od mikropôžičiek v Indii cez prenájom lešenia a fúrikov, až po výrobu kondómov pre krajiny tretieho sveta. Mnohé príbehy boli naozaj silné. Napokon zvíťazil Kanaďan, syn tureckých emigrantov, ktorý sa rozhodol chudobným a utečencom priniesť lacno dostupné strukoviny.
Opäť sme pri spoločenskej zodpovednosti, ktorá je zrejme jedným z top kritérií. Máme aj na Slovensku dosť biznisov, ktoré majú tento rozmer?
Spoločenská zodpovednosť je obrovským plusom, pretože podnikanie má mať aj iný rozmer, než len zarábanie peňazí. Na Slovensku ho nachádzame v každom z príbehov našich nominantov. Mnohí podnikatelia ako napríklad Miroslav Trnka z ESETu, podporujú komunitu, pretože chcú spoločnosti niečo vrátiť. Či už formou podpory startupovej scény, mladej generácie a predovšetkým oblasti vzdelávania. Ak sa podnikateĺská sféra venuje vzdelávaniu, je to úžasné, pretože tak do veľkej miery nahrádza úlohu štátu. O to sa snažíme aj my v EY – podporujeme napríklad projekt Generácia 3.0, ktorý sa snaží dostať do procesu vzdelávania inovácie.
Na záver, čo vás motivuje organizovať túto súťaž a ako by ste zhrnuli jej hlavnú myšlienku?
Ako úspešná globálna firma pôsobiaca v komerčnej sfére máme pocit, že by sme mali spoločnosti a komunite, v ktorej podnikáme, niečo vrátiť. Chceme sa zúčastniť na podpore podnikania a súťaž EY Podnikateľ roka je jednou z aktivít, ktorou takpovediac “splácame svoj dlh”.
Naším hlavným zámerom je „predať“ posolstvo, že keď niekto má podnikateľského ducha a cíti sa na podnikanie, mal by do toho ísť, pretože to jednoducho má zmysel.