Ak budú nakazení ignorovať karanténu, môžeme ísť rovno kopať hroby. Matematik Kollár prezradil prognózu na jeseň

Matematik Richard Kollár na sociálnej sieti konštatuje, že čísla sú stabilizované a mnohí sa pýtajú, či to znamená, že sme „za vodou“ a nič nám nehrozí. Tvrdí, že to či dnes pribudne 30 alebo 70 prípadov denne je irelevantné. Aktuálne sa podľa jeho slov oplatí sledovať čísla len preto, aby sme sa uistili, či nie sme vo veľkom probléme. Zatiaľ sa ukazuje, že Slovensko naozaj problém s vírusom nemá. Avšak dokedy?

„Všetko pre nás naozaj začne v septembri. Vieme už z mnohých krajín, že nárast bude pravdepodobne veľmi rýchly a je možné, že ho nedokážeme principiálne spomaliť ani prísnymi opatreniami,“ hovorí matematik.

Kedy teda príde ďalšia vlna a aká veľká bude? „Vlna príde. Budú to na začiatku najmä deti a mladí. Počty infikovaných detegovaných testami budú asi porovnateľné s predchádzajúcou vlnou, ak nie aj vyššie. Budeme sa však utešovať, že v nemocniciach nič nevidíme.“

Kollár pripomína, že začiatkom septembra otvoríme školy, čaká nás návšteva pápeža a mnoho ľudí sa vráti naspäť do kancelárií. Samozrejme možno očakávať aj ochladzovania, čo bude viesť k zatváraniu terás a presunu zákazníkov do interiérov. Október podľa neho zrejme prinesie aj návrat červených nemocníc, v ktorých budú ľudia zomierať a nepôjde o jedného pacienta za týždeň, tak ako v súčasnosti.

Premorenie

„Na jeseň sa pravdepodobne kompletne premoríme. Koronavírus SARS-CoV-2 navštívi asi mestá, sídliská ale aj kopanice. A tam, kde bola minulá vlna menšia a aj kvôli tomu sa ľudia neočkovali, tak tam môže byť paseka. A cez paseku lockdown, ktorý síce nikoho neochráni pred infikovaním, len posunie ich infikovanie na neskôr. Bude to však lockdown nevyhnutný, aby ste sa dostali do nemocnice aspoň po dopravnej nehode.“

Niektorých tiež zaujíma, či sa budú musieť obmedzovať aj keď sú zaočkovaní. Kollár tvrdí, že infikovať sa môže skutočne každý, niektorí ľudia majú takú oslabenú imunitu, že im nepomôže ani vakcína, no je to zriedkavé.

„Zriedkavo sa stáva aj to, že zaočkovaná osoba infekciu prenesie ďalej. Ak však už ochorenie prelomí aj imunitnú reakciu vyvolanú vakcináciou, tak je pomerne zle a osoba je infekčná ako ktokoľvek nezaočkovaný. Ešte raz, stáva sa to zriedkavo. Šanca, že niekoho infikuje zaočkovaná osoba je oveľa nižšia ako šanca, že ho infikuje nezaočkovaná osoba.“

Kolaps nemocníc

Podľa matematika budú v prípade regionálne hroziaceho kolapsu nemocníc nejaké opatrenia potrebné pre všetkých. „Keď sa potiahne záchranná brzda, poletia zotrvačnosťou dopredu všetci. V normálnom stave však riziko po zaočkovaní je dostatočne nízke na to, aby stačili len úplne základné opatrenia, napríklad nosenie rúšok v interiéri, najmä v tých zle vetraných, či obmedzenie veľkosti hromadných akcií.“

Ak ľudia, ktorí majú dodržiavať karanténu, toto opatrenie odignorujú, Kollár tvrdí, že „môžeme ísť rovno kopať hroby“. A čo ľudia, ktorí sú nezaočkovaní a prekonali COVID-19? Majú sa obávať? Ak bola pozitivita určená na základe antigénového testu, podľa odborníka nie je na čo sa spoliehať. Ak išlo o PCR test existuje istota, že človek naozaj ochorenie prekonal.

zdroj: TASR/AP/Omar Marques

Čo však, ak išlo o bezpríznakový priebeh? „Možno si váš imunitný systém len ľahko poradil s malou infekčnou dávkou a poriadne sa ani nenaštartoval. Väčšia dávka delty môže byť niečo úplne iné, aj smrtiace. Ak ste však prekonali symptomatickú infekciu počas poslednej vlny, tak je vaša šanca na infekciu porovnateľná s tou po vakcinácii. Aspoň teda dočasne, keďže vakcíny poskytujú podľa odborníkov trochu trvanlivejšiu ochranu ako prekonané ochorenie.“

Vzhľadom na to, že prví ľudia dostali druhú dávku len pred niekoľkými mesiacmi, podľa MZSR zatiaľ neexistuje presná odpoveď na otázku ako dlho trvá imunita po očkovaní. To, ako dlho trvá imunita a či bude potrebné opakované preočkovanie nám povie ďalší výskum, ktorý práve prebieha. „Z toho, čo doposiaľ vieme, tak v závislosti od veku a ďalších faktorov trvá imunita vo forme špecifických protilátok niekoľko mesiacov, bunková imunita zrejme ešte dlhšie,“ tvrdí epidemiologička Alexandra Bražinová.

zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Mnohých tiež zaujíma odpoveď na otázku, či sa môže stať, že som zaočkovaný, dám sa testovať Ag/PCR a výsledok bude falošne pozitívny. Podľa rezortu zdravotníctva sa to nemôže stať. „Vakcínou sa do tela nedostáva vírus, ktorý by bol detegovateľný. PCR test deteguje nukleovú kyselinu vírusu vo vzorke z nosohltanu. Antigénový test deteguje prítomnosť proteínu vírusu vo vzorke z nosohltanu (väčšina u nás používaných antigénových testov reaguje na N proteín vírusu).“

Po vakcinácii sa v našich bunkách v okolí vpichu vytvorí S (spike) proteín, ale nedostane sa do buniek v nosohltane, z ktorých sa berie vzorka na antigénový či PCR test. Plná imunitná odpoveď po vakcinácii sa vytvorí pár týždňov po 2. dávke vakcíny. Dovtedy je stále možnosť infikovať sa, preto v prípade potreby vylúčiť infekciu COVID-19 je vhodné sa testovať.

Čo, ak sa vírus niekomu doteraz vyhýbal? Podľa Kollára niekoho takého zrejme toto ochorenie navštívi už na jeseň.

Každý má veľa kontaktov

V matematickom zmysle podľa Kollára stačí, ak sa zaočkuje alebo premorí približne 10 až 15 % ľudí s najviac kontaktami. Podľa expertov ale treba brať do úvahy, že tu máme delta variant.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„Pri delte má veľa kontaktov takmer každý. Idete do potravín, cestujete MHD, pracujete vo väčšej kancelárii, chodíte do školy? Tak máte veľa kontaktov. A tak teda každý sa môže a asi aj infikuje, ak to doteraz nestihol a nie je zaočkovaný. Spôsob ako uvažovať nad tým koľko stačí nehovorí nič o kolektívnej imunite, ale skôr o tom, že už zostalo málo ľudí, ktorí sa môžu ešte infikovať, a mohli by sa infikovať pomerne naraz a tak zaplniť nemocnice pre všetkých.“

A koľko na to stačí? „Asi 95 % stačiť asi bude, ale tak isto to môže byť 93 % alebo až 98 %. Očkujeme síce pomaly, tam by sme sa nedostali nikdy, ale premorovať budeme asi rýchlo. Takže môže to byť pomerne rýchlo. Do Vianoc by sme to mali stihnúť.“

Následne zostáva už len veriť, že sa dominantným variantom nestane niečo oveľa horšie ako delta. 

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska