Vyrábajú ho huby, je lacný a úplne ekologický. Materiál môže od základu zmeniť stavebníctvo
- Novým trendom v stavebníctve môže byť podhubie, ktoré môže byť použité ako stavebný materiál
- "Hubová architektúra" nepoužíva na stavbu huby ako také, ale mycélium
- To prechádza procesom, ktorý ho tvaruje do stavebných materiálov či obalov
- Novým trendom v stavebníctve môže byť podhubie, ktoré môže byť použité ako stavebný materiál
- "Hubová architektúra" nepoužíva na stavbu huby ako také, ale mycélium
- To prechádza procesom, ktorý ho tvaruje do stavebných materiálov či obalov
Huby môžeš nájsť všade. Sú vo vzduchu, vo vode, v našich telách, na stromoch, v stropoch našich kúpeľní, v podzemí. Hubám sa prednedávnom venoval popredný architektonický portál Archdaily, ktorý predstavil nový trend v stavebníctve. Ide o podhubie či korene húb, ktoré môžu byť použité stavebný materiál.
„Môžu to byť huby jedlé, liečivé, halucinogénne alebo veľmi jedovaté či môžu mať inú jednoduchšiu formu, napríklad pleseň. Niektoré z nich vyvolávajú určité choroby, z iných sa dajú vyrábať antibiotické lieky, ako je penicilín, alebo pomáhajú pri fermentácii syrov a chlebov. Otázkou ostáva, či ich môžeme využiť aj na iné potreby, ako napríklad výrobu obalov a stavebných materiálov,“ píše architekt Eduardo Souza.
„Hubová architektúra“ nepoužíva na stavbu huby ako také, ale mycélium, čo sú korene húb, konkrétne podhubie a samotný hríb je skôr plodom. Ide o extrémne tenké biele vlákna, ktoré sa vyvíjajú všetkými smermi a vytvárajú rýchlo rastúcu zložitú sieť.
Keď huba vyrastie na vhodnom mieste, mycélium sa správa ako lepidlo, cementuje substrát a formuje ho do pevného bloku. Podklad môže byť zložený z pilín, brúseného dreva, slamy, rôznych poľnohospodárskych zvyškov alebo iných podobných materiálov, ktorými by sa inak plytvalo, píše Archdaily.
Priekupníci ako IKEA alebo DELL
Firma Ecovative Design je dnes priekopníkom dizajnu, ktorý sa zameriava tvorbou mycélia a pomocou tohto netradičného materiálu vytvára objekty, ako sú obaly. Na výrobu tohto produktu sa substrát a huby zmiešajú do roztoku a vložia do foriem. Asi po 5 dňoch rastu za primeranej teploty, vlhkosti a svetle materiál stuhnutý do tvaru formy.
„Hmota potom ide do pece na úplné zneškodnenie mikroorganizmov, ktoré v nej počas tých piatich dní vznikli. Až potom je vytvorený finálny produkt – obal,“ píše Souza.
RECAP: @MoMAPS1‚s 100% compostable Hy-Fi Pavilion http://t.co/vbAfQKzSSG pic.twitter.com/7cVtjl94wZ
— Stylus (@Stylus_LIVE) July 12, 2014
Veľké spoločnosti ako IKEA a DELL už začali používať tieto obaly, ktoré sú úplne biologicky degradovateľné.
Z mycélia je v súčasnosti možné vyrobiť izolačné panely, nábytok, doplnky, textílie, obalové materiály alebo dokonca tehly s dobrými tepelnými a zvukovými vlastnosťami.
Dom postavený z húb
Prvý dom postavený z tohto materiálu bol v roku 2014. Architekti vtedy využili vedecké znalosti o vlastnostiach tohto ekologicky hodnotného materiálu.
summer is here! warm up in the shade of #biodegradable hy-fi pavilion by the living @MoMAPS1 http://t.co/cZwSCjGnz0 pic.twitter.com/lvSuwtUxZS
— designboom (@designboom) July 1, 2014
Dom z húb je izolovaný mycéliom, ktoré tvorí vzduchotesnú bariéru s vynikajúcimi tepelnými vlastnosťami. Neprodukuje žiadne škodlivé výpary. Okrem zdravotných vlastností presvedčí najmä niekoľkonásobne nižšia cena izolácie, píše portál Inhabitat.
Mycélium ako izolácia je nielen lacná, ale podľa portálu nemá žiadny dopad na ľudské zdravie. Liečba alergií, či poškodenia zdravia z výparov si často vyžaduje obrovské náklady, ktoré si nespájame s nákladmi na stavbu, píše Ekoprodukt.
Zdroje: Archdaily, Inhabitat, Ekoprodukt