Matovič chce zdravotným sestrám „vrátiť dôstojnosť“. Navrhne historické zvyšovanie platov

Minister financií Igor Matovič dnes v noci na sociálnej sieti oznámil, že zverejnia návrh na historicky najvyšší nárast platov zdravotných sestier v nemocniciach. Návrh pochádza z dielne OĽANO a detaily by sme sa mali dozvedieť počas dnešného dňa, avizuje Matovič.

Podelí sa z ušetreného

„Je hlboká noc a v našich nemocniciach sú aj v tejto chvíli pri našich chorých tisícky obetavých žien. Zdravotných sestier, ktoré sa nám starajú o naše rodinné poklady. Predlhé roky naša vrchnosť na nich kašľala,“ písal líder OĽANO na Facebook o druhej nad ránom.

Pokračuje, že zdravotné sestry neštrajkovali a na rozdiel od niektorých lekárov sa ani nevyhrážali výpoveďami. „Nehádzali plášte, tak zrejme vrchnosti za to nestáli.“

V strane, ktorej šéfuje, sa podľa jeho slov rozhodli, že zdravotným sestrám vrátia dôstojnosť. To má byť dôvodom, prečo dali na kandidátku šéfku sesterských odborov Moniku Kaveckú, ktorá dnes zastáva aj post poslankyne OĽANO.

Ďalej Matovič konštatuje, že aj napriek rôznym krízam, ktoré súčasnú vládu stretli, majú priebežný stav verejných financií v lepšom stave ako v roku 2019, kedy kríza nebola. „Môžeme sa z ušetreného mála podeliť.“

Má ísť o ospravedlnenie

„Zrejme ešte dnes zverejníme návrh na historicky najvyšší nárast platov zdravotných sestier v nemocniciach, ktorého prepočty som pred chvíľou dokončil.“

Matovič dúfa, že zdravotné sestry a ich rodiny príjmu toto mimoriadne prilepšenie ako ospravedlnenie a zadosťučinenie „za všetky predošlé vlády, ktoré na nich kašlali“.

Detaily návrhu v súčasnosti nevieme. Matovič však na sociálnej sieti uviedol, že jeho súčasťou je aj navýšenie základného platu a zavedenie príplatku za roky praxe.

„Úplne najviac si cením, že od sestier ani náznakom, ani len raz nezaznelo nejaké vyhrážanie výpoveďami, hoci všetci ľudia v zdravotníctve vedia, že sestry sú najviac nedostatkovým povolaním.“

Rokovania s lekármi by mali pokračovať v piatok (19. 8.), potvrdil pre TASR šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Lekárski odborári majú osem požiadaviek, zvýšením platov sestrám by sa tak splnila druhá.

S potrebou zvýšenia miezd sestrám súhlasí aj exminister zdravotníctva a podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Richard Raši. Upozorňuje, že vyššie platy potrebujú i iní zdravotníci.

Na margo toho, že sestry nespomínajú výpovede ako lekárski odborári, poznamenal, že rovno odišli. „Výpoveďami sa nevyhrážali, ony rovno zo zdravotníctva odchádzali, keď sa im to zrušením núdzového stavu po covide umožnilo. A odchádzali nie v desiatkach, ale stovkách, možno v tisícoch,“ skonštatoval.

Sestričiek je málo a ubúdajú

Sestričky sa odchodom nevyhrážali, no odchádzajú. Počas náročných pandemických rokov odišlo z nášho systému 1 876 sestier, uviedla Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová v máji tohto roka.

Zdravotných sestier bolo na Slovensku málo aj beztak. V súčasnosti porušujeme normy, ktoré určujú počet sestier na nemocničné lôžko. Nie je ich dosť v ambulanciách, zariadeniach sociálnych služieb ani v komunitnej starostlivosti a nemáme ani školské sestry.

Na aktuálny počet obyvateľov by Slovensko malo mať v systéme zdravotnej starostlivosti 47,7 tisíca sestier. V súčasnosti nám ich chýba podľa SK SaPA vyše 16-tisíc.

Pre porovnanie, počtom obyvateľstva rovnaké krajiny ako Nórsko, Dánsko či Fínsko poskytujú svojim pacientom dvakrát až trikrát viac sestier ako Slovensko.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Sestričiek postupne ubúda. V roku 2004 sme mali na Slovensku priemer 6,7 sestier na 1 000 obyvateľov, o štyri roky neskôr to bolo 6,28 sestier na 1 000 obyvateľov, v roku 2016 už len 5,74 sestier na 1 000 obyvateľov a v roku 2022 sme sa dostali na číslo 5,4 sestier na 1 000 obyvateľov.

Priemer Európskej únie je však 8,1 sestier na 1 000 obyvateľov, uvádza Ministerstvo zdravotníctva na ich webstránke. „Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín EÚ, musíme povedať, že nám v systéme chýba zhruba 15-tisíc sestier,“ konštatuje rezort zdravotníctva.

Zabúda sa na ambulancie?

Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana sa k statusu Igora Matoviča vyjadril na sociálnej sieti tiež. Poukazuje na to, že sestry nešli za posledných pár rokov do masovej štrajkovej pohotovosti aj preto, lebo napríklad v roku 2019 sa plošne navýšili koeficienty pre nelekársky personál o 10 %. Spolu s prirodzenou valorizáciou išlo o približne 16 %.

„Áno, problém to nevyriešilo. Dočasne sa ale zažehnala kríza bez štrajkových pohotovostí a získal sa čas na systémové riešenie miezd, ktorý však súčasná vláda nevyužila, pričom keby ministerstvo financií nenaťahovalo zdravotníkov ako gumu na trenkách, tak ani tentokrát nemuseli ísť zdravotníci na barikády.“

Poukazuje tiež na to, že Matovič vo svojom príspevku zdôrazňoval, že ide o „platy v nemocniciach“.

Súčasná legislatíva, vysvetľuje Smatana, definuje koeficienty miezd len pre zdravotníkov v nemocniciach.

„V praxi to znamená to, že keď sa pripravuje rozpočet, tak sa pozrie na prirodzenú valorizáciu (na budúci rok cca 6,8 %) a to sa ‚dá’ do rozpočtu nemocníc.“

„Ambulancie síce nemajú v zákone garanciu navýšenia, ale v praxi to funguje tak, že sa zoberie navýšenie ‚ako keby robili v nemocnici’, očistí sa to o príplatky (napr. ‚nočné’, ktoré nemajú v ambulanciách) a tá suma sa dá do rozpočtu na ambulantnú sféru.“

Podľa slov Smatanu ide o logický a férový postup, ktorý funguje aj v okolitých krajinách.

Pre predstavu dopĺňa, že bol dlhodobý priemer pomeru miezd nemocnice : ambulancie okolo 100 : 35 až 40.

„Čiže ak sa navýšili v rozpočte mzdy v nemocniciach napríklad o 100 mil. eur, do ambulancií sa alokovalo niekde okolo extra 35 – 40 mil. eur.“

Smatana podotýka, že nejde o zanedbateľné sumy a to obzvlášť, keď minister financií ohlasuje rekordné navýšenie v nemocniciach. „Pevne verím, že na ambulantný sektor na ministerstve financií nezabudli a pán minister si len nedal v statuse pozor.“

Ak by navýšenie nemalo rozpočtové krytie aj pre ambulancie, tak sa situácia v sektore časom výrazne zhorší. Krajiny, kde badáme najlepšie výsledky zdravotnej starostlivosti, hovoríme napríklad o Holandsku či Nórsku, sú postavené na silnej ambulantnej sfére.

„Čím efektívnejší a kvalitnejší ambulantní lekári sú, tým má krajina menej odvrátiteľných hospitalizácií, menší tlak na nemocnice, nižšiu záťaž sociálneho a zdravotného systém a lepší zdravotný stav populácie. Je to logické a určite to tu nemusím vysvetľovať.“

Ambulantnú sieť má Slovensko v súčasnosti v rozklade. Sme šiesti najhorší v Európe v liečiteľnej úmrtnosti a dosahujeme štvrtý najvyšší počet odvrátiteľných hospitalizácií.

„Ambulantný sektor proste kolabuje a ruka v ruke s tým ide aj nemocničný sektor.“ Ak by došlo k navýšeniu platov len v nemocniciach, zdravotné sestry z ambulancií by prešli tam a problém by sa ešte prehĺbil, dodáva.