Matovič prišiel s ďalším „skvelým“ nápadom, ktorý nebude fungovať, píše Patrik Lenghart

Autor komentáru je zakladateľom platformy Dobre a je členom Progresívneho Slovenska.

S ohľadom na terajší stav slovenského zdravotníctva sa v našej spoločenskej diskusii vynárajú mnohé otázky, ale jednou z najnovších tém je nápad nášho ministra financií, aby slovenské lekárske fakulty ročne prijímali o rovných 500 prvákov viac ako doteraz.

K tomuto nápadu sa viaže aj zábavná historka, ako vraj terajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský prišiel za terajším ministrom financií Igorom Matovičom s vyjadrením, že by potreboval prijímať ročne o približne 100 medikov viac ako doteraz. Predsa len, lekárov máme málo a zvýšenie počtu medikov by nám mohlo do nejakej miery pomôcť.

Na Slovensku máme štyri lekárske fakulty, čo by naznačovalo, že by sa na každú z nich mohlo prijať o nejakých 25 viac. Minister Matovič však po vypočutí tejto žiadosti údajne zapojil svoj sedliacky rozum a týmto sedliackym rozumom prišiel na to, že medikov potrebujeme ročne až o 500 viac. Aspoň tak to sa to malo stať podľa fenomenálnej historky, ktorá koluje v odborných či politických kuloároch.

A ako obvykle, pán Matovič pri svojom špičkových a geniálnych nápadoch zabúda zvažovať, aká je realita. A preto v tomto komentári spomeniem niekoľko základných problémov, ktoré síce minister financií zabúda brať do úvahy, ale my ostatní ich vidíme.

Po prvé: Problémy slovenského vysokoškolského vzdelávania

Aj na lekárskych fakultách učia vysokoškolskí učitelia, ktorí sú predovšetkým držitelia profesorských, docentských a doktorských-dizertačných (PhD.) titulov, ktoré všetky významne prevyšujú štandardnú kvalifikáciu lekára na úrovni MUDr. Asi netreba vysvetľovať, že počet takýchto akademicky úspešných lektorov v oblasti medicíny nie je práve vysoký.

V skutočnosti je extrémne náročné zohnať vhodného prednášajúceho, ktorý je zároveň odborník na histológiu, a potom aj nadaný učiteľ technicky schopný svoje vedomosti predávať ďalej. Vysokoškolský lektor totiž musí byť vynikajúci odborník a vynikajúci učiteľ zároveň – v tomto prípade teda hovoríme o kombinácii skvelého lekára a skvelého prednášajúceho.

Zároveň platí, že každý vysokoškolský učiteľ má podľa normatívu pridelený počet hodín, ktorý môže týždenne odučiť, a potom aj počet študentov, ktorí naňho pripadajú. Tieto hodnoty nesmú byť prekračované, inak fakulte hrozí, že príde o akreditáciu pre samotné organizovanie výučby.

V roku 2022 si môžeme predstaviť, že v jednom ročníku štúdia všeobecného lekárstva na každej z našich štyroch lekárskych fakúlt študuje naraz asi 100 študentov. Tieto čísla trošku kolíšu hore a dolu, prvákov je tradične viac ako piatakov, ale môžeme si to takto predstaviť. 100 na ročník. Ak by sme medzi štyri lekárske fakulty odrazu rozdelili do prvých ročníkov 500 nových študentov, ako navrhuje pán Matovič, prvé ročníky by odrazu mali v priemere 225 študentov každá. Bol by to nárast o 125 % na ročník.

Pán Matovič však vo svojom geniálnom návrhu vôbec nehovorí o tom, že prvý ročník, v ktorom by študovalo o 125 % študentov viac, by zároveň potreboval aj o 125 % viac času od docentov a vedeckých asistentov, rovnako by títo študenti potrebovali o 125 % viac priestoru v učebniach, rovnako by museli títo študenti absolvovať pitvy a nevyhnutnú prax, a teda aj by si v okolitých nemocniciach museli nájsť aj o 125 % viac príležitostí podieľať sa na terénnej práci pre medikov.

Jednou z najkrajších možností absolvovať prax je napríklad podieľanie sa na malých operáciách. Drobné ošetrenia, zašívanie zranení, sekundovanie či pozorovanie pri chirurgických zákrokoch. Počet týchto príležitostí o 125 % len tak nenarastie, aj keď si pán Matovič predstavuje, že počet študentov takto ročne bude rásť. Nedovzdelaný medik je nemocniciam často na príťaž, a teda by nárast o 125 % na študentoch vytvoril pre spolupracujúce nemocnice aj nárast príťaže o 125 %.

Prijímať študentov jednoducho nemá žiadny zmysel, ak ich nemá kto učiť, ak sa nemajú kde učiť a ak sa nemajú ako učiť. Privysoký počet študentov znamená nekvalitné vzdelávanie pre každého z nich.

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Po druhé: Problém so zamestnávaním čerstvých lekárov

Technické drobnosti politikom často unikajú, ale pán Matovič je v nedomýšľaní nápadov do detailu skutočným rekordérom. Realita je taká, že drvivá väčšina slovenských zdravotníckych zariadení už teraz nemá peniaze na výplaty pre personál. Je to kombinácia dvoch tragédií, pretože zároveň majú nemocnice málo zamestnancov, ale zároveň ani toto málo nemajú z čoho platiť, a preto každoročne padajú do mínusov.

Nemocnice teda vlastne neprijímajú nových lekárov, pretože na nových zamestnancov nemajú rozpočet. Absolvent lekárskej fakulty si často ani nedokáže nájsť prácu v regióne, v ktorom by chcel žiť, a nakoniec sa musí za prácou sťahovať tam, kde ho vezmú. A to aj napriek tomu, že ani jeden zo 73 slovenských okresov vlastne nemá lekárov dostatok. Navýšenie počtu medikov nevyrieši problém s tým, že nemocnice nemajú ako zamestnávať nových lekárov už teraz.

Po tretie: Problém vyplývajúci z faktu, že väčšina študentov medicíny je ženského pohlavia

Ďalší extrémne dôležitý problém, ktorý pán Matovič zrejme zabúda zobrať do úvahy, je fakt, že väčšina študentov všeobecného lekárstva na Slovensku je ženského pohlavia. Počas študentských rokov sa to významne neprejavuje ako komplikácia, ale pri zamestnávaní a výkone praxe je to jav, ktorý dlhodobo komplikuje fungovanie zdravotníckeho systému.

Ak má nemocnica možnosť zamestnať na jednom oddelení len päť lekárov, väčšinou má tendenciu na tieto pozície obsadiť lekárov mužov. Tento trend je obzvlášť viditeľný pri vedúcich pozíciách. V záujme nemocnice je totiž budovať funkčné, dlhodobo stabilné oddelenia, ktoré fungujú v jednom tempe čo najviac automaticky.

U žien sa však počíta s možnosťou, že eventuálne pôjdu na nejaký čas na materskú dovolenku. To zvlášť platí pre čerstvé absolventky a mladé lekárky, ktoré preto často majú problém nájsť si zamestnanie za podmienok, ktoré by im vyhovovali, na zmluvu, ktorá nie je ohraničená časom.

Jedným z riešení by mohlo byť financovanie zdravotníckych pracovísk tak, aby mohli brať niekoľkopercentný nadstav – teda aby mohli brať o niečo viac zamestnancov, ako v priemernom režime potrebujú, a tak by si mohli dovoliť počítať aj s materskými dovolenkami alebo výpadkami pre opateru detí lekárok, keď sú napríklad choré. Tým by nelimitovali ženské predstaviteľky medicíny a aj obsadzovanie pracovných miest by mohlo byť systematicky pružnejšie.

Viacero problémov, žiadne riešenie

V tejto chvíli je však realita taká, že nápady pána Matoviča vytvárajú problémov hneď niekoľko, ale v zásade neriešia ani jeden. Okrem toho existuje ešte celá rada ďalších komplikácií, ktoré ani nie je potrebné rozvíjať do hĺbky, pretože ďaleko presahujú hĺbku nápadov pána Matoviča.

Sem napríklad patrí nedostatočný počet atestačných programov na výchovu špecialistov. Všetkých 500 nových študentov, ktorých by pán Matovič tak nadšene prijal, by totiž vyštudovalo všeobecné lekárstvo. Ale my okrem všeobecných lekárov súrne potrebujeme aj špecialistov. Pediatrov. Urológov. Diabetológov.

A tento problém s chýbajúcimi špecialistami sa len zvýši, ak začneme prijímať študentov bez toho, aby sme okamžite nezačali riešiť aj možnosti ich ďalších špecializácií. Príchod piatich stoviek všeobecných lekárov absolútne nezníži čakacie doby na špecializované vyšetrenia, čo je jeden z chronických problémov nášho zdravotníctva.

Je naozaj bizarné, že sa niekto ako pán Matovič, kto sa v skutočnosti nevyzná ani vo financiách, ani v zdravotníctve, snaží diletantsky zapárať do takto zložitých tém. Najväčšou iróniou by však mohla byť jeho snaha meniť pravidlá vysokoškolského vzdelávania medikov, pričom je o pánu Matovičovi známe, že ani jeho vlastné vysokoškolské vzdelanie a ani jeho vlastná diplomová práca neboli zvládnuté spôsobom, ktorý by sme mohli považovať za štandardný alebo férový.

Dnes by nám už všetkým mohlo byť jasné, že fantastické nápady pána Matoviča netreba brať vážne. A rozhodne im netreba veriť. Nenechajme sa oklamať. Trvajme na skutočných riešeniach. Diskutujme s odborníkmi a pýtajme sa na ich názory.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.