Matovič si ako podmienku podpory určil dve „atómofky“. Inak v parlamente Ódorovu vládu nepodporí

Hnutie OĽANO a priatelia zverejnilo svoje podmienky na podporenie vyslovenia dôvery vláde odborníkov. Po prvé, hnutie Igora Matoviča požaduje garanciu zachovania príspevku 200 eur na dieťa. Po druhé, žiada schválenie odmeny 500 eur za účasť v septembrových parlamentných voľbách v skrátenom legislatívnom konaní.

Vyplýva to z vyjadrenia lídra hnutia Igor Matoviča po sobotňajšom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom.

„Premiér akceptoval, respektíve si vypočul naše dve požiadavky a čaká ho rokovanie s ostatnými politickými stranami, aby to vyrokoval. Ak chce podporu, tak treba, aby teraz preukázal svoje rokovacie schopnosti,“ povedal.

Matovič žiada od predsedu vlády garanciu toho, že sa nezruší 200 eur na dieťa, ktoré presadil cez zvýšenie daňového bonusu a prídavku na dieťa. Odôvodňuje to tým, že má obavy, že by sa mohli objaviť snahy „šetriť na rodinách s deťmi“. Tvrdí, že proti príspevku bojovala prezidentka SR Zuzana Čaputová a mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko.

Premiéra zároveň žiada, aby s ďalšími politickými stranami vyrokoval podporu odmeny za účasť vo voľbách v skrátenom legislatívnom konaní.

„Náš cieľ je maximalizovať volebnú účasť,“ podotkol. Septembrové voľby do Národnej rady (NR) SR označil za „boj o život Slovenska“.

Úradnícka vláda potrebuje podporu parlamentu

Predseda vlády Ľudovít Ódor v sobotu ukončil sériu rozhovorov s lídrami politických strán. O ich výsledku bude informovať v priebehu najbližších dní. TASR o tom informoval hovorca premiéra Peter Majer. Ódor rokoval s lídrami v uplynulom týždni v súvislosti s prípravou programového vyhlásenia vlády. Vláda bude so svojím programom žiadať v parlamente poslancov o dôveru.

Podporu svojich poslancov pri hlasovaní o dôvere vláde deklaroval predseda SaS Richard Sulík, ako aj predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. PS má v parlamente jedného poslanca Tomáša Valáška. Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár si vie predstaviť podporu vláde, no prečítať si chce najskôr jej finálny program.

Vládny program by mal mať Ódor hotový podľa Kollára do 12. alebo 13. júna. Rokovať o ňom by sa mohlo hneď v úvode parlamentnej schôdze, ktorá sa má začať 13. júna.

Slovákov otravujú podivné telefonáty od „slovenskej vlády“. Vraj ti chcú zablokovať účty v banke

S premiérom sa stretla taktiež šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová, ako aj expremiér a líder mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger. Základný rámec programu vlády podľa Hegera zatiaľ spĺňa to, čo očakával.

Premiér sa stretol aj s opozičnými lídrami Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Poslanci Smeru-SD ani Hlasu-SD vyslovenie dôvery vláde nepodporia. Smer-SD by ho podľa Fica podporil iba v prípade, že by bol „konštatovaním katastrofálneho stavu krajiny“ a inventúrou toho, čo „bývalá vláda napáchala“.

Pellegrini deklaruje, že poslanci Hlasu-SD zahlasujú za návrhy v oblasti záchrany eurofondov či ekonomiky.

Prečo hľadať podporu vlády?

Premiér Ľudovít Ódor na vládnutie nepotrebuje nevyhnutne podporu politických strán zastúpených v parlamente. Na stretnutiach s politickými lídrami však hľadá konsenzus na politických krokoch, ktoré by mohli mať kontinuitu aj po parlamentných voľbách. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Vláda odborníkov vznikla na základe poverenia prezidentkou Zuzanou Čaputovou a vládnuť môže aj bez dôvery parlamentu. Ak ale nemajú byť rozhodnutia a kroky kabinetu po voľbách negované novou vládou, podľa Hrabka je rozumné vopred ich konzultovať so stranami, ktoré majú šancu v budúcom parlamente byť.

Ukrajina je pripravená, uviedol prezident. Zaútočí na okupantov a rozpúta boje o svoje územie

„Premiér Ódor je zodpovedný nielen za programové vyhlásenie, ale aj za samotný chod krajiny. Preto pozval niektoré politické strany aj na stretnutie k Rázsochám a Plánu obnovy,“ konštatoval Hrabko. Za rovnako dôležitú tému považuje eurofondy a kroky, ktoré znížia stratu v dôsledku ich nedočerpania.

Zodpovednosti sa podľa neho premiér nezbavuje. „Rozhodnúť bude musieť on, ale je správne, že takéto veci konzultuje. Aby kontinuita krokov terajšej úradníckej vlády a potom novej vlády ostala zachovaná,“ uviedol Hrabko.

Na margo garancií férových a spravodlivých volieb Hrabko povedal, že právna úprava dnes umožňuje politickým stranám nominovať svojich členov do volebných komisií, fotiť si jednotlivé zápisnice, a vytvárať tak účinnú krížovú kontrolu.

„Ak si bude každý plniť povinnosti tak, ako má, tak sa v tejto chvíli falšovania volieb neobávam.“

Dzurinda a Most-Híd

Hrabko reagoval aj na spojenie mimoparlamentných strán Modrí-ES Mikuláša Dzurindu s Mostom-Híd 2023. Myslí si, že obidva subjekty zvýšili svoje šance.

Slovensko má veľký problém. Len počas troch mesiacov sa odtiaľto nelegálne vyviezli lieky za 4,1 milióna eur

„Nakoniec, čo mal Most-Híd urobiť, keď sa rozhodol odísť z Aliancie? Samostatne by nemal šancu, rovnako samostatne by nemal šancu ani Dzurinda,“ skonštatoval Hrabko s tým, že strany majú stále priestor rokovať aj o spolupráci s ďalšími politickými subjektami.

Hrabko zhodnotil i konferenciu GLOBSEC za účasti viacerých hláv štátov. Podľa neho priniesla Bratislave množstvo publicity vo významných svetových médiách. Veľký politický význam vidí aj v stretnutí slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

„Pri takýchto stretnutiach zvyčajne ide o dve veci, jedny sú verejne prezentované a druhé, dôležitejšie, verejnosť nevidí, to sú rokovania v zákulisí. Aj tie sú veľmi potrebné,“ uzavrel.