Média v rukách súkromníkov: Hranica objektívnosti je často tenká a nejednoznačná. Novinári priznávajú nátlak

V dobe, keď sa informácie šíria rýchlosťou svetla a tlačidlo zdieľania má väčšiu moc než kedykoľvek predtým, stojí pred nami fundamentálna otázka: Kto vlastne kontroluje to, čo vidíme, počujeme a čítame? Mediálna krajina sa za posledné desaťročia dramaticky zmenila, pričom čoraz viac veľkých mediálnych domov, denníkov a televíznych staníc prechádza do rúk bohatých jednotlivcov, celebrít a vplyvných podnikateľov. Tento trend vyvoláva oprávnené obavy o nezávislosť médií, objektívnosť spravodajstva a samotnú podstatu slobody tlače.

Nová éra mediálnych magnátov

Keď sa obzrieme do histórie, mediálne impériá boli vždy prepojené s mocou a vplyvom. Avšak súčasná koncentrácia vlastníctva v rukách ultrabohatých jednotlivcov nemá historický precedens. Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, kúpil v roku 2013 The Washington Post za 250 miliónov dolárov. Elon Musk, známy svojím pôsobením v oblastiach elektromobility a vesmírnych technológií, prevzal v roku 2022 Twitter (teraz X) za astronomických 44 miliárd dolárov. Patrick Drahi ovláda európske médiá prostredníctvom skupiny Altice, zatiaľ čo Warren Buffett vlastní desiatky regionálnych novín v USA.

Títo miliardári nie sú tradičnými mediálnymi magnátmi. Ich primárne podnikateľské aktivity často ležia mimo mediálneho sektora, čo vytvára potenciálne konflikty záujmov. Napríklad môže novinár v The Washington Post slobodne kritizovať pracovné podmienky v Amazone? Alebo môže reportér z blízkeho východu na platforme X otvorene kritizovať obchodné záujmy Elona Muska v regióne?

Problém vplyvu vlastníka na redakčnú politiku

Jednou z najväčších obáv spojených s vlastníctvom médií súkromnými osobami je riziko zasahovania do redakčnej nezávislosti. Hoci mnohí vlastníci pri akvizícii vyhlasujú, že budú rešpektovať autonómiu redakcií, prax ukazuje, že hranica je často tenká a nejednoznačná.

Podľa Digital News Report 2023 od Reuters Institute až 65 %  novinárov pracujúcich pre médiá vlastnené súkromnými osobami priznalo, že zažili priame alebo nepriame tlaky týkajúce sa pokrývania tém spojených s podnikateľskými záujmami vlastníkov. Ešte znepokojujúcejšie je, že 41 % uviedlo prípady autocenzúry – vyhýbania sa témam, ktoré by mohli byť v rozpore so záujmami majiteľov, uvádza výskumná správa „Media Ownership and Editorial Independence“, publikovaná v Journal of Media Ethics.

„Problém nie je len v tom, čo majitelia aktívne potláčajú, ale aj v tom, čo novinári sami preventívne filtrujú, aby sa vyhli konfliktu,“ povedala pre Columbia Journalism Review Emily Bell, riaditeľka Tow Center for Digital Journalism. „Táto neviditeľná cenzúra je možno ešte nebezpečnejšia než tá explicitná.“ 

Celebrity ako mediálni vlastníci

Okrem miliardárov z technologického či finančného sektora vstupujú do mediálneho priestoru aj celebrity a známe osobnosti. Oprah Winfrey vytvorila vlastné mediálne impérium vrátane televizného kanálu OWN. LeBron James založil mediálnu spoločnosť SpringHill Company. Reese Witherspoon prevzala produkčnú spoločnosť Hello Sunshine.

Tento trend prináša otázky o profesionalite a objektivite takto vlastnených médií. Na jednej strane celebrity často prinášajú čerstvý pohľad a dokážu osloviť nové publikum. Na druhej strane ich médiá môžu slúžiť ako platforma na osobné názory a agendy, ktoré nemusia nevyhnutne reflektovať vysoké štandardy žurnalistiky.

„Keď mediálny výstup vlastní celebrita, existuje tendencia zamieňať si zábavu so spravodajstvom a osobné názory s faktami,“ uviedol Victor Pickard, profesor na Annenberg School for Communication a autor knihy Democracy Without Journalism? „Hranica medzi propagáciou, zábavou a serióznym spravodajstvom sa stáva veľmi nejasnou.“

Digitálna éra: Nové výzvy pre mediálnu nezávislosť

Digitálna revolúcia zásadne zmenila spôsob, akým sa mediálny obsah vytvára, distribuuje a konzumuje. Sociálne siete a online platformy sa stali dominantnými kanálmi, cez ktoré ľudia získavajú informácie. Tento posun priniesol nové výzvy pre mediálnu nezávislosť.

Algoritmy sociálnych sietí uprednostňujú obsah, ktorý generuje najväčšiu interakciu – často bez ohľadu na jeho faktickú presnosť či spoločenskú hodnotu. „Mediálne domy dnes bojujú o prežitie v systéme, ktorý odmeňuje senzáciu, konfrontáciu a emocionálnu manipuláciu,“ konštatovala Zeynep Tufekci, uznávaná digitálna sociologička.

Keď sa vlastníkmi týchto platforiem stávajú miliardári ako Elon Musk, dostávajú do rúk bezprecedentnú moc kontrolovať nielen tradičné médiá, ale aj digitálne kanály, cez ktoré sa informácie šíria. Toto predstavuje novú formu koncentrácie moci, ktorá presahuje tradičné chápanie mediálneho vlastníctva.

Ekonomické tlaky a kvalita žurnalistiky

Problém zasahovania do redakčnej nezávislosti nie je len otázkou priamej cenzúry, ale aj ekonomických tlakov. Mediálne domy čelia existenčným výzvam v čase klesajúcich príjmov z reklamy a neochoty publika platiť za obsah.

„Keď vlastní médiá miliardár, ktorého primárny záujem je v inom sektore, môže si dovoliť prevádzkovať ich aj so stratou – ale za cenu určitých očakávaní,“ povedal Rasmus Kleis Nielsen, riaditeľ Reuters Institute for the Study of Journalism, v rozhovore pre Financial Times. „Redakcie sú tak v pozícii, keď musia balansovať medzi ekonomickým prežitím a žurnalistickou integritou.“

Tento ekonomický tlak vedie k znižovaniu počtu investigatívnych reportérov, skracovaniu času na prípravu článkov a celkovému znižovaniu kvality obsahu. Podľa indexu slobody tlače Reportérov bez hraníc za rok 2023 ekonomické tlaky predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre novinárov vo viacerých európskych krajinách.

Protiopatrenia: Ako zachovať mediálnu nezávislosť?

Nástroje na ochranu redakčnej autonómie

Napriek týmto výzvam existujú mechanizmy, ktoré môžu pomôcť chrániť mediálnu nezávislosť v ére súkromného vlastníctva:

• Transparentné vlastnícke štruktúry – Mediálne domy by mali jasne deklarovať, kto je ich vlastníkom a aké má ďalšie podnikateľské záujmy.
• Redakčné štatúty – Formálne dokumenty definujúce vzťah medzi vlastníkom a redakciou, ktoré garantujú redakčnú nezávislosť.
• Mediálne rady a samoregulácia – Nezávislé orgány dohliadajúce na dodržiavanie etických štandardov v médiách.
• Diverzifikácia financovania – Znižovanie závislosti od jediného zdroju príjmov, napríklad prostredníctvom predplatného, grantov či verejných zdrojov.
• Mediálna gramotnosť – Vzdelávanie verejnosti v kritickom hodnotení mediálnych obsahov a rozpoznávaní manipulácie.

Niektoré krajiny pristupujú k problému aj legislatívne. Napríklad Nemecko má zákony obmedzujúce krížové vlastníctvo médií, ktoré bránia jednej osobe alebo spoločnosti kontrolovať príliš veľkú časť mediálneho trhu, uvádza štúdia Media Pluralism Monitor Európskej únie.

Alternatívne modely mediálneho vlastníctva

Popri tradičnom korporátnom či súkromnom vlastníctve sa objavujú aj inovatívne modely, ktoré sa snažia zabezpečiť väčšiu nezávislosť médií:

• Neziskové médiá – Organizácie ako ProPublica v USA alebo Investigatívne centrum Jána Kuciaka na Slovensku, ktoré sú financované prevažne z grantov a darov.
• Družstevné vlastníctvo – Médiá vlastnené čitateľmi alebo novinármi, ako napríklad The Bristol Cable vo Veľkej Británii.
• Verejnoprávne médiá s garantovanou nezávislosťou – Modely inšpirované BBC, ktoré kombinujú verejné financovanie s legislatívnymi zárukami nezávislosti.
• Nadačné vlastníctvo – Médiá vlastnené nezávislými nadáciami, napríklad The Guardian, ktorý je vlastnený Scott Trust Limited.

Pohľad do budúcnosti: Je ešte možná skutočná nezávislosť?

Mediálna diverzita ako pilier demokracie

Otázka mediálnej nezávislosti v ére súkromného vlastníctva nemá jednoduchú odpoveď. Na jednej strane súkromní vlastníci prinášajú potrebný kapitál a inovácie do mediálneho sektora. Na druhej strane koncentrácia vlastníctva v rukách úzkej skupiny ultrabohatých jednotlivcov predstavuje riziko pre pluralitu názorov a objektívnosť spravodajstva.

„Budúcnosť žurnalistiky závisí od našej schopnosti nájsť model, ktorý zabezpečí ekonomickú udržateľnosť médií bez kompromisov v ich nezávislosti,“ píše Jeff Jarvis, mediálny analytik a profesor na City University of New York, na svojom blogu BuzzMachine. „Možno najsľubnejšou cestou je kombinácia rôznych prístupov – diverzifikácia vlastníctva, nové formy financovania a posilnenie profesionálnych štandardov.“

Zodpovednosť čitateľa v novej mediálnej ére

V konečnom dôsledku leží časť zodpovednosti aj na nás – konzumentoch mediálneho obsahu. V ére, keď je takmer nemožné nájsť dokonale nezávislé médium, sa stávajú kritické myslenie a mediálna gramotnosť kľúčovou kompetenciou.

„Najlepšou obranou proti mediálnej manipulácii je diverzifikácia informačných zdrojov a neustále kladenie otázok – kto vlastní toto médium, aké má záujmy a ako by to mohlo ovplyvňovať prezentovaný obsah,“ uviedla Renee Hobbs, zakladateľka Media Education Lab a odborníčka na mediálnu gramotnosť.

V dobe, keď sú médiá v rukách súkromníkov, sa paradoxne stáva najcennejšou komoditou naša vlastná schopnosť kriticky hodnotiť a triediť informácie. Len tak môžeme zabrániť tomu, aby koncentrácia mediálnej moci viedla k jednofarebnosti verejnej diskusie a erózii demokracie.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti