Medzi vojnou a pandémiou sú podobnosti, tvrdí matematik Kollár: Poučme sa z vlastných chýb

Matematik Richard Kollár na sociálnej sieti načrtá niekoľko podobností medzi koronavírusom a vojnou na Ukrajine.

Vojna prepukla naplno len pred niekoľkými dňami. Keď sme koncom roka 2019 počuli prvýkrát o novom víruse, ktorý zachytili v Číne, asi len málokomu vtedy napadlo, že o ňom budeme denno-denne počuť aj v roku 2022, konštatuje Kollár.

Naznačuje, že k budúcnosti je nevyhnutné pristupovať opatrne. Je dôležité myslieť pozitívne, avšak rovnako je treba myslieť aj na to, že nemusí ísť všetko podľa našich predstáv. Stačí si spomenúť, ako naše predstavy obchádzala práve pandémia.

Zelenskyj: Hrdinský vzdor. Ukrajina prekazila zákerné plány Ruska pripravované roky

Prvé správy nedokážu predpokladať koniec

Priebeh pandémie na Slovensku so sebou niesol niekoľko prehier aj víťazstiev. Počas prvej vlny sme sa zomkli a na jar 2020 sme ju úspešne zvládli. Neočakávali sme vtedy, že sa radosť o niekoľko týždňov úplne rozplynie, že prídu ďalšie a ďalšie vlny, ktoré budú ešte mohutnejšie a že boj ani obmedzovanie sa zďaleka nekončia.

Nateraz je, zdá sa, omikron vyriešený, hovorí matematik: „Ani dnes však nie je jasné, či a ako bude táto pandémia pokračovať. Čo presne bude ďalej, netušíme.“

On sám sa prikláňa na stranu odborníkov, ktorí veria, že tak, ako španielska chrípka, aj Covid-19 bude trvať dva roky. Mnohí sa v priebehu pandémie nakazili či zaočkovali, čo dáva nádej, že ďalšie vlny nebudú devastačné: „Môžem sa úplne mýliť. Mnohí virológovia a evoluční biológovia sú v tvrdeniach a očakávaniach opatrní.“

Nemusí ísť o krátku záležitosť

Od prvých prípadov Covidu-19 prešli dva roky, no istí si nie sme ani dnes. Kollár tvrdí, že podobne to je aj s časovou škálou vojny na Ukrajine.

„Jej rozsah a ani dĺžku trvania si dnes nevieme úplne predstaviť. Môže to trvať mesiace aj roky, zmeniť sa na partizánsku vojnu. Ktovie. Rozhodne momentálne uvažujeme a konáme tak, ako keby to bolo len krátkodobé,“ o krátku vojnu však ísť nemusí, hovorí Kollár, pričom odkazuje na históriu.

Okrem časovej škály vidí matematik podobnosť aj inde. A to na priestorovej škále. Vysvetľuje, že keď sa epidémia objavila v Číne, tak sa nepočítalo s tým, že prerastie do celosvetového problému: „Ani po tom, čo sa objavili správy z Bergama, nebolo mnohým jasné, že to časom príde aj do Sniny či do Čierneho Balogu. A nebolo nám jasné ani to, že ešte o dva roky budeme nosiť v práci respirátory.“

Aj vojna môže prísť dnes mnohým vzdialená, no podľa Kollára nebude trvať dlho, kým sa aspoň nepriamo dostane všade. Nás, ako susednú krajinu, neobíde určite, naznačuje matematik: „Takmer všade bude cítiť jej dôsledky, či už spôsobom života, alebo prítomnosťou utečencov, alebo životnou úrovňou, ktorú vojna prirodzene znižuje.“

zdroj: SITA/AP, Serhii Nuzhnenko

Následky doma pocítime

Aj dopady pandémie „mali“ byť menšie. Hovorilo sa o stovkách nakazených, neskôr išlo o stovky mŕtvych. Dnes hovoríme v miliónoch. Pandémia sa zásadne dotkla všetkých, aj tých, ktorí si ochorením nikdy neprešli. Covid-19 sa dostal do nášho súkromia, absolútne zmenil naše zvyky aj správanie: „Táto vojna možno nebude iná.“

Dnes sa nedá povedať, koľko utečencov k nám príde, ako dlho zostanú a ako ich prítomnosť zmení našu spoločnosť. Nevieme povedať ani to, ako budeme fungovať s energiami, ktorých primárnym dodávateľom sú krajiny bývalého Sovietskeho zväzu: „Zatiaľ postihnutí veľmi nie sme, ale sme možno len na úplnom začiatku tejto vojny.“

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=10115885356809433&id=2247644

Ďalšiu podobnosť vidí Richard Kollár v informačnej vojne, ktorá Slovensko počas pandémie zasiahla. „Masívna, hnusná a bezohľadná“ kampaň podľa jeho slov poplietla takmer polovicu našich občanov.

„Dva roky dozadu by málokto tipoval, že túto informačnú vojnu naša spoločnosť tak zúfalo prehrá. A tak isto je dnes ťažké si predstaviť, že by niekto mohol nerozumieť konceptu agresor Ruská federácia, napadnutá Ukrajina. Zatiaľ sú to len šialení jednotlivci. Ale sme možno len na začiatku.“

Zomierajú civilisti

Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie v stredu oznámila, že od začiatku ruskej invázie zahynulo v krajine 2 000 civilistov. Informovala o tom agentúra AP s tým, že túto bilanciu nie je možné nezávisle overiť.

„Ukrajina a ukrajinský ľud sa už viac ako 160 hodín bránia zákernému a cynickému útoku Ruska a Bieloruska. Každou hodinou strácame životy ďalších našich detí, žien a vojakov. Počas siedmich dní vojny Rusko zničilo stovky objektov dopravnej infraštruktúry, obytných budov, nemocníc a materských škôl,“ napísal ukrajinský úrad na svojom oficiálnom účte na sociálnej sieti Facebook.

Ukrajinské pohotovostné služby podľa vyhlásenia prišli o desať záchranárov a 13 ďalších sa zranilo pri plnení svojich úloh. „Hlavné úsilie záchranárov je zamerané na záchranu ľudí. Zachránili sme životy viac ako 150 osôb, bolo uhasených viac ako 400 požiarov a evakuovaných bolo viac ako 500 ľudí. Pyrotechnici zneškodnili 416 výbušných zariadení,“ dodala DSNS.

Rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu spustil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok 24. februára v skorých ranných hodinách.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus