Mená ako Putin a Rusko sa u nás píšu malými písmenami, hovorí Natália z Kyjeva pre Startitup

„Bola som doma v Kyjeve, bývame asi dvadsať kilometrov od letiska Boryspil. Zobudila som sa na výbuch,“ otvára Natália rozhovor. Rozpráva o momente, kedy na Ukrajine začala vojna. Od tejto chvíle vedie úplne iný život.

Deň pred prepuknutím vojny bola v práci. Hrozba invázie sa stala bežnou témou debát. Situácia sa na hraniciach Ukrajiny a Ruska zintenzívňovala každým dňom. Natália však tvrdí, že to stále nebrali príliš vážne. Rozprávali sa s kolegami o tom, že by mohli ruské vojská zaútočiť zo strany Bieloruska. Neskôr pokračovali v rozprávaní a od témy odbočili.

Požiar najväčšej jadrovej elektrárne je zažehnaný. Zelenskyj Rusko viní z jadrového teroru

Cestou z práce sa zastavili v McDonalde a kolegyni dala Natália sto dolárov. Chcela od nej, aby jej ich zamenila a na druhý deň priniesla do práce: „Nečakali sme, že sa už viac neuvidíme.“

Odísť nechce

V uliciach Kyjeva nič nenaznačovalo, že by sa zvrhávalo ku krviprelievaniu na rovnakej zemi. Ostávalo už len pár hodín a Natáliu zobudil budík, o akom sa jej nesnívalo ani v najhoršom sne.

„Ráno okolo 5:10 som sa zobudila na výbuch. Myslela som si, že to sú naše psy a snažila sa opäť zaspať. Potom prišli ďalšie výbuchy. Vstala som a uvidela manžela, ktorý stál pri okne na balkóne. Vtedy som pochopila, že sa asi začala vojna.“

Z Kyjeva odišli krátko po siedmej ráno. Aktuálne sú na západnej Ukrajine, u rodičov jej manžela: „Tu je zatiaľ všetko pokojné, pretože sme blízko hraníc s Európskou úniou. Okolo sú hneď tri krajiny.“ Na Slovensko ísť nechce: „Od samého začiatku sme vedeli, že nepôjdeme na Slovensko. Veríme, že sa situácia čoskoro upokojí a vrátime sa domov do Kyjeva.“

zdroj: Natália - osobný archív

Cestovali 28 hodín

Podľa Natálie je v súčasnosti najdôležitejšie, že sa im podarilo v bezpečí odísť z hlavného mesta. Na to ráno však nikdy nezabudne, hovorí. Ľudia s kuframi utekali po ceste do všetkých smerov, v rukách niesli mačky aj psy, spomína Natália.

Cesta preč nebola jednoduchá: „Všade boli zápchy. Išli sme na diaľnici v protismere, aj tak nám cesta trvala 28 hodín. Keď nás GPS v noci brala skratkami cez rôzne dediny, bála som sa, aby tam niekde nečakali šialené ruské vojská a nezačali po nás strieľať.“

Množstvo Ukrajincov zobralo do rúk zbrane a svoju vlasť sa rozhodli chrániť vlastným životom. Boje na Ukrajine sa vyznačujú práve odvahou a statočnosťou ukrajinských vojakov aj civilistov, ktorí prekonávajú očakávania celého sveta: „Môjho kolegu z práce povolali. Stihol nám len napísať do pracovného chatu v Telegrame, že musí ísť, má asi 22 rokov. On ale tuším má vojenský výcvik, preto ho zavolali.“

Iní Natáliini blízki sa boli do armády v Kyjeve zapísať dobrovoľne: „Povedali im, že sa im ozvú, ak bude treba. Nateraz je stav preplnený, takto je to vo väčšine miest.“

zdroj: TASR/AP/Vadim Ghirda

Panika ustala

Prvé dni vojenskej invázie sprevádzala panika. Ukrajinci nám hlásili, že pred bankomatmi stoja dlhé rady ľudí, ktorí sa snažia dostať k hotovosti. Mnohé z bankomatov sa rýchlo vyprázdnili a podobne dopadli aj regály v obchodoch. Panika už ustala a v obchodoch sa dá kúpiť všetko, hovorí Natália.

„Ráno 24. 2. sme videli veľké rady k bankomatom. Táto panika už však ustala. Náš minister ľudí vyzýval, aby platili všade kartou a obchody, ktoré odmietajú bezhotovostné platby, priamo porušujú zákon. Veľa starších ľudí tu aj tak drží svoje peniaze v hotovosti doma. Majú to asi ešte z čias ZSSR, bankám veľmi nedôverujú, aj keď sú spoľahlivé.“

V uliciach Ukrajiny dnes platia zákazy vychádzania: „Platí to takmer všade, no časy sa môžu líšiť. Najprísnejšie je to v Kyjeve a v mestách ako Charkov či Cherson. V oblasti, kam sme my odišli, ešte zákaz vychádzania nezavádzali. V Kyjeve bol celý víkend zákaz vychádzania až do pondelka, pretože sa očakávali útoky Rusov.“

Natália ďalej hovorí, že medzi mestami sú „blok posty“, na ktorých polícia a vojaci kontrolujú pasažierov aj kufre áut. Má sa tak zamedziť presúvaniu takzvaných diverzantov: „Takéto posty si zriadili na východe aj Rusi, ale, samozrejme, ich nikto nerešpektuje. Ľudia sú vo svojej krajine a nebudú ukazovať cudzím vojskám svoje doklady.“

zdroj: SITA/AP Photo/Sergei Grits) - prázdne obchody

Bojí sa, že sa nebude mať kam vrátiť

Natália pracuje ako prekladateľka, prekladá z angličtiny do slovenčiny a okrem toho pracuje ako customer support v kancelárii. Z domu stále prekladá, do druhej práce však nechodí: „Máme slabý internet a táto práca si vyžaduje, aby som bola pripojená 12 hodín, čo si v momentálnej situácii neviem predstaviť.“

Natália dopĺňa, že pracujú dva dni a ďalšie dva dni majú voľno. Prirovnáva to k slovenskému „krátkemu-dlhému“ týždňu.

Jej dni sa líšia od tých „pred vojnou“ v úplne všetkom, tvrdí. „Celé dni v podstate sedíme doma a máme zapnutú TV, kde bežia nonstop správy o aktuálnej situácii – všetky ukrajinské TV kanály sa zjednotili, aby ukazovali len pravdivé a overené informácie. Je jedno, aký kanál si zapnete, všade ide to isté.“

„Bojím sa a veľmi. Je hrozné vidieť, ako bombardujú tvoje mesto a kopu iných. Ako ľudia zostávajú bez domova. Najviac sa bojím, že sa už nebudeme mať kam vrátiť, ale všetci veríme v ukrajinskú armádu.“

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Oleksandrovyča Zelenského dnes obdivuje celý svet. Stal sa symbolom líderstva. Do rúk vzal zbraň a svoju krajinu bráni v prvej línii: „Prezident a vláda majú maximálnu podporu ľudí. Už teraz ho považujú za hrdinu.“

Ľudia sú naozaj zjednotení, tvrdí Natália: „Som hrdá, že som z polovice Ukrajinka. Je paradoxné, že ľudia v Kyjeve sú omnoho pokojnejší ako ľudia tu na západe. Tu si však ľudia nevedia overovať informácie a často veria kadejakým hoaxom. Všetci však veria, že všetko bude skoro v poriadku.“

zdroj: IG/Zelenskyj

Nenávisť voči Rusom

Stigmu je podľa slov Natálie cítiť jednoznačne voči celému Rusku, nie len voči Putinovi. Všade v mestách sú na billboardoch slogany: „Ruská loď choď do pi**“. Je pre mňa náročné odpovedať tak, aby to nevyznelo ako nenávistný komentár. Všetky osobné mená, ako putin, moskva, rusko, sa už oficiálne píšu malými písmenami.“

„Neviem si predstaviť, že sa vzťahy s Ruskom ešte niekedy dajú do poriadku, aj keď v poriadku neboli už dlho. Aj ja osobne dúfam, že nie. Veľmi sa zmenilo moje postavenie voči tejto krajine a už chápem emócie Ukrajincov.“

Prirodzene sa zľakli, keď dal Putin uviesť jadrové sily do pohotovosti: „V slovenských médiách bola táto správa podaná o čosi horšie než u nás. Putin takýto príkaz môže vydať, ale potom je rad ľudí, cez ktorých musí prejsť, kým niekto naozaj stlačí tlačidlo. Ja nie som odborník, ale vyjadrilo sa už množstvo vojenských expertov na pravdepodobnosť použitia tejto zbrane. Odporúčam, aby si ľudia čítali vyjadrenia od expertov a zabráni sa tak zbytočnej panike.“

Pomoc zo západu vníma ako dostatočnú. Opäť však opakuje, že nie je expertom, a preto sa jej to súdi ťažko: „Najviac by pomohlo uzatvoriť úplne vzdušný priestor nad Ukrajinou, avšak toto rozhodnutie nie je také jednoduché.“

zdroj: TASR/AP/Dmitry Serebryakov

Po celom svete sa usporadúvajú protesty na podporu Ukrajiny: „Je to skvelé a som hrdá, že aj na Slovensku sa toľko ľudí zapojilo. Dúfam, že po tomto všetkom už prestanú Ukrajinu prirovnávať k Rusku a že Ukrajinci celému svetu ukázali, že oni sú národ, ktorý drží spolu a nevzdáva sa.“