Mesiac od začiatku vojny: Žijeme v inej Európe, Putin zajal s Ukrajinou celý svet (PREHĽAD)

Každý si už navždy zapamätá, čo robil, keď sa začala vojna. Ráno, do ktorého sa Európa zobudila 24. februára, zmenilo vidinu bezpečného miesta, kde vojna patrí iba do histórie.

Vo štvrtok nadránom totiž napadli ruské vojská bezdôvodne svojho suseda Ukrajinu.

„Približne o 5:00 bola štátna hranica Ukrajiny v oblasti s Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou napadnutá ruskými jednotkami podporovanými Bieloruskom,“ cituje pohraničnú službu televízia CNN.

Ruské tanky a iná ťažká technika prekročili hranicu v niekoľkých severných regiónoch a na juhu z ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Moskva medzitým oznámila zatvorenie lodnej dopravy v Azovskom mori medzi Ukrajinou a Ruskom, informovala vo štvrtok ráno agentúra TASR.

Rusko nechá lode v ukrajinských prístavoch bezpečne odplávať

Prví ruskí vojaci prišli do Charkovskej oblasti, odkiaľ boli hlásené aj prvé výbuchy. Ukrajinskí predstavitelia vtedy hlásili, že napadnuté boli viaceré mestá balistickými raketami. Najmenej sedem riadených striel alebo balistických rakiet zasiahlo vojenské letisko neďaleko Kyjeva, kde sa nachádzali bojové lietadlá. Rakety zasiahli okraj mesta.

Prienik na Ukrajinu zaznamenalo i živé vysielanie CNN. Vysielanie ukázalo kolónu vojenských vozidiel vchádzať na Ukrajinu z hraničného priechodu s Bieloruskom vo štvrtok približne o 6:48 miestneho času. Video bolo natočené na Senkivke na Ukrajine, na križovatke s Veselovkou v Bielorusku. Ukrajinskí vojaci a pohraničná stráž mali streľbu opätovať.

CNN has video of troops crossing the border of Belarus pic.twitter.com/G9h5MXCNPG

— Acyn (@Acyn) February 24, 2022

Útočilo sa aj neďaleko slovenských hraníc

Ráno boli hlásené viaceré útoky v oblastiach Luhansk, Sumy, Charkov, Černihiv, Žytomyr, Mariupol, Mykolaiv, Odesa, Lutsk či Ivano-Frankivsk. Rusi využívali delostrelectvo ťažkú techniku a ručné zbrane.

Práve dve posledné mestá boli najzápadnejším bodom, ktoré ruské vojská napadli. Lutsk sa nachádza 100 kilometrov od poľských hraníc. Ruské sily tu zaútočili na televízny vysielač. Druhé mesto, Ivano-Frankivsk, zase leží 150 kilometrov od Slovenska. Na sociálnych sieťach sa objavilo video, ktoré zachytilo v meste výbuch.

Wow. Video of a missile hitting an airport, reportedly in Ivano-Frankivsk in Western Ukraine. The geographic scale of this thing is crazy pic.twitter.com/odhvqin77Y

— Alec Luhn (@ASLuhn) February 24, 2022

„Nepriateľ zaútočil na západné oblasti Ukrajiny. Letisko Ivano-Frankivsk a sklady paliva a mazív ničia raketové systémy,“ informovalo vtedy ukrajinské ministerstvo vnútra. Neskôr štátna pohotovostná služba v Ivano-Frankivskej oblasti potvrdila, že v Ivano-Frankivsku horela budova letiskového skladu palív a mazív.

Už v prvých hodinách vojny bolo hlásených 40 mŕtvych ukrajinských vojakov a približne 10 civilistov.

Žiadna vojna, iba špeciálna operácia

Samotní Rusi však od začiatku tvrdili, že o inváziu nejde. Pasovali sa za osloboditeľov ukrajinského národa. Kremeľský hovorca vyhlásil, že táto „špeciálna vojenská operácia“ má svoje „ciele, ktoré je treba dosiahnuť“, píše AFP. 

„V ideálnom prípade treba Ukrajinu oslobodiť a očistiť od nacistov,“ povedal Peskov novinárom s tým, že invázia na Ukrajinu „nie je okupáciou“.

V súvislosti s vojnou sa v Rusku začali skloňovať dve slová, a to „demilitarizácia“ a „denaficikácia“, ktoré sa používali po druhej svetovej vojne pri Nemecku.  

Putin tiež vládu na Ukrajine označil za „bandou narkomanov a neonacistov, ktorí sa usadili v Kyjeve a zajali ako rukojemníkov celý ukrajinský ľud“.

Už v prvý deň vojny začala v Rusku propaganda fungovať naplno a chválila inváziu na Ukrajinu, ktorú označili za pýchu. „Ukrajinskí neonacisti čakajú na správnu chvíľu zaútočiť proti Rusku,“ napísal spravodajský web Rossija-24, keď ruské tanky prekročili hranice Ukrajiny.

zdroj: TASR/AP

„Toto je štandardná (vojenská) prehliadka,“ napísala na sociálnej sieti šéfka televízie RT Margarita Simonyanová. „Okrem tohto roka sme sa rozhodli usporiadať prehliadku aj v Kyjeve.“

Niekoľkí európski operátori neskôr ruské propagandistické televízie zablokovali a prestali ich vysielať. K podobnému kroku pristúpil aj YouTube, ktorý zablokoval kanály RT a Sputniku.

Blokovať sa neskôr začalo aj v Rusku, a to sloboda slova a sociálne média. V súčasnosti v krajine nefunguje Facebook ani Instagram a za informovanie o vojne hrozí ľuďom 15 rokov väzenia. Z krajiny sa preto stiahli viaceré liberálne média, nezávislé médium Novaja Gazeta kvôli cenzúre zmazalo všetok svoj obsah o vojne.

Vyhrážky jadrovou katastrofou

Svet sa zháčil aj potom, ako z Ukrajiny prišla správa, že boje prebiehajú aj v černobyľskej oblasti, ktorá patrí k najrádioaktívnejším na svete. 

Jadrová elektráreň v Černobyle je uzatvorená a zabezpečená od roku 1986, keď sa tam odohrala nehoda, ktorá zapríčinila zamorenie celej oblasti.

Odborníci však upozornili na to, že Černobyľ dnes už hrozbou nie je, zo strany rusov išlo skôr o zneužitie symbolu. Keďže od havárie uplynulo už viac ako 35 rokov, a tak by rádionuklidy v sarkofágu mali byť mŕtve alebo málo pohyblivé a v prípade výbuchu by tak hrozilo iba lokálne kontaminovanie oblasti.

Obsadiť elektráreň bolo tiež pre Rusov výhodné z toho dôvodu, že ide o neobývanú oblasť, cez ktorú je cesta do hlavného mesta Kyjeva z Bieloruska najkratšia.

Rusi mali dobyť Černobyľ. Ukrajinci sa obávajú jadrovej katastrofy, Slovensko by malo byť v bezpečí

Čo však vzbudilo ešte väčší strach bolo, keď Vladimir Putin tri dni od začiatku vojny nariadil armáde, aby uviedla tzv. odstrašujúce, teda jadrové sily, do stavu vysokej pohotovosti.

„Nariaďujem ministrovi obrany a náčelníkovi generálneho štábu ruských ozbrojených síl uviesť odstrašujúce sily ruskej armády do zvláštneho režimu bojovej služby,“ povedal Putin v televíznom vystúpení, z ktorého citovala AFP.

Šéf Kremľa na stretnutí s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom obvinil vedúce krajiny NATO z „agresívnych vyhlásení“ s tým, že Západ uvalil prísne finančné sankcie na Rusko vrátane samotného prezidenta.

Na Rusov sa valili sankcie z každej strany

Po začatí invázie totiž viaceré štáty uvalili na Rusov sankcie. Prvá vlna sankcií bola zameraná na ruskú centrálnu banku a jej devízové ​​rezervy. V dôsledku toho je výrazne obmedzená schopnosť Ruska financovať vojnu a podporiť ekonomiku krajiny, ktorá sa zhoršuje. Zmrazený bol aj európsky majetok hlavných štátnych ruských predstaviteľov.

Niekoľko ruských bánk tiež bolo vylúčených zo systému SWIFT.

Časom sa pridali  aj medzinárodné spoločnosti s celosvetovým dosahom, ako športové spoločnosti, odevné, automobilové, gastro, IT, krypto aj viacerí prevádzkovatelia platobných brán, ktoré sa z krajiny stiahli.

Medzi nimi napríklad Nike či Adidas, BMW, McDonald´s, Ikea, Coca-cola, ale aj Google Pay, Apple Pay, PayPal, Samsung Pay či MasterCard.

Okrem toho tiež vo svete začali konfiškovať majetok ruských oligarchov. V Taliansku prišli mnohí o vily, Anglicko im zrazilo aktíva. Talianske úrady zadržali megajachtu za 578 miliónov dolárov (takmer 526 miliónov eur) patriacu ruskému oligarchovi Andrejovi Igorevičovi Melničenkovi, uvádza CNN s odvolaním sa na taliansku políciu. Má ísť o jedno z najväčších plavidiel svojho typu na svete.

Blitzkrieg  sa nekonal

Rusi sa však prerátali a pôvodný plán dobyť Ukrajinu za pár dní sa nepodaril. Narazili na neuveriteľne silný odpor domácich, a to aj v mestách, ktoré sú drvivou väčšinou rusky hovoriace, ako Charkov a Mariupol.

Podľa viacerých analytikov ruská invázia na Ukrajine stagnuje. Rusi vypálili viac ako 1 100 striel, ale pravdepodobne čelia určitým problémom so zásobami, uviedol predstaviteľ armády USA. Niektoré strely podľa jeho slov neodštartovali, niektoré po dopade nevybuchli, informovala TASR.

Rusi majú v súčasnosti pod kontrolou niekoľko pohraničných oblastí. Dobyli mestá ako Cherson a Melitopol, zo severo-východu sú obkľúčené mestá ako Charkov a Sumy.

zdroj: TASR/Andrew Marienko

V katastrofálnej situácii sa nachádza mesto Mariupol. Po dobytí mesta by Rusi získali koridor medzi Krymom a Donbasom, čím by mali kontrolu nad celým Azovským morom. Okrem toho je tiež mesto dôležité aj po ekonomickej stránke, keďže sa tam nachádzajú dve oceliarne. Jedna z nich však už má byť zbombardovaná.

Mesto s avšak naďalej bráni, aj keď sa v ňom už tieto dni odohráva humanitárna katastrofa. Ľudia nemajú jedlo ani vodu, pochováva sa do masových hrobov. Rusi útočia na nemocnice aj školy.

Milióny utečencov, tisíce mŕtvych

Boje prebiehajú aj na predmestiach Kyjeva. Najmenej 264 civilistov, vrátane štyroch detí, zahynulo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára, oznámil starosta Kličko. Pre zranenia bolo hospitalizovaných vyše 300 ľudí a zničených bolo 80 budov, dodal.

Pred vojnou žili v Kyjeve asi tri milióny ľudí, ale počet jeho obyvateľov sa teraz znížil na približne polovicu, informuje TASR.

OSN informovala, že v dôsledku vojny z Ukrajiny utieklo viac ako 3,5 milióna ľudí. Viac ako dva milióny utečencov z Ukrajiny prešli cez hranice do Poľska. Ďalší ľudia utekajúci pred vojnou smerovali do Maďarska, Rumunska, Slovenska i Moldavska, ďalšie desaťtisíce sa zase odvážili do ďalších krajín pevninskej Európy.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Čísla v počte obetí vojny sa líšia. Ukrajina hovorí o viac ako 3-tisíc mŕtvych civilistoch, OSN vo svojej správe píše, že mŕtvych je do 1 000. Tieto čísla sú však ťažko overiteľné. Naposledy tiež Ukrajinci priznali 1 300 mŕtvych vojakov.

Ešte ťažšie je však hovoriť o mŕtvych ruských vojakoch, keďže ruská strana čísla buď nezverejňuje, alebo o nich informuje iba čiastočne. Podľa odhadov NATO sa však toto číslo môže šplhať až k 15-tisícom.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie