Michael Rockefeller chcel byť iný ako jeho zazobaní rodičia. Vydal sa do sveta skúmať kanibalov, doplatil na to životom

Michaelova rodina očakávala, že sa vydá v otcových šľapajách a bude viesť rodinný podnik. On bol však tichší, pokojnejší a mal umeleckú dušu. Keď v roku 1960 vyštudoval Harvard, nechcel sedieť zavretý v kancelárii a zúčastňovať sa stretnutí, chcel od života niečo viac. Chcel urobiť niečo, čo ešte nikto pred ním neurobil.

Tomu podriaďoval aj svoj život, chvíľu žil vo Venezuele, chvíľu v Japonsku a chystal sa podniknúť antropologickú výpravu. Po dohovore s etnologickým múzeom v Holandsku sa rozhodol, že preskúma kmeň Asmatov, ktorý žil na mieste vtedy zvanom Holandská Nová Guinea. Múzeu chcel poskytnúť zbierku ich umenia. V 60. rokoch síce už v spomínanej oblasti bolo niekoľko expedícií, mnoho Asmatov však ešte desaťročia nevidelo človeka bielej pleti.

Michael teda pozbieral zopár odvážlivcov, ktorí boli ochotní ísť s ním a vydali sa preskúmať kmeň. Najprv sa stretli s komunitou Otsjanep. S miestnymi si urobili niekoľko fotografií a pokúšali sa získať aj vyrezávané drevené artefakty, žiaľ, neuspeli. Nenechal sa však odradiť a kmeň, ktorý zdanlivo úplne ignoroval západné normy, ho fascinoval čoraz viac.

Vojny medzi kmeňmi neboli ničím výnimočným a Asmati boli známi tým, že svojim nepriateľom odrezávali hlavy a konzumovali ich mäso. Okrem toho mali zvláštne rituály, v rámci ktorých dochádzalo k homosexuálnemu pohlavnému styku medzi mužmi, po ktorom si navzájom pili moč. Asmati o okolitom svete nevedeli takmer nič. Mysleli si, že zem mimo ich ostrova je obývaná duchmi a keď na ostrov prišiel biely človek, považovali ho za nadprirodzenú bytosť.

Druhá cesta nebola úspechom

Napriek tomu, že z prvej výpravy nezískal žiadne artefakty, považoval ju za úspešnú a plánoval sa vrátiť a podrobnejšie kmeň preskúmať. Stále trval aj na tom, že múzeu, ktoré patrilo jeho otcovi, prinesie zbierku artefaktov. O rok neskôr sa so skupinou holandských antropológov vydal na ostrov opäť.

Táto cesta však už taká šťastná nebola. Počas plavby pozdĺž pobrežia sa loď s posádkou prevrátila. Aj keď boli od brehu ešte takmer 20 kilometrov, Rockefeller údajne posádke povedal, že to zvládne a skočil do vody. Viac ho už nikdy nikto nevidel a jeho osud bol dlho veľkou neznámou.

https://www.startitup.sk/manzel-ju-psychicky-aj-fyzicky-tyral-no-vychovala-genia-maye-musk-inspiruje-zeny-po-celom-svete/

Samozrejme, jeho bohatá rodina urobila všetko pre to, aby syna vypátrala. Celé dni miesto prehľadávali lode aj helikoptéry. Nelson s manželkou dokonca osobne na ostrov odcestovali v nádeji, že nájdu nejakú stopu. Napriek všetkej snahe sa Michaelovo telo nikdy nenašlo a úrady po deviatich dňoch prehlásili, že už nemôže byť nažive. Aj keď rodičia sa v hĺbke srdca nikdy nevzdávajú nádeje, v ten deň Rockefellerovci z ostrova odišli. Bolo oficiálne prehlásené, že Michael sa utopil.

Šokujúca smrť

Samozrejme, klebety na seba nenechali dlho čakať a jeho zmiznutie sa stalo doslova senzáciou. Hovorilo sa o rôznych verziách. Niektoré tvrdili, že ho zabili žraloky, iné, že skončil v rukách kanibalov. Objavila sa dokonca aj konšpirácia, že Michael už nechcel viac žiť v zlatej klietke a na ostrove sa ukryl, aby mohol žiť svoj vlastný život v pokoj ďaleko od rodiny. Vláda však všetko popierala a dookola omieľala, že ho jednoducho nevedia nájsť.

Až v roku 2014 sa objavil reportér z National Geographic, Carl Hoffman, ktorý tvrdil, že Michael skončil ako večera v kmeni Asmatov. Rozhodol sa, že tvrdenia staré 50 rokov preskúma na vlastnú päsť a na ostrov Asmatov sa osobne vybral. Na ostrove totiž žije niekoľko belochov už desaťročia medzi Asmatmi a údajne sa naučili aj ich jazyk.

Tvrdia, že počuli členov kmeňa vyjadriť sa o zabití Michaela. A nielen Michaela, údajne tu zahynulo podobným spôsobom mnoho turistov. Tvrdenia bolo nutné overiť, na ostrov sa teda vydali vyšetrovatelia. Došli k rovnakému záveru a hovorí sa, že dokonca videli lebku, ktorá mala patriť práve Rockefellerovi. Prípad sa teda uzavrel, odložil a viac sa ním nikto nezaoberal.

Z politických dôvodov však úrady všetko popreli a rodičom povedali, že domorodci so smrťou ich syna nemajú nič spoločné. Aj domorodcom bolo povedané, že nesmú nikomu povedať o zabití bieleho muža. Okrem toho, domorodci sa bránili, že keď sa Michael vynoril z vody, pomýlili si ho s krokodílom.

Nezabili ho však preto, ale opäť vstúpili do hry politické dôvody a kultúrne rozdiely. Z častí jeho tela si vyrobili nástroje, mäso zjedli a krv vypili v rámci rituálov a orgií. Verili, že tak navrátia do sveta rovnováhu. Svoje konanie rýchlo oľutovali, nikdy totiž nevideli helikoptéry. Tie ich vydesili na smrť a vyšetrovanie Michaelovho zmiznutia bolo pre nich hrôzou. V kmeni sa však v tom čase začala šíriť aj epidémia cholery, čo Asmati vnímali ako pomstu za zabitie bieleho muža.

Čo presne sa s Michaelom Rockefellerom stalo, ostane záhadou už navždy. Jedno je však isté, s kultúrou a politikou je neradno sa zahrávať.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti