Michaela žila v Azerbajdžane: Takmer ju zatkla polícia a „očipovali“ jej telefón. „Cítila som sa tam bezpečnejšie ako na Slovensku“

16. decembra 2024 o 16:35

V Azerbajdžane sa cítila bezpečnejšie ako na Slovensku
Na preteky F1 sa dostala zadarmo

archív/Michaela

V Azerbajdžane sa cítila bezpečnejšie ako na Slovensku
Na preteky F1 sa dostala zadarmo

Keď sa väčšina študentov rozhoduje o destinácii pre Erasmus pobyt, zvyčajne siahajú po osvedčených európskych mestách. Študentka Michaela sa však rozhodla inak. Vedela len to, že chce ísť ďalej než do Európy.

„My, Slováci, si neuvedomujeme, aké jednoduché je pre nás cestovanie po Európe, kde nepotrebujeme víza, nové SIM karty a letenku máme niekedy aj za 50 €. Chcela som ísť ďalej,“ hovorí Miška. Azerbajdžan poznala len z pretekov Formuly 1 a vedela, že je to krajina bohatá na ropu. To jej však stačilo na to, aby sa vydala do neznáma.

„Vedela som, že ľudia majú zvyčajne rôzne predsudky ohľadom krajín končiacich na ,ajdžan‘ či ,istan‘. Práve preto som mala chuť ísť do niečoho nepoznaného a nechať sa prekvapiť,“ spomína na svoje rozhodnutie.

Prvé prekvapenia na seba nenechali dlho čakať. Pri vybavovaní SIM kariet zažila prvý kultúrny šok. Predajca im zobral telefóny do zadnej miestnosti a vrátil ich až po zaplatení zvláštneho poplatku. „Ja som vtedy mala Xiaomi, takže som platila približne 30 €, zatiaľ čo kamarát s iPhonom musel zaplatiť okolo 60 €. Neskôr nám miestni kamaráti vysvetlili, že je to bežné a že nám telefóny ,očipovali‘,“ opisuje jednu z prvých bizarných situácií.

Život pod dohľadom režimu

Život v Azerbajdžane je výrazne poznačený autoritárskym režimom. Miška zažila situáciu, keď jej kamarátku takmer zatkla polícia pred ukrajinskou ambasádou počas protestov. „V Azerbajdžane nie sú v súlade s režimom akékoľvek protesty či zhromaždenia. Polícia nemá rada situácie, kde môže vzniknúť problém, a okamžite zasahuje,“ vysvetľuje.

Spočiatku sa bránila a nikam nechcela odísť. Kvôli jazykovej bariére si však nerozumeli. Ona hovorila po anglicky, oni po azerbajdžansky alebo rusky. Stále opakovali, že má odísť, inak si ju zapamätajú. Nakoniec ju vytlačili až na hlavnú ulicu, odkiaľ ju poslali domov.

zdroj: archív/Michaela

V Azerbajdžane vládne špecifický vzťah k autoritám, najmä k polícii. „Cítila som sa tam bezpečnejšie ako na Slovensku, minimálne z hľadiska kriminality. Ľudia v Azerbajdžane majú totiž obrovský strach z vlády, vládnych inštitúcií aj polície,“ vysvetľuje.

Tento rešpekt má historické korene. „Miestni mi vysvetlili, že v minulosti to tam fungovalo podľa princípu ,oko za oko, zub za zub‘. Za bežnú krádež v obchode mohli zlodejovi odťať prsty alebo celú ruku. Aj keď sa dnes už takýmto spôsobom tresty neriešia, táto minulosť naučila ľudí poriadku a rešpektu. Nikdy som sa preto nebála, že by ma niekto okradol alebo že by sa mi niečo stalo na ulici,“ dodáva.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.