Mier nastane len za ruských podmienok. Snaha potrestať nás ohrozí celé ľudstvo, vyhráža sa Medvedev

Ruskí predstavitelia aj takmer pol roka od začiatku invázie na Ukrajinu stále veria, že vo vojne dosiahnu svoje stanovené ciele. Tie sa síce neustále menia a Rusko prichádza o pozície, no bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v súčasnosti zastáva post podpredsedu tamojšej bezpečnostnej rady, tvrdí, že Rusko naplní svoje ciele v konflikte na Ukrajine podľa vlastných podmienok. Informuje o tom agentúra Reuters.

V rozhovore pre kremeľskú štátnu spravodajskú agentúru TASS uviedol, že „Rusko vedie na Ukrajine ‚špeciálnu vojenskú operáciu’ a usiluje sa o mier podľa svojich vlastných podmienok“.

Rusko je v ére sovietskeho impéria. Ukrajinu nechce anektovať, ale zničiť, hovorí oligarcha

„Je to na nás. O tom by sme sa mali baviť priamo. Nezáleží to od tých, ktorých sa nám snažia vnútiť naši bývalí ‚partneri’ v medzinárodnom spoločenstve,“ uviedol Medvedev. Bývalý prezident zároveň dodal, že títo „bývalí partneri“ koniec-koncov horlia po vojenskej porážke Ruska.

Medvedev tiež tvrdí, že vedenie špeciálnej operácie na Ukrajine bolo „tvrdou, ale starostlivo premyslenou“ reakciou na rusofóbnu politiku kolektívneho Západu. Rusko si preto podľa neho zabezpečí svoje „národné záujmy“ pomocou akýchkoľvek „dostupných prostriedkov“, ktoré má k dispozícii.

Ruský politik hodil všetky udalosti, ktoré sa za posledné roky točili okolo jeho krajiny, do jedného vreca. Tvrdí, že ruská vojna v Gruzínsku v roku 2008, ako aj tá súčasná na Ukrajine či rozširovanie NATO o nové štáty, sú len pokusmi USA o zničenie Moskvy. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. 

„Cieľ je vždy rovnaký: zničiť Rusko,“ povedal Medvedev a dodal, že „Rusko dosiahne všetky svoje ciele“. „Mier nastane za našich podmienok,“ cituje ruského politika denník The Guardian.

Krym môže priniesť Súdny deň

Medvedev prednedávnom polemizoval aj o tom, čo môže vyvolať odmietnutie Ukrajiny a Západu uznať kontrolu Moskvy nad Krymom. Pre Rusko to podľa neho predstavuje „systémovú hrozbu“ a akýkoľvek vonkajší útok na danú anektovanú oblasť vyvolá reakciu v podobe „Súdneho dňa“.

Rusko obsadilo ukrajinský polostrov Krym v roku 2014. Stalo sa tak po zvrhnutí vtedajšieho ukrajinského proruského prezidenta Viktora Janukovyča počas masových protestov v Kyjeve. Moskva v tom čase podporila aj dnes často spomínaných proruských ozbrojených separatistov v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny, uvádza Reuters.

Aktuálne Krym ovláda ruská armáda a Medvedev Západu prípadný pokus o jeho opätovné získanie neodporúča. „Súdny deň príde veľmi rýchlo a tvrdo. Bude veľmi ťažké sa pred ním skryť,“ uviedol.

Bývalý ruský prezident nekonkretizoval svoje slová, no je zrejmé, že vo svojich výrokoch naznačuje použitie jadrových zbraní. V minulosti už Spojené štáty varoval, že ak sa pokúsia jadrovú veľmoc, ktorou je Rusko, potrestať za jeho činy na Ukrajine, môžu tak ohroziť celé ľudstvo.

Krym ako ďalší terč amerických HIMARS-ov

Medvedevove varovania vyšli na verejnosť deň po tom, ako Ukrajinci naznačili, že práve Krym by sa mohol stať ďalším terčom amerických delostreleckých systémov HIMARS. Odkedy Spojené štáty tieto zbrane Kyjevu poskytli, na strane Ruska vznikajú problémy. 

Naznačujú to aj výroky ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ten Západ varoval, že ak „v bezmocnom hneve alebo v túžbe čo najviac zhoršiť situáciu“ dodá Ukrajine aj ďalšie zbrane dlhého doletu, napríklad HIMARS, „geografické ciele špeciálnej operácie sa posunú ešte ďalej od jej aktuálnej línie“.

Lavrov tak nadviazal na svoje predošlé tvrdenia ohľadom vojenských cieľov Ruska na Ukrajine. Tvrdil totiž, že po novom sa už nesústreďujú „len“ na východ krajiny.

Ruský minister dodal, že Moskva nemôže dovoliť, aby „časť Ukrajiny, ktorú bude ovládať (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj alebo ktokoľvek, kto ho nahradí, mala zbrane, ktoré budú predstavovať priamu hrozbu pre naše územie a územie tých republík, ktoré vyhlásili svoju nezávislosť, a tých, čo chcú samostatne rozhodnúť o svojej budúcnosti“.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie