Mierová misia na Ukrajine: Na odstrašenie Ruska by Európa potrebovala státisíce vojakov (ODBORNÍK)

Zaručenie bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny, aby sa ruská agresia opäť neopakovala sa stáva v týchto dňoch témou číslo jedna. Pôvodne náš východný sused požadoval prijatie do členských štruktúr Severoatlantickej aliancie (NATO). Proti prijatiu Kyjeva do Aliancie ale vystúpil zvolený americký prezident Donald Trump a proti sú aj niektoré európske členské štáty.

V dôsledku odmietania ukrajinského členstva v NATO, sa hľadajú nové alternatívy, ktoré by Ukrajine zaručili bezpečnosť. Trump mal na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským požadovať, aby Európania prevzali túto zodpovednosť. To znamená, že európske jednotky by dohliadali na dodržiavanie mieru a zároveň by plnili odstrašujúcu funkciu, aby Rusko opäť neútočilo na nášho suseda. Paríž a Varšava už mali tieto plány prerokovávať na bilaterálnej úrovni, pričom v Macronových predstavách by mier na Ukrajine zabezpečovalo 40-tisíc európskych vojakov.

Podľa rakúskeho experta Markusa Reisnera, je tento počet malý a Európa by potrebovala aspoň 2 až 3-krát toľko vojakov, aby bolo takéto riešenie účinné, informuje o tom TASR, na základe správy od agentúry DPA.

Plukovník rakúskej armády Reisner predstavil v sobotňajšom vydaní nemeckého denníka Welt am Sonntag svoju víziu mierovej misie na Ukrajine. Podľa jeho odhadov by si takáto operácia vyžadovala nasadenie 100 až 150-tisíc vojakov.

„Najmä však na začiatku takejto misie je potrebná komplexná logistická operácia, napríklad ako starostlivo vykonaná operácia na odstránenie mín pozdĺž hraníc,“ dodal Reisner. Zároveň naznačil, že počet nasadených vojakov by sa časom mohol znižovať.

Malý počet vojakov nedokáže zabezpečiť dodržiavanie mieru, tvrdí expert 

Rokovania viacerých medzinárodných inštitúcií prebiehajú v súvislosti s návrhom novozvoleného republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa o mierovej misii na Ukrajine. Európske krajiny by podľa odborníkov samostatne nezvládli kontrolu nad prípadnou demilitarizovanou zónou na ukrajinskom území, upozorňuje Reisner.

Skúsený vojenský expert s misiami v Iraku a Afganistane zároveň vystríha pred nasadením malých vojenských jednotiek. Takéto menšie zoskupenia by podľa jeho vyjadrení mohli výrazne ohroziť dodržiavanie prímeria. Netreba zabúdať, že Ukrajina je veľké geografické územie a súčasný front dosahuje dĺžku približne 1 000 kilometrov. Aby európske vojenské jednotky mohli efektívne dohliadať na dodržiavanie mieru pozdĺž celého frontu.

Brániť prímerie na Ukrajine budete vy, odkázal Trump Európanom. Paríž a Varšava už majú prvé plány

„Najväčšie európske krajiny, a to Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko by spočiatku neboli schopné nasadiť viac než 25 000 až 50 000 vojakov,“ vysvetlil Reisner s tým, že by sa zúčastnili aj ostatné krajiny EÚ. Trump odmieta, že by na Ukrajinu poslal amerických vojakov, i keď nevylúčil podporu tejto iniciatívy. 

Dohliadačov na mier sa ale môže usilovať získať aj Rusko, podľa plukovníka ale bude loviť v úplne iných vodách. Pokúsi sa zapojiť „čo najviac krajín z takzvaného globálneho juhu, teda krajín ako India a Bangladéš, ale aj z afrického kontinentu“, uzavrel Reisner.

Bezpečnostné záruky majú byť aj jednou z tém stretnutia iniciovaného generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, kde sa stretnú hlavy štátov a vlád popredných európskych členských krajín NATO.

Lídri budú diskutovať o monitorovaní prípadného prímeria na Ukrajine, vrátane možnosti rozmiestnenia medzinárodných mierových síl. Podľa informácií DPA sa toto kľúčové rokovanie uskutoční ešte pred plánovaným summitom EÚ s krajinami západného Balkánu.

Na stretnutí sa zúčastnia popredné európske osobnosti – lídri Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska. Nechýbať budú ani najvyšší predstavitelia Európskej únie, medzi nimi aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie