Migranti budú nevyhnutnosťou, viac detí dosiahneme feminizmom. Ako vyzerá budúcnosť Slovenska?

Debata o starnúcej populácii Slovenska visí vo vzduchu už roky. Na problémy, ktoré nás v budúcnosti čakajú, upozorňovali už aj na pôde Európskej únie. U nás debatu nedávno otvoril Igor Matovič.

Ten na sociálnej sieti Facebook napísal príspevok, v ktorom oznamuje svoj úmysel zdvihnúť DPH. Vyzbieraná suma navyše by sa potom mala použiť na podporu mladých rodín, a to aj za cenu vyšších daní.

Slovákom odkázal, aby sa „milovali a množili“.

https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10221942384441194

Názory odborníkov ukazujú, že finančná neistota nie je jediným dôvodom, prečo Slováci nemajú tak veľa detí, ako v minulosti.

Za cestu považujú skôr väčšiu podporu zosúladenia rodinnej a pracovnej stránky života, obzvlášť u žien. Práve tie sa dnes snažia budovať si kariéru, často však stoja pred neľahkou voľbou. Musia sa rozhodnúť, či si založia rodinu, pretože často riskujú stopku pre vlastnú kariéru.

Táto téma je stále na stole. Mnoho žien rieši dilemu, kedy sa vrátiť do práce a ako sa ich kariéra bude dopĺňať s materstvom, píše zena.sme.sk.

Dáta ukazujú, že v pôrodnosti sa viac darí krajinám, ktoré dávajú ženám viac priestoru spojiť kariéru s rodinným životom. Naopak, konzervatívne krajiny majú s demografickou krivkou často problémy.

Ako bude Slovensko vyzerať v budúcnosti?

Slovensko bude mať ku koncu tohto storočia približne o tri milióny obyvateľov menej. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME), ktorá bola uverejnená v odbornom časopise The Lancet. Štúdia pracuje s viacerými faktormi ako je pôrodnosť, úmrtnosť, migrácia alebo ekonomická produkcia, informoval Startitup.sk pred niekoľkými mesiacmi.

Obyvateľstvo na Slovensku sa teda má scvrknúť o polovicu. Podľa Slovenského štatistického úradu mala v roku 2019 Slovenská republika 5,46 milióna obyvateľov, v roku 2100 ich podľa The Lancet bude 2,56 milióna.

O polovicu obyvateľov príde aj Poľsko, ktoré malo v roku 2017 38,39 miliónov obyvateľov, v roku 2100 ich má byť 15,42 milióna.

Podobný scenár čaká aj Ukrajinu, ktorá sa scvrkne z 44,69 milióna na 17,55 milióna. Česko zaznamená pokles z 10,59 na 6,73 milióna a Maďarsko z 9,73 na 5,2 milióna obyvateľov. Najlepšie z našich susedov dopadne Rakúsko, ktoré klesne z 8,79 na 6,58 milióna. 

Problémy má celá Európa

História hovorí jasne. Nedostatok potravín a vysoká úmrtnosť detí boli dlho dôvodmi, prečo populácia rástla len pomaly. Naopak, v čase dostatku si ľudia mohli dovoliť vychovať aj viac detí.

Dnes však žijeme v relatívnom blahobyte, minimálne v porovnaní s našimi predkami. Prečo teda demografická krivka nerastie?

zdroj: Svetová banka

Tento trend je celoeurópsky. Priemerná pôrodnosť v 25 krajinách EÚ sa v roku 2005 pohybovala na úrovni 1,5 detí na 1 ženu. Kým vo Francúzsku teda na jednu ženu pripadalo 1,9 detí a v Írsku dokonca 1,99 detí, na Slovensku to bolo len 1,25 detí a v Česku dokonca iba 1,23 detí, informoval Európsky parlament.

Demografi pritom varujú, že na plnú reprodukciu generácie je potrebná pôrodnosť na úrovni aspoň 2,1 detí. Dlhodobá pôrodnosť na úrovni 1,3 znamená, že za sto rokov sa populácia zmenší takmer o štvrtinu.

Neistota, kariéra aj rozvody

Uzatvára sa menej manželstiev, počet rozvodov rastie a ženy sa viac venujú kariére. Štandardom sú už aj slobodní rodičia či ľudia, ktorí žijú v homosexuálnom zväzku. Prieskumy podľa portálu ukazujú, že ženy pri rozhodnutí o počte detí berú do úvahy zvýšené náklady, ale majú tiež obavy o budúcnosť detí.

Európska únia už o tejto téme viackrát diskutovala. Členské štáty by sa podľa nej mali usilovať o finančnú podporu materských a otcovských dovoleniek, rozvoj jaslí a škôlok.

zdroj: Unsplash/Solen Feyissa

Z dát zo Štatistického úradu vyplýva, že v druhej polovici 20. storočia populácia na Slovensku narástla až o dva milióny ľudí. Môže za to aj veľmi silná generácia takzvaných „Husákových detí“. Je to označenie pre deti, ktoré sa narodili v čase normalizácie, teda v 70. rokoch 20. storočia, píše ČT24.

Za tento nárast mohla vyššia podpora populačnej politiky. Nebol to však jediný faktor. V tom čase si svoje zakladala rodiny prvá generácia, ktorá sa narodila po 2. svetovej vojne. Demografická krivka u nás vrcholila v rokoch 1978 a 1979, kedy sa narodilo až 100-tisíc detí. Naopak, pôrodnosť prudko klesla po roku 1989, kedy ľudia pociťovali neistotu zo životných zmien.

Budeme potrebovať migrantov

Ako tento trend zvrátiť? Názorov je viacero. Jednou cestou, ktorú spomenul aj Igor Matovič, je zvýšenie finančnej podpory. Podľa Branislava Blehu, ktorý je autorom Demografického atlasu Slovenskej republiky, na finančnú podporu priamo reagujú najmä nižšie sociálne vrstvy. „Osobne preferujem názory autorov, ktorí hovoria, že zjednotenie práce a rodiny je kľúčové pre súčasné moderné emancipované matky,“ povedal pre Denník N.

„Austrálsky demograf Peter McDonald to demonštruje na rozdieloch medzi Talianskom a škandinávskymi krajinami. Južanské relatívne konzervatívne a katolícke krajiny ako Taliansko majú veľmi nízku pôrodnosť. A liberalizované krajiny, kde nie je žiadny problém s liberálnymi postojmi, emancipáciou či homosexuálnymi zväzkami, majú na prvý pohľad prekvapivo plodnosť vyššiu,“ povedal Bleha. Podľa McDonalda spočíva rozdiel v tom, že ženy na juhu nemajú možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život.

zdroj: Unsplash/Jonathan Borba

Kľúčová je podľa neho stabilita. Kvôli turbulentnému 20. storočiu situácia v strednej Európe nie je stabilná, striedavo tak v škôlkach nie je dosť miest a naopak, nie je dosť detí. Mestá a obce zväčša nestíhajú pružne reagovať na situáciu.

Ako sa Slovensko zmení? „Či o 10, 20 alebo 30 rokov, bude Slovensko starnúcou populáciou, to je najdôležitejšia správa na Slovensku,“ hovorí Bleha. „Nahrádzanie početných socialistických generácií – napríklad Husákových detí, kde bolo 100-tisíc detí, maličkými generáciami, ktoré majú 50-tisíc či 60-tisíc detí.  Vo všetkých okresoch bude narastať počet dôchodcov,“ tvrdí.

Podľa Blehu sa tak Slovensko skôr či neskôr bude musieť vyrovnať s prísunom migrantov z chudobnejších krajín, ktorí budú pokrývať starostlivosť o veľké množstvo seniorov, ale aj dopĺňať základný trh práce. Už počas najbližších rokov budeme podľa Blehu potrebovať aspoň 10-tisíc migrantov, čo bude vzhľadom na konzervativizmus Slovákov určite politicky zaujímavé.

Rozdávanie nepomôže

S nedostatkom pracovnej sily sa bude musieť vyrovnať aj náš dôchodkový systém. Ten je financovaný z odvodov pracujúcich, ktorých bude čoraz menej. „Hlavný posun nastane s odchodom Husákových detí do dôchodku. Možnosti sú dve. Buď pôjdu neskôr do dôchodku a dostanú penziu na súčasnej úrovni, alebo pôjdu skôr, no s nižším dôchodkom. Dôchodky sú financované z odvodov, ale pracujúcich si vláda nevie vyrobiť (len doviezť ako imigrantov). Takže možnosti sú obmedzené,“ povedal pre Startitup.sk analytik INESS Radovan Ďurana.

S dôchodkovým systémom podľa neho treba narábať opatrne. „Dôchodkový systém bol na dobrej ceste k udržateľnosti, ale kombinácia minimálneho dôchodku a fixovania dôchodkového veku ho poslali opäť do oblasti obrovských deficitov. Udržateľnosť prvého piliera bude vyžadovať veľa práce a rušenie starých sľubov,“ tvrdí analytik.

Prečo si podľa neho mladí ľudia nezakladajú rodiny tak, ako to bolo v minulosti? „Faktorov je mnoho. Sme našťastie dosť bohatí na to, aby sme mohli bývať samostatne. Viacgeneračné domy mali svoje čaro, ale aj veľké problémy,“ hodnotí Ďurana.

Podľa neho sa dnes môžeme naplno realizovať v rôznych oblastiach života. Nie sme závislí na potomkoch, bez ktorých sa v minulosti v starobe nedalo prežiť. „A v konečnom dôsledku, nárast rozsahu moderných štátov, ktoré na seba prevzali zodpovednosť v mnohých oblastiach ako materstvo či staroba, do značnej miery prenieslo zodpovednosť na neosobné byrokratické systémy. To nevyhnutne oslabilo finančné väzby rodiny,“ hodnotí.

Podporovať, ale nezasahovať

Podľa Ďuranu by politici nemali prekážať rastu populácie, ani však doň priamo vstupovať. „Jednoduchšie poskytovanie služieb ako sú škôlky či jasle, by určite pomohlo. Rovnako nižšie zdanenie, ktoré by rodinám nechalo viac zdrojov na financovanie základných potrieb,“ hovorí analytik.

zdroj: Unsplash/Matthew Bennett

Do rodinnej politiky sa podľa neho investovalo už dosť. „Razantne bol zvýšený rodičovský príspevok, materská či daňový bonus. Nie je náhoda, že teraz sa do pozornosti dostal prídavok na dieťa, ten ešte politici nezvýšili. Dávky sa ale zvyšujú bez rozmyslu,“ hovorí Ďurana.

„Málokto si uvedomuje, že rodina dvoch pracujúcich s priemernou mzdou, ktorým sa počas 5 rokov narodia dve deti, dostane z rôznych dávok 50 000 eur. Problémom dávkového systému je nedostatok adresnosti. Neefektívne podporujeme zabezpečené rodiny, keď si mnohé rodiny s nízkym príjmom nevedia zabezpečiť životné potreby. Aj to je daň anonymného byrokratického systému, ktorý nikdy nemá vinníka,“ povedal na záver Ďurana.

Čítajte viac z kategórie: Politika