Mikroplasty prenikajú do miest, ktoré by si nečakal. Vedci odhalili alarmujúce nové fakty (ŠTÚDIA)

V posledných rokoch sa ukazuje, že mikroplasty – drobné čiastočky s veľkosťou niekoľko mikrometrov – prenikajú do ľudského organizmu spôsobmi, ktoré sme si doposiaľ nevedeli predstaviť.

Výskumy dokázali ich prítomnosť v rôznych orgánoch, vrátane srdca, krvi a najnovšie aj mozgu. Staršie štúdie dokonca uvádzajú, že každý týždeň skonzumujeme zhruba 5 gramov plastu. To je približne rovnaká hmotnosť, ako má uzáver z plastovej fľaše alebo kreditná karta.

Ako sa mikroplasty dostávajú do mozgu

Ako uvádza Forbes, výskumníci vykonali analýzu mozgov 15 zosnulých jedincov (12 mužov a 3 ženy) vo vekovom rozmedzí od 33 do 100 rokov. Zistili, že u ôsmich z nich sa mikroplasty nachádzali v čuchovej cibuľke, časti mozgu zodpovednej za spracovanie čuchových vnemov.

Predpokladá sa, že hlavným spôsobom prieniku týchto častíc do mozgu môže byť nosová dutina. Čuchové nervy, ktoré vedú priamo do mozgu, môžu slúžiť ako kanál pre mikroplasty, ktoré vdychujeme počas bežného dňa​.

Odborníci však nevylučujú, že sa do mozgu môžu dostať aj cez krvný obeh. Prijímame ich z potravín a vody, odkiaľ sa môžu dostať do krvi a potenciálne prejsť cez mozgovú bariéru – prirodzenú ochranu mozgu pred toxínmi.

Zo štúdie zverejnenej v máji 2024 vyplýva, že mozog môže obsahovať až 20-násobne vyššiu koncentráciu mikroplastov v porovnaní s inými orgánmi. Predpokladá sa, že mikroplasty môžu tvoriť až 0,5 % celkovej hmoty mozgu, hoci presná lokalizácia ich hromadenia nie je doposiaľ známa.

Zdravotné riziká

Jedným z najvážnejších problémov spojených s mikroplastami je ich zloženie, pretože obsahujú rôzne chemikálie, z ktorých mnohé sú známe svojou toxicitou. Vedci počas analýzy tkanív identifikovali 16 plastových vlákien a častíc. Niektoré boli menšie než priemer ľudskej červenej krvinky, ktorá dosahuje približne 8 mikrometrov.

Najčastejšie sa vyskytujúcim plastovým materiálom bol polypropylén, ktorý je bežne používaný v spotrebných výrobkoch. Ďalšie zistené typy plastov zahŕňali polyamid, nylon a polyetylénvinylacetát, ktoré sa používajú v širokom spektre priemyselných výrobkov.

„Propylén je všade, v nábytku, kobercoch, oblečení,“ cituje AOL vedúceho autora štúdie Dr. Thaisa Mauada. „Vieme, že najviac sme vystavení týmto časticiam v interiéroch, pretože naše domovy sú plné plastov.“

Chemické látky obsiahnuté v mikroplastoch majú schopnosť narušiť hormonálnu rovnováhu. To môže viesť k problémom s plodnosťou, zvýšeniu rizika kardiovaskulárnych ochorení a vzniku rakoviny. Výskumy navyše ukazujú, že mikroplasty môžu poškodiť tkanivá a orgány.

„Vieme, že keď sú bunky v laboratóriu vystavené mikroplastom, dochádza k zápalovej reakcii,“ povedala Dr. Mary Johnsonová, vedecká pracovníčka v oblasti environmentálneho zdravia z Harvard TH Chan School of Public Health, ktorá sa na výskume nezúčastnila.