Mikroplasty v mozgu: Nový výskum odhalil nárast ich koncentrácie o 50 % za posledné roky

Výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature Medicine priniesol šokujúce zistenia: mikroplasty sa hromadia v ľudskom mozgu a ich koncentrácia za posledných osem rokov stúpla o 50 %. Tento nový objav vyvoláva obavy o zdravie, pretože dôsledky tejto kontaminácie sú stále neznáme. 

Vedci z University of New Mexico analyzovali vzorky mozgov 52 zosnulých ľudí – 28 z roku 2016 a 24 z roku 2024. Zistili prítomnosť mikroplastov vo všetkých vzorkách. Alarmujúce je, že koncentrácia týchto častíc bola v roku 2024 o polovicu vyššia než v roku 2016. Navyše, mozog obsahoval viac mikroplastov než iné orgány ako obličky či pečeň.

„Vedecké dôkazy o kontaminácii plastami sa neustále množia, takže už ma, bohužiaľ, neprekvapuje, že sa nachádzajú aj v mozgu,“ povedala Bethanie Carney Almrothová, ekotoxikologička z Univerzity v Göteborgu, ktorá skúma vplyv plastov na životné prostredie. Dodala však, že skutočnosť, že častice môžu prenikať cez hematoencefalickú bariéru, ktorá chráni mozog pred toxínmi, je znepokojujúca.

Mikroplasty v mozgu a zdravotné riziká

Preniknutie mikroplastov do mozgu otvára množstvo otázok týkajúcich sa zdravia. Hematoencefalická bariéra funguje ako kľúčový ochranný mechanizmus, ktorý bráni toxínom preniknúť do centrálnej nervovej sústavy. Ak ju mikroplasty dokážu prekonať, môžu potenciálne narušiť neurologické procesy.

„Existujú náznaky, že častice plastov môžu vyvolávať zápalové reakcie v mozgu,“ upozornila Tamara Gallowayová, profesorka ekotoxikológie z University of Exeter.

Zápaly môžu prispievať k vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba. Štúdia taktiež zistila vyššiu koncentráciu mikroplastov v mozgoch ľudí s demenciou.

Ďalšie výskumy už skôr preukázali spojenie mikroplastov s rôznymi zdravotnými problémami vrátane rakoviny, respiračných ochorení, infarktu a zápalových ochorení čriev. Vedci však zdôrazňujú, že dôkazy o priamych príčinách sú stále nejednoznačné.

Dôsledky rastúcej produkcie plastov

Rastúca koncentrácia mikroplastov v mozgu pravdepodobne odráža narastajúcu produkciu a spotrebu plastov. „Je to nepriamy dôkaz toho, ako hlboko prenikla plastová kontaminácia do nášho života,“ varuje Gallowayová.

Väčšina častíc identifikovaných v mozgových vzorkách bola z polyetylénu, bežne používaného materiálu na výrobu obalov potravín, fliaš na šampóny či recyklačných kontajnerov.

Zaujímavé je, že množstvo mikroplastov nezáviselo od veku zosnulých, čo naznačuje, že častice sa v mozgovom tkanive nehromadia s pribúdajúcim vekom.

„To je významné, pretože ak by sa podarilo znížiť znečistenie prostredia mikroplastmi, mohli by sme znížiť aj úroveň vystavenia ľudí týmto časticiam,“ tvrdí Gallowayová.

Výzvy pre ďalší výskum

Autori štúdie zároveň upozorňujú na nutnosť ďalšieho výskumu. Ideálne by bolo analyzovať väčšie skupiny ľudí počas dlhšieho obdobia. Výskum by sa mal zamerať na to, ako konkrétne mikroplasty ovplyvňujú fungovanie mozgu a či môžu byť spúšťačom zdravotných problémov.

„Dokazovanie priamej príčinnosti je vždy zložité, najmä pri štúdiách na ľuďoch, ktoré väčšinou ukazujú len korelácie,“ poznamenala Almrothová.

Napriek tomu považuje tieto zistenia za znepokojujúce. „Dôkazy o zdravotných vplyvoch plastových častíc však stále pribúdajú,“ dodáva. Odborníci sa zhodujú, že zníženie plastového odpadu a dôsledné recyklovanie by mohli byť dôležitými krokmi k ochrane ľudského zdravia. „Každodenné vystavenie mikroplastom sa už nedá ignorovať,“ uzatvára Gallowayová.

O mikroplastoch sme ťa v minulosti už viackrát informovali. Nachádzajú sa takmer všade – vo vode, v pôde aj ovzduší. Nájdeme ich v potravinách, nápojoch a dokonca aj v ľudskom tele vrátane krvi či placenty.

Vznikajú rozpadom plastových predmetov alebo sa cielene vyrábajú, napríklad do kozmetiky. Zdá sa, že sa stali bežnou súčasťou nášho života. V budúcnosti uvidíme, aký vážny vplyv to pre nás bude mať. 

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy