Mikuláš Černák: Rozhodnutie sfilmovať môj príbeh ovplyvnil počet predaných výtlačkov knihy
- Startitup ti ako mediálny partner filmu o Mikulášovi Černákovi prináša exkluzívny rozhovor, ktorý nám pomohla sprocesovať produkčná spoločnosť Regia Civitas Production, ktorá za celým filmom stojí
- Rozhovor je autentickým prepisom odpovedí Mikuláša Černáka
- Startitup ti ako mediálny partner filmu o Mikulášovi Černákovi prináša exkluzívny rozhovor, ktorý nám pomohla sprocesovať produkčná spoločnosť Regia Civitas Production, ktorá za celým filmom stojí
- Rozhovor je autentickým prepisom odpovedí Mikuláša Černáka
Zdá sa, že Slováci sa už čoskoro dočkajú filmu o kontroverznom mafiánskom bossovi. Po knihe Mikuláš Černák: Prečo som prelomil mlčanie, ktorú v roku 2015 vydalo vydavateľstvo Marenčin PT, chystá slovenská produkčná spoločnosť Regia Civitas Production film Miki, ktorý by sa mal na plátna kín dostať v roku 2020.
Na detaily týkajúce sa spolupráce s Mikulášom Černákom nám odpovedal Marcel Krajčo, ktorý v Regia Civitas Production pracuje ako brand manažér. V rozhovore prezradil, že Mikuláš Černák do filmu písal aj niektoré dialógy v scenári, ale aj to, že zatiaľ rátajú s rozpočtom 1,5 milióna eur.
Ste začínajúca produkčná firma. Čo vás primälo k tomu, aby ste začali práve filmom o Mikulášovi Černákovi?
V prvom rade sme sa rozhodli, že chceme spraviť film. Ja, Rado aj Dano sme kamaráti od školských čias. Cítime sa až príliš kreatívni a práve film je miesto, kde sa kreativite limity nekladú. Každý z nás má rozbehnutú kariéru v inom segmente a máme tak už dostatok skúseností, aby sme si vedeli zodpovedne povedať, kde je náš cieľ. Bežný štandart je začať malým projektom, no my sme si vybrali opačnú cestu.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Mikuláša Černáka? Napadol vám ako úplne prvý námet?
V prvej knihe, ktorú si Rado čítal o tvorení filmov je veta „Zožeň si najlepší námet“. Dali sme hlavy dokopy a ako prvá nám napadla myšlienka sfilmovať mafiánsku scénu v 90-tych rokoch a ihneď sa stala našou prioritou.
Mikuláš Černák je pojem sám o sebe. Čo chcete týmto filmom Slovákom povedať?
Filmom vnesieme do udalostí súvislosti. Nejdeme však robiť dokument. O tejto dobe je popísaných veľa kníh, rovnako veľa reportáží a dokumentov. Chýba nám tam však autentickosť. My chceme udalosti povedať z pohľadu jedného z hlavných aktérov.
Prečo by ho Slováci mali vidieť?
Táto republika je veľmi mladá a film je o jej krvavých začiatkoch. Minulosť je taká, aká je, nezmeníme ju, ale rovnako by sme nemali na ňu zabudnúť a minimálne sa z nej poučiť. Film je zrkadlom doby 90-tych rokov. Verím, že je to obdobie, ktoré Slovákov zaujíma.
Koľko bude stáť produkcia tohto filmu?
Zatiaľ pracujeme s rozpočtom 1,5 milióna eur. Je však možné, že sa nám to počas výroby navýši, pretože scenár obsahuje viacero akčných scén, ktoré chceme natočiť s medzinárodným kaskadérskym tímom a takisto plánujeme prilákať viacero zvučných mien do výroby. Tento film musí mať medzinárodnú kvalitu, každý to bude očakávať.
S akými hercami komunikujete pri výbere? Môžeme očakávať aj hviezdy svetového formátu?
Určite áno, mená hercov avšak ešte v tejto fáze nemôžme zverejniť.
Vieme, že na filme spolupracujete priamo s Mikulášom Černákom. Práva na spracovanie filmu vám dal úplne zadarmo?
Mikuláš Černák to robí celé bez nároku na honorár.
Aká je s ním spolupráca? Mám na mysli spoluprácu na scenári, na celkovom príbehu či pri výbere hercov
Perfektná. Je veľmi inteligentný a rýchlo si naštuduje veci, ktorým nerozumie. Pri výrobe scenára môžem hovoriť o veľmi úzkej spolupráci. Dá sa povedať, že to bude prvý scenár o tejto téme, ktorý bude 100% dôveryhodný a hlavne uveriteľný pre diváka. Mikuláš Černák tiež písal aj niektoré dialógy v scenári.
Tiež s nami spolupracuje na výbere hercov a hlavných členov štábu, diskutujeme s ním o všetkom, čo sa týka produkcie tohto projektu. S Mikulášom Černákom sa robí dobre, má dobrý vkus a veľmi dobre sa s ním komunikuje. Dokonca sme mali nedávno jednu tvorivú konfrontáciu – my sme si chceli presadiť určitú vec v scenári a on zas inú a nedokázali sme sa dohodnúť. Tak sme spravili kompromis, ktorý je nakoniec ešte lepší ako to, čo sme chceli na prvom mieste. Hovorili sme mu, že dúfame, že sa nám ho podarí v jeden deň poriadne vytočiť, aby sme potom mohli hlavnému hercovi povedať, ako sa správa, keď je nahnevaný. Bral to s humorom. Spolupráca s ním je na jednotku a vôbec na ňom nie je poznať, že sedí už 21 rokov vo väzení v najťažšom stupni stráženia.
Plánujete aj ďalej pracovať s touto témou alebo je to jednorázový projekt?
V rámci našich práv na spracovanie témy slovenského mafiánskeho prostredia 90-tych rokov z pohľadu osoby Mikuláša Černáka máme práva aj na výrobu minisérie, o ktorú už prejavila záujem aj naša kontaktná osoba v Netflixe. Ale všetko bude záležať na úspechu celovečerného filmu „Miki” a na štýle jeho spracovania.
Veríme, že úspech a kvalita filmu presvedčia ľudí v Netflixe, aby investovali do výroby 10-dielnej minisérie na štýl Narcos alebo Gomorrah, ktorá by bola o mafiánskych skupinách na Slovensku, prerozprávaná postavou Mikiho. Je to určite jedinečný projekt z nášho regiónu a sme presvedčení, že by bol o ňu divácky záujem po celom svete.
Myslíte si, že má tento film šancu preraziť aj za hranicami Slovenska?
Určite áno, minimálne v Česku, v Poľsku a Maďarsku a následne na Netflixe. Jednou z našich priorít pri tvorbe je to, aby mal film „medzinárodný look“.
Má váš film šancu stať sa historicky najúspešnejším filmom v rámci Slovenska?
To je našim cieľom – prekonať všetky rekordy na Slovensku, potenciál nato určite máme. Ale nechceme to dosiahnuť sileným marketingom, ale skôr kvalitou samotného filmu. Chceme, aby si film ľudia vzájomne odporúčali, aby naň išli aj dvakrát do kina, lebo bol taký dobrý. Môžem zodpovedne povedať, že scenár napísaný Marekom Matouškom máme tak perfektne spracovaný, že keď sa nám to podarí dobre pretaviť na plátno, tak to môže byť nielen najúspešnejší slovenský film, ale aj najlepší.
Nebojíte sa, že konexie Černáka by mohli ohroziť vašu prácu alebo osobný život?
Zo začiatku sme mali rešpekt. Veď táto téma je v spoločnosti stále tabu. Keď sa o nej začnete baviť s kamarátmi, tak automaticky stíšite hlas. Tvoríme umelecké dielo, ktorému predchádzali 2 roky investigatívy. Je logické, že filmom dáme súvislosť udalostiam, ktoré sú dodnes nejasné. Máme hotový scenár a do filmu je zapojených toľko ludí, že už sa to nedá zastaviť.
Aký bol váš dôvod pristúpiť na natáčanie filmu? Nemyslíte si, že film ešte viac umocní v ľuďoch nenávisť voči vám?
Bol som oslovený tromi od seba nezávislými produkčnými spoločnosťami. Dosť som zvažoval aj dôsledky, nakoľko film bude natočený podľa skutočných udalostí z 90-tych rokov a toto nie je tá pravda, ktorá oslobodzuje, ale ešte viac zatracuje a ubližuje okrem mňa aj mojej rodine a tiež pozostalým po poškodených, o ktorých bude ten film. Nakoniec aj po dohode s právnikmi som podpísal zmluvu s produkčnou spoločnosťou Regia Civitas Productions, ktorá ma oslovila svojim prepracovaným projektom.
Čo si sľubujete od filmu? Má sa z vás stať mafiánska legenda?
Moje rozhodnutie prijať ponuku na sfilmovanie môjho príbehu do určitej miery ovplyvnil aj vysoký počet predaných výtlačkov mojej knihy „Mikuláš Černák: Prečo som prelomil mlčanie“, čo je k dnešnému dňu 60-tisíc. Je zrejmé, že istá časť verejnosti si pýta aj takéto príbehy z mafiánskeho prostredia, hlavne ak sú vyrozprávané podľa skutočných udalostí a hlavnými aktérmi tej doby. Veľa pamätníkov z 90-tych rokov mi po odvysielaní seriálu Mafiáni písalo, či som videl, že „aké postavičky v ňom hostili a hovorili historky o mne bezo mňa“ … a podobne.
A čo očakávam od filmu? Jedine to, čo som viackrát zdôraznil aj samotným producentom a scenáristovi, t.j. aby si zadovážili pri výrobe scenára okrem vyrozprávaných výpovedí zúčastnených tej doby, z ktorej bude film, aj súdne rozhodnutia a spisy o prípadoch, aby tak mohli verifikovať nielen mnou vyrozprávané skutočnosti, ale aj všetky zozbierané údaje a v konečnom dôsledku bol ten film ponúknutý divákovi v 99% podobe skutočných udalostí.
Prečo ste sa rozhodli vybrať práve Regia Civitas ako producenta vášho filmu?
Presvedčili ma už prvotným, veľmi zaujímavo prepracovaným projektom a pri výrobe filmu spojili svoje sily s výborným a skúseným scenáristom z Česka – Marekom Matouškom, s ktorým od začiatku spolupracujem.
Mnohí ľudia vedia, že ste prekvapivo aktívny na Facebooku. Kto sa vám stará o profil a obsah uverejňovaný na ňom? Ako dokážete riadiť profil z väzenia?
Áno, už niekoľko rokov som aktívny na Facebooku. Vďačím za to mojej priateľke Monike, ktorá je tou kontaktnou osobou, cez ktorú komunikujem so svojimi fanúšikmi.
Popíšte váš bežný deň vo väzení. Sledujete aj verejný život za múrmi väznice?
Môj bežný deň vo väzení je stanovený stereotypne – ústavným poriadkom. Budíček o 5:00 hod., raňajky, práca, osobné voľno, hodinová vychádzka, športová činnosť a o 21:00 hod. večierka. To, že som obmedzený fyzicky na slobode, mi nebráni sledovať verejný život, a to prostredníctvom rôznych denníkov, týždenníkov a tiež mám častý kontakt s mojimi právnikmi, rodinou a priateľmi.
V médiách ste stále často označovaný pojmom „boss bossov”. Čomu podľa vás vďačíte za túto prezývku?
Tomu divokému obdobiu 90-tych rokov a mojej povesti.
Zvykne sa hovoriť, že talianska mafia mala svoje zásady. Mali ste nejaké aj vy?
Viackrát som sa už aj verejne vyjadril, že som bol proti tomu, aby sme do našich sporov a vojen zaťahovali rodiny, manželky, deti. Tiež som zakázal v regióne obchodovať s drogami. Prečo? No, lebo ani moja mama nemôže za to, akou cestou som sa vybral, keď som dospel. Okrem toho, považujem za najzbabelejšie, keď sa niekto mstí prostredníctvom nevinnej rodiny a nevie sa postaviť zoči-voči svojmu nepriateľovi osobne.
V roku 2023 uplynie 25 rokov, čo ste vo väzení a môžete požiadať o podmienečné prepustenie. Myslíte si, že máte morálny nárok po tom všetkom, aby ste sa vrátili späť do spoločnosti? Dokázala by vás vôbec spoločnosť prijať ako plnohodnotného člena?
Akákoľvek moja odpoveď na túto otázku by mohla vyznieť účelovo. Túto otázku budú skúmať bez ohľadu na môj názor najskôr odborníci – znalci z odboru psychológie. A v konečnom dôsledku prípadné súdy. Môžem vám ale zodpovedne povedať, že zatiaľ, čo ja splácam svoj dlh spoločnosti v tých najťažších podmienkach už viac ako 21 rokov, poznám osobne niekoľko mafiánov z 90-tych rokov, ktorí majú na svedomí niekoľkých ľudí a pokojne bez výčitiek sa tešia plnohodnotnému členstvu tejto spoločnosti.
Vo vašej knihe spomínate, že počas vášho pôsobenia vám istým spôsobom nahrávala do karát aj skorumpovaná vláda. Ostal ešte niekto z tejto pôvodnej gardy aj v dnešnej vláde a má stále rovnako mocný dosah do podsvetia? Zmenilo sa podľa vás odvtedy niečo?
Je tam aj dnes ešte niekoľko zaujímavých postavičiek. Napísal som to aj v mojej knihe už pred štyrmi rokmi: „Mafia bola, je aj bude. Menia sa len ľudia, taktika a metódy. Tak ako mafia potrebuje politikov, niektorí politici potrebujú mafiu“.
Sám tvrdíte, že ste v 90-tych rokoch žili v nepredstaviteľnom luxuse. Čo to presne znamená? K akému majetku ste sa počas svojho pôsobenia dostali a ako ste míňali tieto peniaze? Čo vám priniesol tento bohémsky život a čo vám naopak zobral?
Takýto spôsob života vám niečo prinesie, ale aj niečo zoberie. Veľakrát bol v hre aj vlastný život.
Čo sa stalo s vaším majetkom?
Moji bývalí spoločníci sa najskôr postarali o moje doživotie a potom aj o väčšiu časť môjho majetku.
Keby vás po 25 rokoch prepustili, mali by ste finančný základ, s ktorým by ste vedeli žiť? Mali by ste vôbec strechu nad hlavou?
Aj keby som nemal vo vrecku ani jedno euro, vždy som si dokázal zarobiť aj poctivou prácou, ktorou som živil aj svoju rodinu do doby, kým som nenastúpil do vlaku s organizovaným zločinom. Robil som aj šoféra autobusu, kde som bol denne zodpovedný za prepravu stoviek ľudí. A zarobiť som si dokázal aj tvrdou manuálnou prácou lesného robotníka.
Čo vás v živote najviac mrzí, čo ste zmeškali a čo by ste spravili inak, keby ste mali príležitosť?
Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu. Chcel by som sa ospravedlniť všetkým pozostalým po tých, ktorým sme v tej našej nezmyselnej vojne v podsvetí ublížili. Tým, ktorí prišli o svojich najbližších. A mladým „pajtášom“ odkázať, ktorých by niekedy takáto zločinecká kariéra lákala, že je lepší suchý chleba na slobode ako koláč v base.
Vo vzťahu k vašej rodine, čo bol pre vás najťažší moment?
Postaviť sa pred svoju ubolenú chorú 75-ročnú mamu po mojom prelomenom mlčaní, pozrieť sa jej do očí a nevedieť jej zodpovedať otázku: „Prečo som vstúpil do takýchto pekelných brán, keď ma ona od mala viedla úplne inou cestou“.
V Leopoldove 17.02.2019
Miki