Milan Lasica: K Sputniku V dôveru nemám. Zabávať sa na vakcíne môžeme, ale najprv sa nechajme zaočkovať
- Do Diskusného klubu so Šimonom prijal pozvanie Milan Lasica
- Na humor by sme nemali zabúdať. V týchto časoch je nevyhnutný
- Do Diskusného klubu so Šimonom prijal pozvanie Milan Lasica
- Na humor by sme nemali zabúdať. V týchto časoch je nevyhnutný
Hosťom rozhovoru je legenda hereckého, režisérskeho i humoristického sveta Milan Lasica. Velikán svojej doby baví divákov svojimi trefnými hláškami a nenapodobiteľným pohľadom na svet aj v súčasnosti. Milan Lasica hovorí, že práve počas pandémie potrebujeme humor ako soľ. „Sranda sa dá robiť zo všetkého a dokonca aj z vakcíny. Najprv sa však treba nechať zaočkovať.“
Politikov nekritizuje
Podľa neho si musíme z pandémie uťahovať, pretože humor je to jediné, čo nás môže zachrániť pred panikou. Vtipkovaním sa zvládajú dramatické situácie lepšie, a preto by sme humor určite mali zaradiť do života. Zabávať sa môžeme aj na očkovaní, ale najprv by sme sa mali dať zaočkovať.
Premiér Igor Matovič len pred dvoma dňami letecky priniesol na Slovensko prvú várku ruskej vakcíny Sputnik V. Milan Lasica k nej dôveru nemá. Vraví, že ľudia, ktorí žili štyridsať rokov pod vplyvom Sovietskeho zväzu, nie sú nadšenci akéhokoľvek sovietskeho tovaru.
„Treba povedať, že mali významnú a vynikajúcu techniku. Očkovanie po vojne proti záškrtu a obrne tiež bolo z ruských vakcín a bolo úspešné. Treba však počkať, ako sa rozhodne Európska únia.“
Dodáva, že v dlhotrvajúcej karanténe narastá nervozita, pretože nevieme kedy skončí. „To je podobné ako termín smrti, tiež neviete dátum. Keby sme vedeli, že prvého apríla to všetko skončí, boli by sme veselší, aj keď na prvého apríla by sme tomu neverili.“
Politikov vraj nekritizuje, aj keď priznáva, že to je veľmi ľahké, keďže súčasnú situáciu nezvládajú. Na ich mieste by však určite byť nechcel a nezávidí im to.
Sme „zhýčkaní“
Humorista má už po osemdesiatke. Tvrdí, že za tie roky sa stretol už s horšími situáciami. „V roku 1968 bola veľká spolupatričnosť a prejav morálneho odporu proti okupácií. To trvalo asi dva týždne. Potom sa to postupne rozplynulo a nastala veľmi nepríjemná doba, ktorá bola plná depresie a beznádeje. Myslím si, že to bolo horšie ako to, čo teraz zažívame. Keď spomeniem napríklad vojnu. Netreba si namýšľať, že žijeme najhoršie časy v dejinách ľudstva.“
Zastáva názor, že sme príliš „zhýčkaní“. „V skutočnosti sa nemáme tak zle, ako si myslíme. Teraz sú ľudia nespokojní hlavne preto, lebo tu veľmi dávno niečo podobné nebolo, ako napríklad vojna. Po vojne sa ľudia tešili, že opäť môžu začať žiť. My takéto pocity nemáme. Možná nás pandémia privedie k triezvejšiemu pohľadu na život.“
Podľa Lasicu vojna môže kedykoľvek vypuknúť. Od roku 1945 tu žiadna však nebola. To neznamená, že je nenávratne preč. „Nehovorím, že by nám to pomohlo, ale domnievam sa, že dramatické situácie by nás mohli priviesť k triezvemu pohľadu na vec a neboli by sme rozmaznaní a nemysleli si, že keď sa máme dobre, že by sme sa mali mať ešte lepšie.“
Vzdelaním proti dezinformáciám
Podľa Lasicu je internet veľký vynález. Má však tienistú stránku, o ktorej všetci dobre vieme. Niekedy sa pozastaví nad tým, že ľudia dokážu uveriť nezmyselným dezinformáciám. „Zistil som, že mnohí vzdelaní ľudia veria takýmto dezinformáciám. Na druhej strane ľudia boli kedysi ochotní uveriť tomu, že ak si natrieme domy horčicou ochránime ich od žiarenia z vesmíru. Horčica bola zrazu vypredaná. Možno, že vzdelanie by malo byť kvalitnejšie.“
Nehovorí, že všetky školy a učitelia sú nekvalitní, ale celková úroveň vzdelania je nízka. „Bolo by treba urobiť všetko, aby sa vzdelanie začalo brať vážne, aby sa úroveň zvýšila, aby vzdelanie bolo naozaj vzdelaním a aby niektorí ľudia nepredstierali, že majú určité tituly len kvôli tomu, že to je v móde.“
„Kto by nevyužil príležitosť, keď je možné odpísať diplomovku a dostať diplom. Ja si myslím, že by sme sa mali pozrieť na tých, ktorí tie diplomy udeľovali.“
Tvrdí, že keby mal možnosť ísť študovať do zahraničia určite by to využil. Lasica však o tom mohol len snívať. „Myslím si, že nie je nič lepšie, ako keď sa mladí ľudia rozutekajú do sveta, ale ešte dôležitejšie je, aby sa vrátili. Vrátiť sa domov je veľmi dôležité, aby ste pozdvihli úroveň krajiny.“
Dodáva, že mladá generácia má v sebe veľa energie a má aj mnoho možností, ako ju uplatniť.
O demokraciu a slobodu môžeme prísť
Demokracia podľa Lasicu nie je definitívne uzavretá. Takisto, ako aj sloboda, o ktorú môžeme prísť. „Všetci sa sťažujú, že spoločnosť nie je jednotná. Mali by sme sa správať ako kultivovaní ľudia, svoje názory uplatňovať. Nečakať, že niekto musí mať rovnaký názor ako ja, lebo inak nie je hodnotný. Demokracia je diskusia. Neviem, kto to povedal… Je však jasné, že treba treba diskutovať, polemizovať, ale nedávať si po papuli.“
Za čias socializmu to bolo s názormi na verejnosti celkom inak. Človek nemohol povedať to, čo si naozaj myslí. Problém nastal vtedy, keď si človek začal myslieť to, čo hovoril. Tvrdí, že sloboda nie je anarchia a neznamená to, že môžeme robiť všetko, čo chceme a už vôbec ju prezentovať násilím.
„Musíte dodržiavať pravidlá, ktoré sú dôležité. Tie by mali platiť pre každého rovnako. Tam je ten východiskový bod. Mnohí ľudia, a to je tiež dedičstvo komunizmu, túžia po rovnosti. Možno by to bolo spravodlivé, ale je to nemožné. Nemôžeme sa mať všetci rovnako a nemôžeme všetci dosiahnuť rovnaký stupeň blahobytu, vzdelania alebo úspechu. Ale môžeme byť všetci na rovnakej štartovacej čiare. V cieli to už bude rôzne,“ hovorí.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska