Militanti hlásia stratu „pravej ruky“ svojho vodcu. Izrael sa odmieta vyjadriť

Podľa informácií militantnej organizácie prišli o život štyria ľudia pri útoku izraelského bezpilotného lietadla na kanceláriu militantného hnutia Hamas na južnom predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút.

S odvolaním sa na tamojšie štátne médiá o tom informovali agentúry AFP a AP, píše TASR.

Podľa televízie blízkej libanonskému proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh pri výbuchu zahynul aj zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí. Aspoň tak to tvrdia zástupcovia militantnej organizácie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa mu vyhrážal zabitím ešte pred vypuknutím vojny Izraela s Hamasom, pripomína AP.

Hamas následne oznámil, že Izrael „zavraždil“ v Bejrúte zástupcu veliteľa tejto militantnej skupiny. Vysoký bezpečnostný predstaviteľ v Bejrúte pre AFP povedal, že Árúrí bol zabitý spolu so svojimi osobnými strážcami.

Izraelskí predstavitelia na tieto správy odmietli reagovať.

Líder vojenského krídla na Západnom brehu

V novembri na tlačovej konferencii povedal podľa portálu The Times of Israel izraelský premiér Benjamin Netanyahu, že dal pokyny Mosadu, aby konal proti vodcom Hamasu, kdekoľvek sa nachádzajú, v reakcii na útok Hamasu 7. októbra na južný Izrael.

Sálih Árúrí vo veku 57 rokov sídlil v Libanone a zastával pozíciu zástupcu hlavy politickej kancelárie Hamasu. Bol tiež považovaný za skutočného lídra vojenského krídla Hamasu na Západnom brehu. Izraelskí spravodajskí činitelia verili, že Árúrí mal úlohu pri plánovaní únosu a vraždy troch izraelských teenagerov v júni 2014, ako aj iných útokov.

Sedel vo väzbe

Niekoľkokrát si odsedel v izraelských väzeniach a v marci 2010 bol prepustený v rámci úsilia dosiahnuť väčšiu výmenu väzňov za Gilada Šalita, desiatnika IDF uneseného Hamasom v roku 2006. Árúrí sa ďalej podieľal na uzatváraní dohody, ktorá zabezpečili prepustenie viac ako 1 000 palestínskych väzňov z izraelských väzníc výmenou za prepustenie Šalita v roku 2011.

Po prepustení sa Árúrí pôvodne presťahoval do Istanbulu, ale neskôr sa presunul z dôvodu obnovenia vzťahov medzi Izraelom a Tureckom, ktoré sa zhoršili po zásahu IDF proti flotile smerujúcej do Gazy, pri ktorom zahynulo deväť tureckých občanov, píše portál.

Kľúčové predpovede Baby Vangy pre rok 2024: Predpovedá násilnú smrť Putina, z jej veštieb sa naplnilo až 85 %

Strávil čas aj v Sýrii, kým sa napokon presťahoval do Bejrútu, kde riadil vojenské operácie Hamasu na Západnom brehu, vrátane koordinácie teroristických aktivít a prenosu finančných prostriedkov na útoky.

Árúrí mal tesné väzby na Irán a teroristickú skupinu Hizballáh v Libanone. V Libanone založil miestnu jednotku Hamasu, ktorá pozostávala z aktivistov v libanonských utečeneckých táboroch. Táto jednotka dostala vojenský tréning a disponovala arzenálom rakiet, hoci nie tak rozsiahlom ako Hizballáh .

V hebrejských médiách zverejnili správy naznačujúce, že Árúrí mal v najbližších dňoch stretnutie s vodcom Hizballáhu Hassanom Nasrallahom.

Líder militantného hnutia je otvorený jednotnej palestínskej vláde

Líder militantného hnutia Hamas Ismail Haníja v utorok vyhlásil, že je otvorený jednotnej palestínskej vláde, ktorá by spravovala Pásmo Gazy ovládané Hamasom aj Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu. TASR správu prebrala od agentúry AFP.

„Dostali sme množstvo podnetov týkajúcich sa internej (palestínskej) situácie a sme otvorení myšlienke národnej vlády Západného brehu Jordánu a Gazy,“ vyhlásil Haníja počas príhovoru prenášaného televíziou al-Džazíra.

Hamas ovláda Pásmo Gazy od roku 2006, keď zvíťazilo vo voľbách, po ktorých rozpútalo násilné zrážky s hnutím Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. Odvtedy prebehlo niekoľko neúspešných pokusov o uzmierenie oboch frakcií. Medzitým Abbásova popularita poklesla aj medzi obyvateľmi Západného brehu Jordánu.

Počas vojny Izraela s Hamasom v Pásme Gazy sa už niekoľkokrát objavila otázka ďalšej budúcnosti tohto územia. Spojené štáty zdôrazňujú, že do jeho správy musia byť zapojení Palestínčania. Nie je však jasné, či a do akej miery do nej bude zapojená medzinárodne uznávaná Palestínska samospráva vedená Abbásom.

Haníja sa počas príhovoru vyjadril aj k diskusiám o druhom možnom prímerí počas bojov. Počas prvého prímeria bola prepustená takmer polovica z asi 250 zajatcov odvlečených teroristami z územia Izraela počas útoku 7. októbra.        

„Nepriateľskí zajatci budú prepustení výhradne na základe podmienok stanovených odbojom,“ vyhlásil Haníja, bližšie podrobnosti však neuviedol. Hamas zadržiava v Pásme Gazy približne 129 Izraelčanov.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality