Milovanému moru Slovákov hrozí ekokatastrofa. V „smaragdovej rieke“ plávajú tony odpadu
- Bosnu a Hercegovinu sužujú pohromy
- 225-kilometrová rieka Neretva ústi do Jadranu
- Bosnu a Hercegovinu sužujú pohromy
- 225-kilometrová rieka Neretva ústi do Jadranu
Balkánsku krajinu sužuje jedna pohroma za druhou. Bosne a Hercegovine po nedávnych rozsiahlych povodniach hrozí okrem miliardových škôd na infraštruktúre aj ekologická katastrofa na rieke Neretva, píše agentúra TASR s odvolaním sa na sobotňajšiu správu denníka Bild.
Začiatkom októbra zasiahli Bosnu záplavy, zosuvy pôdy a prívalové povodne, ktoré si vyžiadali najmenej 20 obetí. Postupne sa však prejavujú ďalšie následky: 225-kilometrová rieka Neretva, známa svojou smaragdovou vodou, sa sfarbila do tmavohneda a je plná odpadu.
Bosne a Hercegovine hrozí ekologická katastrofa
Kvôli dlhodobým intenzívnym zrážkam sa do rieky dostalo veľké množstvo odpadu, vrátane plastov, pneumatík, stavebného materiálu, domácich spotrebičov a sutiny. Odborníci odhadujú, že vrstva odpadu na hladine rieky dosahuje hrúbku približne jeden meter. V najhoršom prípade by mohlo dôjsť aj k znečisteniu chorvátskeho pobrežia Jadranu, na čo si už tamojší obyvatelia sťažujú kvôli silnému zápachu, uvádza chorvátsky denník Slobodna Dalmacija.
Neretva pramení južne od pohoria Zelengora na juhovýchode Bosny a Hercegoviny a pokračuje smerom na historické mesto Mostar, kde žije približne 115 000 obyvateľov. Posledných 22 kilometrov tečie cez územie Chorvátska a následne ústi do Jadranského mora.
Záchranári z Chorvátskej horskej záchrannej služby (HGSS) sa aj týždeň po silných dažďoch stále predierajú masami odpadu na nafukovacích člnoch a hľadajú nezvestné osoby, informuje denník Bild.
Neretva jeszcze tydzień temu i Neretva dziś po przetoczeniu się fali powodziowej przez Bośnię: pic.twitter.com/7e7alNEqF0
— Ἀνδρομάχη (@cimetneboje) October 7, 2024
Situácia je životu nebezpečná
Miestne médiá, ktoré citovali jedného zo záchranárov, upozorňujú, že situácia je životu nebezpečná: „Je to nebezpečné. Ostré predmety môžu poškodiť čln, medzi odpadkami sa stále objavujú aj plynové fľaše, ktoré môžu explodovať“.
Záchranné tímy na súši medzitým využívajú bagre, aby z rieky odstránili čo najviac odpadu. Denník Bild spresňuje, že v postupe odpadu smerom k Mostaru a Jadranu zatiaľ bráni priehrada. Situácia je však časovo kritická, pretože odborníci sa obávajú, že narastajúci tlak na priehradu by mohol prinútiť otvoriť uzávery, čo by umožnilo odpadu pokračovať ďalej po prúde.
Časť odpadu sa zachytáva aj v porastoch pozdĺž brehov Neretvy, čo vyvoláva obavy biológov z možného ohrozenia zdravia miestnych obyvateľov. Dopady na rybie populácie sú zatiaľ ťažko predvídateľné. Bosnianske ochranárske organizácie už požiadali o medzinárodnú pomoc pri odstraňovaní odpadu, uzatvára denník Bild.
Chorvátske pobrežie bolo v lete plné ropy
Ešte v júni tohto roku sme ťa informovali, že „sused“ Bosny a Hercegoviny a obľúbená destinácia Slovákov-Chorvátsko, bojovalo s inou ekologickou katastrofou. Záchranné zložky na Istrii totiž bojovali s rozsiahlou ropnou škvrnou, ktorá sa tiahla pozdĺž pobrežia Premantura v dĺžke stoviek metrov.
Škvrnu, ktorá predstavovala hrozbu pre životné prostredie, objavil návštevník autokempingu. Na miesto okamžite dorazili hasiči a zasiahli. Informoval o tom portál iMeteo.sk. Po nahlásení ropnej škvrny hasiči okamžite rozostavili olejové zábrany a začali s čistením zasiahnutého územia.
Mesto Medulin potvrdilo prítomnosť ropných derivátov, na čo magistrát Medulin a Kamenjak ihneď zmobilizovali všetky dostupné záchranné zložky. Do boja proti ekologickej katastrofe sa zapojilo viac ako 80 hasičov a pracovníkov Kamenjaka, ktorí rozmiestnili absorpčnú bariéru dlhú 800 metrov. Situáciu sledovali dve lietadlá a okrem hasičov sa do zásahu zapojili aj dobrovoľníci, 20 vozidiel a 5 plavidiel.
Odborníci upozornili, že ropná škvrna môže mať závažné dôsledky na morský ekosystém v postihnutej oblasti. Ropné látky sú toxické pre morské organizmy a vtáky, a ich únik do mora môže spôsobiť úhyn týchto živočíchov, ako aj dlhodobé znečistenie životného prostredia, ktoré môže trvať roky.
Ropné produkty sú vysoko toxické a ich únik do mora môže mať katastrofálne dôsledky pre celý morský ekosystém, od mikroskopických rias až po veľké morské cicavce. Ropné uhľovodíky v rope môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy u morských živočíchov, ako je podráždenie kože, problémy s dýchaním, poškodenie vnútorných orgánov a v konečnom dôsledku aj úhyn. Ropná škvrna na hladine vody zároveň bráni prieniku slnečného svetla, čo vedie k úhynu fytoplanktónu, ktorý tvorí základ potravinového reťazca v oceáne.
Zdroje: TASR, Archív Startitup, iMeteo