Milovaný nápoj Slovákov zdražie a bude chutiť inak. Dôvodom je zmena klímy

Jedným z najrozšírenejších fenoménov 21. storočia je globálne otepľovanie, respektíve klimatická zmena, ktorej sme aj my svedkami. Napriek tomu sa ešte stále nájde nemalé množstvo ľudí, ktorí popierajú, že za zvyšujúcu sa teplotu na našej planéte môže ľudská činnosť.

Roztápajúce sa ľadovce a s tým súvisiaca zvyšujúca sa hladina morí, neuveriteľne horúce letá aj v našich geografických šírkach či zima a Vianoce prakticky bez akéhokoľvek snehu sú očividnými atribútmi klimatickej zmeny.

Podľa najnovšej štúdie českých vedcov Climate-induced decline in the quality and quantity of European hops calls for immediate adaptation measures, ktorá vyšla v časopise Nature Communications, má globálne otepľovanie zásadný vplyv aj na jeden z najobľúbenejších nápojov nás všetkých, ku ktorým sa pivo jednoznačne radí.

Klesá nielen výnos z chmeľu, ale aj alfa látky

Portál Sky News píše, že výskumníci z Czech Globe, teda Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky, zdôraznili, ako nárast poľnohospodárskeho sucha priamo ovplyvní množstvo pestovaného chmeľu a jeho kvalitu.

Seznam Zpravy informuje, že rast teplôt a častejšie suchá vedú k znižovaniu výnosu chmeľu v tradičných chmeliarskych oblastiach v Európe. Zároveň sa s výnosom znižuje obsah alfa látok, ktoré určujú chuť a horkosť piva.

Vedúci výskumného tímu z Czech Globe Martin Možný pre Akadémiu vied Českej republiky dodal: „Výsledky ukazujú, že pre rast teplôt vzduchu dozrieva chmeľ až o dvadsať dní skôr ako v minulosti. Dozrievanie sa navyše posúva do horúcich dní, čo má negatívny vplyv na obsah alfa látok.“

Najväčší český pivovar dvíha ceny: Vieme, či to ovplyvní aj cenu piva na Slovensku

Vo východnej Európe klesli priemerné výnosy chmeľu, konkrétne v slovinskom Celje až o 19,4 %, v nemeckých mestách Spalt o 13,7 % a v Hallertau a Tettnangu o 9,5 %. Okrem toho bol zaznamenaný aj pokles obsahu alfa látok o viac ako 40 %.

„Predpokladaný pokles úrody chmeľu a obsahu alfa látok o 4 % až 18 % a 20 % až 31 % do roku 2050 si vyžaduje okamžité adaptačné opatrenia na stabilizáciu neustále rastúceho globálneho sektora,“ cituje zo štúdie Beer Today.

Seznam Zprávy v tejto súvislosti dopĺňa, že aby si pestovatelia udržali produkciu, ktorá uspokojí dopyt, majú niekoľko možností.

„Môžu presunúť chmeľnice do vyšších nadmorských výšok, do miest s vyššou hladinou spodnej vody v údoliach riek, stavať zavlažovacie systémy či pestovať odolnejšie odrody. Môžu tiež inak orientovať riadky na poli a proti intenzívnemu slnečnému svitu používať tienenie, čo je však pomerne drahé,“ vysvetlil Možný.

Klimatická zmena môže vyhnať z ich domovov až 216 miliónov ľudí, varuje Svetová banka

Práve tieto faktory môžu prispieť k zvýšeniu ceny výsledného produktu.

Najväčšie prepady produkcie chmeľu

Sky News podotýka, že predkladaná štúdia prikladá všetky scenáre, ktoré predpovedali pokles výnosov chmeľu o 12 % až 35 % v rokoch 2021 – 2050 vo všetkých hlavných regiónoch na pestovanie chmeľu v Európe. Najväčšie zníženia v produkcii chmeľu budú podľa najnovšej správy cítiť v Slovinsku, Portugalsku a Španielsku. 

O tom, že najproblematickejší v tomto ohľade bude juh starého kontinentu, svedčia aj ďalšie citácie zo štúdie.

„Keďže existuje predpoklad, že sa zvýši početnosť poľnohospodárskych súch v južnej Európe s vysokou pravdepodobnosťou a v strednej Európe so strednou pravdepodobnosťou, bude potrebné rozšíriť oblasť aromatického chmeľu o 20 % v porovnaní so súčasnou produkčnou oblasťou, aby sa kompenzoval budúci pokles.“

Napríklad počas uplynulého leta takmer polovicu pôdy v rámci Európskej únie zasiahlo veľké sucho, čím sa zvýšil tlak na produkciu potravín.