Mimoriadny objav: „Záhada zamknutej múmie“ vyriešená. Egypťania žili úplne inak, než sme si mysleli

Mumifikácia faraónov je jednou z najfascinujúcejších stránok starovekého Egypta a zároveň kľúčom k pochopeniu náboženských a kultúrnych hodnôt tejto civilizácie. Starí Egypťania verili, že život po smrti bol len pokračovaním pozemského bytia, a preto bola starostlivosť o telo po smrti mimoriadne dôležitá.

Proces spočíval v zložitom balzamovaní a obaľovaní tela, čo zabezpečovalo ochranu fyzického tela pred rozkladom. Umožnila sa tak večná existencia duše. Tento proces sa pôvodne týkal najmä panovníkov a bohatých vrstiev, no neskôr sa rozšíril aj medzi bežných ľudí. Význam mumifikácie a viery spojené s posmrtným životom sa odrážali aj v bohatej výzdobe hrobiek, vrátane ikonických pyramíd a sôch, informuje o tom portál livescience.com.

Múmie a mumifikácie vyvolávajú v ľuďoch akýsi pocit príšernosti. Najstaršia známa egyptská múmia, ktorá bola zachovaná, pochádza z obdobia pred viac ako 5 500 rokmi.

Nový výskum z dielne vedcov z chicagského múzea Field Museum of Natural History poukazuje na identitu staroegyptských mumifikovaných ľudských pozostatkov. Výskum sa robil prostredníctvom RTG, píše portál CNN. 

Výskum mumifikovaných ľudí

Ešte počas septembra zamestnanci múzea previezli na pracovisko 26 múmií prostredníctvom špeciálne vyrobených vozíkov. Výsledkom tejto štúdie boli tisíce röntgenových snímok múmií a ich rakiev. Následne sa z röntgenových lúčov vytvorili 3D snímky, ktoré poukazovali na kostry a artefakty vo vnútri obalu. 

Nové informácie poukazovali na posmrtné praktiky Egypťanov a na to, čo bolo pre nich dôležité doniesť do posmrtného života. Brown, hlavný konzervátor antropológie v múzeu, povedal, že skenovanie trvalo približne 4 dni, pričom 3D analýza môže trvať tri roky. Skeny okrem informácií ponúkajú aj možnosť porozumieť individualite každého mumifikovaného človeka.

Manažérka zbierok ľudských pozostatkov vo Field Museum, Stacy Drake, informovala, že: „Z archeologického hľadiska je neuveriteľne zriedkavé, že sa vám podarí preskúmať alebo pozrieť si históriu z perspektívy jedného jednotlivca. Je to pre nás naozaj skvelý spôsob, ako sa pozrieť na to, kto boli títo ľudia. Nielen na veci, ktoré vytvorili, a príbehy, ktoré sme si o nich vymysleli, ale aj na skutočných jednotlivcov, ktorí v tom čase žili.“

Röntgenové snímky odhalili záhadu

Tento výskum prostredníctvom röntgenového snímku odhalil dlhoročnú záhadu mumifikovania staroegyptskej múmie, šľachtičnej Chenet-aa. Žila približne pred 3 000 rokmi. Zaujímavosťou bolo, že jej telo do škatule uzavreli bez viditeľného švu po bokoch, informuje portál independent.co.uk.

Záhadu, ako sa telo dostalo do rakvy, vedci nazývali aj „záhadou zamknutej múmie“. Práve vďaka už spomínanému röntgenu bolo zistené, ako sa lady Chenet-aa dostala do rakvy. „Môžete začať vidieť, že na chrbte je šev a nejaké šnurovanie,“ povedal JP Brown.

Zistilo sa, že šľachtičná zomrela vo veku 30 až 40 rokov a že prišla o niekoľko zubov kvôli jedlu, ktoré obsahovalo piesok. Dodatkom pri mumifikácii boli aj ďalšie oči, ktoré s ňou mali prísť do posvätného života.

JP Brown dodal, že: „Pohľad starovekého Egypta na posmrtný život je podobný našim predstavám o sporení na dôchodok. Je to niečo, na čo sa pripravujete, odkladáte si na to peniaze počas celého života a dúfate, že na konci budete mať dosť na to, aby ste si to užili.“