Mimovládky bijú na poplach: Ministerstvo chce zaviesť „cenzúru na poskytovanie informácií“
- V návrhu zákona o kritickej infraštruktúre svieti „limitovaná informácia“
- Podľa mimovládok ide o snahu zaviesť cenzúru na poskytovanie informácií
- V návrhu zákona o kritickej infraštruktúre svieti „limitovaná informácia“
- Podľa mimovládok ide o snahu zaviesť cenzúru na poskytovanie informácií
Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje na plánované novinky zo strany ministerstva vnútra. Ako informuje v tlačovej správe, mimovládne organizácie v súčasnosti hromadne poukazujú na zmenu, ktorá obmedzuje ústavné právo na prístup k informáciám.
Nadácia Zastavme korupciu spolu s organizáciami Via Iuris a Slovensko.Digital spustili petíciu. S cieľom zabrániť prijatiu zmeny chcú podať hromadnú pripomienku. Rezort vnútra pod vedením nového šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka chce podľa nich zaviesť „cenzúru na poskytovanie informácií“. Deje sa tak nepriamo cez návrh zákona o kritickej infraštruktúre, píše nadácia.
V tlačovej správe, ktorú obdržala aj redakcia Startitup, sa ďalej píše, že ministerstvo do pripomienkového konania predložilo návrh tohto zákona. Kritickou infraštruktúrou má zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou, no nepriamo novelizuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností. V ňom zavádza nový pojem. Ten pritom Európska únia nevyžaduje. Ide o „limitovanú informáciu“.
„Takou bude každá informácia, ktorej zverejnenie by mohlo narušiť činnosť alebo dôveryhodnosť orgánu verejnej moci, a teda, v podstate, akákoľvek skutočnosť,“ vysvetľuje Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu.
Čo to znamená v praxi
Mimovládne organizácie vysvetľujú, že ak tento návrh prejde, získa napríklad ministerstvo obrany právo prakticky akúkoľvek informáciu označovať za limitovanú. Tým pádom ju už nebude musieť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť.
„Novela zapríčiní, že občania nebudú mať nárok na informácie, a to, či ich dostanú, bude len na svojvôli úradníkov. Okrem toho, ministerstvo navrhuje, že štátne orgány budú môcť utajiť aj zoznamy, čo je považované za ‚limitované informácie‘. A teda verejnosť sa ani nedozvie, ktoré informácie označili za limitované,“ tvrdí nadácia.
Hromadná pripomienka zo strany mimovládnych organizácií prichádza aj v ich snahe zapojiť sa do medzirezortného pripomienkového konania. Netaja sa úmyslom pokúsiť sa inštitút „limitovanej informácie“ úplne vypustiť z návrhu zákona. Ak by sa to nepodarilo, usilovať sa budú aspoň o prísnu úpravu návrhu. Docieliť chcú, aby limitovanou informáciou nemohlo byť čokoľvek, čo môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu.
„Právo na prístup k informáciám je ústavným právom a práve ústava stanovuje rámce na jeho obmedzovanie. Možnosť akúkoľvek informáciu označiť za limitovanú informáciu, ktorá môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu, je príliš široká a dáva priestor pre svojvôľu orgánom štátnej správy. Je možné, že takáto zákonná úprava by testom ústavnosti neprešla,“ uvádza Katarína Batková z VIA IURIS.
Exšéf NAKA v nadácii
Ako sme ťa informovali, vyššie citovaný Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu je bývalým šéfom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Do organizácie prešiel po 25 rokoch služby v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Jeho pôsobením boli odkryté viaceré zločinecké skupiny vrátane sátorovcov, ktorých činnosť súvisela s viacerými vraždami.
Podieľal sa napríklad na vyšetrovaní vrážd Ernesta Valka a Daniela Tupého. Rovnako sa zaoberal prípadmi zavraždených osôb, na ktorých mali podiel František Dora mladší a František Dora starší, bývalý starosta obce Dolný Chotár.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroj: TS/Nadácia Zastavme korupciu