Mimozemšťanov nájdeme už o pár rokov, prekvapuje vedec. Môžu sa skrývať v „terminátorových zónach“

Myšlienka existencie mimozemského života sa stáva čoraz rozšírenejšou či už medzi obyčajnými ľuďmi, ako aj vedcami. Kým v minulosti viera, že vo vesmíre nie sme sami, kolovala hlavne v kruhoch konšpiračných teoretikov, dnes sa k nej vyjadruje čoraz viac astronómov.

Jedným z nich je aj profesor astronómie na Univerzite v Exeteri Sasha Hinkley. Profesor v článku pre The Spectator uviedol, že zatiaľ sme objavili len zlomok exoplanét.

Doteraz sme objavili 5 332 planét, ktoré obiehajú okolo 3 931 planetárnych systémov. Hinkley uvádza, že to nie je ani špička  ľadovca.

Dnes sa nezabudni pozrieť na oblohu. Čaká ťa výnimočný Ružový Mesiac v splne

„Pre perspektívu: v našej Mliečnej dráhe je okolo 100 miliárd hviezd. Keďže teraz z rôznych vesmírnych misií vieme, že väčšina hviezd je hostiteľom planét, začína vám to naznačovať, koľko exoplanét by mohlo existovať v našej galaxii,“ uviedol astronóm.

„A potom, mimo našej galaxie sa vo vesmíre odhaduje 200 miliárd galaxií, z ktorých každá obsahuje potenciálne stovky miliárd hviezd s vlastnými exoplanétami,“ vysvetlil profesor.

Pravdepodobnosť existencie mimozemského života je vysoká

Hinkley uvádza, že v nasledujúcich rokoch objavíme čoraz viac exoplanét vďaka pokroku v technológiách, ako je teleskop Jamesa Webba, ktorý umožňuje lepšie preskúmanie vesmíru. To môže spôsobiť, že skutočne nájdeme mimozemský život.

„Z toho všetkého je zrejmé, že pravdepodobnosť existencie života v nejakej forme vo vesmíre je dosť vysoká. Dokonca by som zašiel tak ďaleko, že by som povedal, že je čoraz pravdepodobnejšie, že k odhaleniu života na exoplanéte dôjde počas môjho života. Ešte nemám 50,“ uviedol Hinkley.

Profesor uvádza, že mnohé exoplanéty sa nachádzajú v zónach známych ako „zóny Zlatovlásky“.  Tieto exoplanéty obliehajú okolo svojich hviezd, ktoré nie sú príliš studené ani horúce, a môže na nich potencionálne existovať kvapalná voda, čo je z jedno z kritérií pre život.

„Terestriálne planéty (ako naša vlastná) sú hlavnými kandidátmi na hostiteľstvo života, pretože je pravdepodobnejšie, že majú tvrdé povrchy a oceány s tekutou vodou. Oceány môžu mať zásadný stabilizačný účinok na podnebie týchto planét, čo dáva rodiacim sa formám života stabilitu potrebnú na to, aby nastala evolúcia,“ vysvetlil astronóm.

„Aby bolo jasné, zistenie života na inej planéte nemusí nutne znamenať existenciu mimozemskej civilizácie na inej planéte, ani to, že sa chystáme mať nejakú formu komunikácie s takýmito formami života,“ dodal profesor.

Mimozemšťanov hľadajú pomocou biologických podpisov

Hinkley si myslí, že k odhaleniu života na inej planéte môže prispieť program Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý má za cieľ skúmať „biologické podpisy“. Takže napríklad stopy oxidu uhličitého alebo ozónu, kyslíku či metánu, ktoré by naznačovali prítomnosť civilizácie.

Astrobiológia sa pritom stáva hlavným zameraním NASA. Profesor ale pripomína, že študovanie exoplanét je veľmi zložité a mnohé sme objavili len vďaka tieňu, ktorý vrhajú.

Problémom je práve svetlo, ktoré vyžaruje hostiteľská hviezda a pre ktoré nevidíme exoplanéty. Aj tu vedci pracujú na softvéri, ktorý dokáže rozlíšiť slabé svetlo exoplanéty od svetla jej hostiteľskej hviezdy.

zdroj: Flickr/maxime raynal

Hinkley však so svojím presvedčením, že mimozemský život odhalíme o niekoľko rokov, nie je sám. Pracovná skupina expertov z Veľkej Británie, USA a Švajčiarska, ktorá sa prezýva Origins Federation, verí, že mimozemský život nájde do 10 až 20 rokov. Rovnako ako NASA, aj oni sa zameriavajú na biologické podpisy.

„Ak máte kyslík, vodu a metán, môžete povedať: ‚Áno, to je určite život‘,“ cituje vedkyňu Emily Mitchellová z Cambridgeskej univerzity denník The Sun.

Život je možný v terminátorových zónach, tvrdia vedci z Kalifornskej univerzity

Astronómovia z Kalifornskej univerzity v Irvine (UCI) sa v novej štúdii domnievajú, že mimozemský život sa dá objaviť na vzdialených exoplanétach vo vnútri špeciálnej oblasti nazývanej „zóna terminátora“.

Ide o exoplanéty, ktorých jedna strana permanentne čelí hviezde, zatiaľ čo druhá je otočená. Na jednej strane je teda denné svetlo 24 hodín denne a na druhej strane je permanentne tma.

„Tieto planéty majú stálu dennú stranu a stálu nočnú stranu,“ povedala Ana Lobová, postdoktorandka na oddelení fyziky a astronómie UCI, ktorá viedla výskum zverejnený v periodiku The Astrophysical Journal.

zdroj: Unsplash/kjpargeter

Zatiaľ čo strana, ktorá je neustále obrátená k hviezde, môže dosahovať vysoké teploty nezlučiteľné so životom, strana, ktorá je, naopak, otočená, môže byť zas zmrznutá a pokrytá ľadovcami.

Vedci si myslia, že kľúčom k životu na týchto planétach môžu byť terminátorové zóny, teda také, kde sa stretáva teplá a studená strana. Terminátorové zóny môžu existovať v tej „správnej“ teplotnej zóne medzi príliš horúcou a príliš chladnou.

„Chcete planétu, ktorá má tú správnu teplotu na to, aby ste mali tekutú vodu,“ povedala Lobová. Bez tekutej vody nemôže podľa vedcov existovať život.