Minimálna mzda 2 571 eur nie je výmyslom. V týchto európskych krajinách dostaneš najviac

Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy predstavuje náročnú úlohu. Nadmerne vysoká mzda môže negatívne ovplyvniť tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, zatiaľ čo príliš nízka mzda môže ohroziť sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) vytvoril porovnávaciu tabuľku európskych krajín a USA na základe najnovších dát Eurostatu a národných štatistických úradov.

Táto tabuľka hodnotí výšku minimálnej mzdy v roku 2024 v porovnaní s priemernou nominálnou mzdou z roku 2023. Slovensko sa nachádza v strede tohto porovnania s podielom 53,8 %. Táto hodnota je vyššia ako v Nemecku (50 %) alebo Česku (42,3 %), no nižšia než v Poľsku (66,5 %). Informuje o tom portál Pravda.

Minimálna mzda na Slovensku každoročne stúpa, avšak napriek tomu výrazne zaostáva za vyspelými západnými krajinami. Aktuálna nominálna minimálna mzda na Slovensku sa zvýšila zo 700 eur na 750 eur, čím sa priblížila úroveň Česka (764 eur) a Maďarska (697 eur). Výrazne vyššia minimálna mzda platí v Poľsku, kde dosahuje 978 eur. V Rakúsku nie je minimálna mzda zákonmi stanovená, ale podobne ako v Taliansku a v severských štátoch, je výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľmi.

Rozdiely sú markantné

ISA vytvoril rebríček, ktorý ilustruje rozsiahly rozptyl od 26,3 % v USA po 85,8 % v Grécku. V nominálnom porovnaní je Luxembursko výrazne pred ostatnými krajinami s minimálnou mzdou na úrovni 2 571 eur. Na opačnom konci škály sa nachádza Severné Macedónsko s minimálnou mzdou len 360 eur. Aj Albánsko a Bulharsko majú minimálne mzdy pod úrovňou 500 eur. Analytici z ISA konštatujú, že výrazné rozdiely v minimálnych mzdách medzi štátmi Európy a USA odzrkadľujú nielen ich ekonomickú silu, ale aj odlišné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov.

„V rozvinutých krajinách s vysokou minimálnou mzdou je po prepočte na paritu kúpnej sily, čo zohľadňuje rozdielne cenové úrovne, občanom možné kúpiť menej tovaru a služieb v porovnaní s nominálnou hodnotou minimálnej mzdy. Naopak, v menej rozvinutých krajinách presahuje minimálna mzda v parite kúpnej sily svoju nominálnu hodnotu. Tento rozdiel je výsledkom nižších životných nákladov v týchto krajinách,“ vysvetľuje ISA.

Na daňovom priznaní môžeš aj zarobiť. Takto požiadaš o peniaze, ktoré ti patria

Minimálnu mzdu na Slovensku prvotne určuje tripartita, čo umožňuje flexibilitu a adaptáciu na súčasné ekonomické podmienky a závisí od schopnosti zainteresovaných strán dosiahnuť dohodu. V prípade nevzniku dohody vstupuje do hry automatický mechanizmus, ktorý nastavuje výšku minimálnej mzdy na 57 % priemernej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala tento pomer zvýšiť na 60 %. ISA upozorňuje, že aj keď táto úprava platového mechanizmu môže pozitívne ovplyvniť životnú úroveň zamestnancov, predstavuje zvýšené riziko inflácie a strát pracovných miest, najmä v súvislosti so súčasným nízkym rastom a produktivitou. Vláda a sociálni partneri preto budú musieť hľadať vyvážený prístup medzi zvýšením minimálnej mzdy a udržaním ekonomickej stability.

Minimálka vo výške 1 000 eur?

Ministerstvo práce na Slovensku vidí ako realistickú možnosť v blízkej budúcnosti zaviesť minimálnu mzdu vo výške 1 000 eur. Tento návrh je odpoveďou na rastúce životné náklady a zameraný na zlepšenie životnej úrovne pracujúcich.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš poukazuje na to, že od roku 2023 je výška minimálnej mzdy na úrovni 750 eur. „Ak by však platil nami navrhovaný automat, dosiahla by úroveň až 783 eur.“

V prípade, že parlament schváli návrh zákona ešte v tomto roku, nové pravidlá, vrátane procesu vyjednávania, sa začnú uplatňovať od budúceho roka, ako informoval portál oPeniazoch. „V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur, čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur,“ dodal Erik Tomáš. 

Súčasný systém na stanovenie minimálnej mzdy funguje s nižším percentom, ako je navrhnuté ministerstvom práce. Podľa aktuálnych pravidiel, ktoré boli stanovené v roku 2020, zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov vyjednávajú o výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok do polovice júla. V prípade, že nedosiahnu dohodu, rozhoduje tripartita, ktorá zahŕňa predstaviteľov vlády, podnikateľov a odborov, vrátane zástupcov štátu.

Ak dohoda nebude dosiahnutá do 31. augusta, uplatňuje sa špecifický vzorec na stanovenie minimálnej mzdy. Tento vzorec určuje minimálnu mzdu pre nasledujúci rok ako 57 percent z priemernej hrubej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov.