Minister Takáč chce zaviesť kvóty na domáce potraviny ako „iné štáty EÚ“. Podľa obchodníkov také krajiny neexistujú

Minister pôdohospodárstva tvrdí, že zmenou ústavy môžeme mať na pultoch viac slovenských výrobkov. Podľa Richarda Takáča už niekoľko krajín Európskej únie potravinové kvóty má. Podľa obchodníkov žiadna takáto krajina neexistuje.

V relácii Štúdio 24 televízie JOJ Richard Takáč povedal, že niektoré krajiny EÚ majú v ústave definovaný percentuálny podiel predaja domácich produktov v obchodných reťazcoch. Keď sa o to však pokúsili obyčajným zákonom v Česku a Rumunsku, zasiahla Európska komisia, informoval portál euractiv.sk.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč od nástupu do funkcie hovorí o potrebe zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch obchodov. Nedávno naznačil, že by to mohol docieliť zmenou ústavy. V relácii Štúdio 24 sa tiež pýtal opozičného poslanca Alojza Hlinu (SaS), či budú za takýto návrh hlasovať. Hlina o tom, či je vôbec niečo také možné, pochyboval. Minister následne ihneď dodal, že už k tejto veci chystajú legislatívy a zbierajú dáta z Európskej únie.

Čísla v jeho tvrdení nesedia

Portál euractiv.sk sa snažil informácie overiť priamo u ministerstva. Na to, o akých krajinách Takáč hovoril a či pripravuje návrh zmeny ústavy alebo iného zákona, ministerstvo neodpovedalo.

Takéto potravinové kvóty však žiadna krajina v EÚ nemá. Potvrdil to aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. „Podľa našich informácií neexistuje krajina v EÚ, ktorá by mala v Ústave definovaný povinný podiel predaja výrobkov podľa ich pôvodu,“ uviedol pre euractiv.sk.

Ministrovi Richardovi Takáčovi však prekáža hlavne málo domácich potravín v zahraničných obchodných reťazcoch. „Najväčší zahraničný obchodný reťazec má podiel slovenských výrobkov 29 percent, ten slovenský ho má 71 percent. To je veľký nepomer,“ vyjadril sa Takáč v relácii.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Richard Takáč (@richardtakac_minister)

Takáč v relácii tiež potvrdil, že rozmýšľa nad zavedením odvodu pre reťazce. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa však nevyjadrila priamo, či kvóty považujú za efektívny nástroj zvyšovania potravinovej sebestačnosti.

„Slovenskí poľnohospodári a potravinári chcú mať v obchodoch čo najviac slovenských potravín. Preto diskusia o možnostiach, ako zákonným spôsobom určiť podiel slovenských potravín, im určite nebude cudzia,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Predseda zo SAMO tvrdí, že určovanie kvót porušuje pravidlá jednotného trhu. Tiež je takéto určovanie výraznou bariérou pre slobodu usadzovania sa. Nakoniec dodal, že by to ohrozilo aj dostupnosť potravín.

„Nízky podiel slovenských produktov tu nie je preto, že by ich obchodníci nechceli, ale preto, že neexistujú,“ vysvetlil Krajčovič. Ako príklad uvádza produkciu zeleniny, ktorej slovenskí producenti nevedia zaistiť dostatok na uspokojenie dopytu.

Poslanci reagujú na zvyšovanie miezd vo vláde: „Zamestnanci dostávali päťkrát toľko, čo ministri“

Podľa jeho názoru by tiež mohlo týmto dôjsť aj k výraznému zvyšovaniu cien, pretože by sa pravdepodobne znížila konkurencia na trhu. Pri niektorých produktoch by vznikal monopol a zároveň nedostatok. 

Európska únia zasiahla už v minulosti

V minulosti sa už o percentuálne kvóty v obchodoch snažilo. Európske zmluvy však zaručujú voľný pohyb potravinárskych výrobkov na jednotnom trhu EÚ. Povinné kvóty pre potraviny vyrobené domácimi farmármi alebo poľnohospodármi diskreditujú producentov z ostatných krajín EÚ.

V roku 2021 sa o niečo také pokúsil český parlament. Poslanci dolnej komory vtedy schválili novelu zákona o potravinách, podľa ktorej veľké supermarkety museli mať na pultoch minimálne 55 percent českých potravín. Avšak ešte pred schválením zákona sa proti nemu postavilo osem členských krajín. Nakoniec Európska komisia varovala českých poslancov pred týmto krokom a pohrozila žalobou pred Súdnym dvorom EÚ. Kvóty si na základe toho Česi rozmysleli. 

V roku 2019 na Slovensku vtedajšia ministerka Gabriela Matečná presadila, aby obchodné reťazce vo svojich letákoch mali aspoň z polovice produkty slovenského pôvodu. Aj vtedy však eurokomisia dala za pravdu zástupcom maloobchodu. Tí sa na komisiu obrátili so sťažnosťou pre porušenie európskeho práva. V roku 2022 parlament túto povinnosť zrušil.