Mladá Lea prekonala rakovinu: Keď som zverejnila fotku bez vlasov, o mojej chorobe vedelo len pár ľudí

31. augusta 2023 o 12:59

Lea Jaššová v mladosti prekonala rakovinu, ktorú sa nebála ukázať svetu
Prečítaj si jej celý príbeh so šťastným koncom

Lea Jaššová nedávno zažila jedno z najťažších životných období Reprofoto: Instagram/lejkta

Lea Jaššová v mladosti prekonala rakovinu, ktorú sa nebála ukázať svetu
Prečítaj si jej celý príbeh so šťastným koncom

Lea Mária Jaššová. Mladé dievča, ktorému by ani vo sne nenapadlo, že sa bude musieť „popasovať“ s niečím, na čo nikdy nezabudne. Keď jej lekári diagnostikovali rakovinu, mala iba 18 rokov. V tomto období zúrila aj pandémia koronavírusu. Lea spočiatku svoje zdravotné problémy pripisovala práve tej.

Ako sa však neskôr ukázalo, v panve jej našli nádor. A tak sa začal kolotoč liečby a chemoterapií. Aj napriek bolesti či únave si Lea stále zachovávala svoju pravú tvár. Svoj príbeh sa rozhodla zdieľať aj prostredníctvom sociálnych sietí. Ako sama hovorí, nie je totiž hanba byť na fotografii bez parochne alebo s plačom.

Si mladé dievča, ktoré náhle postihlo onkologické ochorenie. Kedy si prvýkrát pocítila, že niečo nie je v poriadku?

Všetko sa to začalo v decembri 2020, keď som prvýkrát pocítila bolesti v spodnej časti krížov. Bolesť po pár dňoch odišla. Vrátila sa až v januári s väčšou intenzitou a následne prichádzala v častejších intervaloch s ešte vyššou intenzitou bolesti.

V tom čase sa covid veľmi rozsiahle šíril a lekári brali len „urgentné prípady“. Za tie 3 mesiace sa nádor na mojej panve rapídne zväčšoval. Po rôznych vyšetreniach, dlhom čakaní a strachu som svoju diagnózu dostala až v marci 2021, čo mi príde úplne nepredstaviteľné, keďže miera bolesti bola neznesiteľná (pre predstavu, nádor mi žral kosť zaživa).

Spomínaš si na deň, keď ti lekári oznámili, že máš rakovinu? Pocítila si strach?

Necítila som vyslovene strach, necítila som nič. Ovládla ma úplná derealizácia a pocit, že som vo filme a toto nemôže byť pravda. Veľa si z toho momentu nepamätám, len viem, že som začala plakať a objímať mojich drahých.

Neskôr prišla časť, keď som túto správu musela oznámiť mojim kamarátom, a až vtedy som si uvedomila, že je to reálne. Najviac ma zasiahla veta môjho najlepšieho kamaráta, ktorému pred rokmi zomrel otec. S plačom mi povedal: „Lei, prosím, nemôžem stratiť aj teba.“

Jednonohý pretekár Maroš zdolal Spartan Race už 62-krát. Každú účasť považujem za úspech

Keď na to teraz spomínam, tak mám oči plné sĺz, pretože práve na tieto momenty som sa snažila zabudnúť. Bolo to veľmi silné. Avšak, mimo takéto smutné momenty sme zažili aj vtipné chvíle, keď sme to brali s humorom. Som presvedčená, že práve ním sa človeku ľahšie vyrovnáva so skúškami života.