Mladí radšej utečú do zahraničia, kde nemusia prosiť o každý cent, tvrdí popularizátorka vedy na Slovensku

Vyštudovali ste sociálnu a pracovnú psychológiu, čo vás priviedlo k týmto odborom?

Keď som sa pred desiatimi rokmi hlásila na vysokú školu, mnoho mladých ľudí v mojom okolí vravelo, ako radi by študovali psychológiu. Súvisí to asi s túžbou poznať ľudskú psychiku, samého seba a porozumieť spoločnosti ľudí ako takej. Panovala však aj stigma okolo všetkých sociálnych vied. Mnoho rovesníkov, rodičov aj učiteľov spochybňovalo zmysel týchto profesií, alebo uplatniteľnosť takéhoto vzdelania.

Myslím, že situácia sa v tomto zmenila, pretože spoločnosť sa posunula inam a ľudia vnímajú inak aj profesiu psychológa. Osobne som vždy vedela, že chcem pracovať s ľuďmi a že ma najviac fascinuje to zložité a ťažko pochopiteľné. Myslím, že odbor sociálna a pracovná psychológia je dobrou kombináciou základov psychológie so zameraním na praktickú stránku pracovnej a organizačnej psychológie. Stále však bez opomenutia vplyvu sociálnych faktorov na jedinca a pozície psychológa ako pomáhajúcej profesie.

Stretávajú sa mladí vedci často s predsudkami okolia? Teda, že vedec je introvert, čudák a podobne?

Myslím, že to sa týka vedcov vo všeobecnosti, nielen tých mladých. Už samotná existencia „mladých vedcov“ mnohých ľudí prekvapuje. Vedca si predstavujú ako staršieho pána v plášti, večne zmäteného a odpojeného od bežnej reality. Netvrdím, že taký neexistuje, ale je to len populárny stereotyp, často znásobený postavou bláznivého profesora vo filmoch. Byť reálnym vedcom pre mňa znamená byť ponorený do svojej práce, ale zároveň vedieť o nej komunikovať vo vedeckej aj nevedeckej komunite. Väčšina vedcov si tiež uvedomuje, že aj keď ich práca baví, nie je to jediná zložka ich identity. Áno, niekedy ma voľná sobota poteší, pretože mám čas a chuť pracovať nad rámec toho, čo je potrebné. Dôležité sú ale aj jednoduché oddychové víkendy bez práce.

zdroj: Science slam (Halky photo)

Myslíte, že práve takéto vnímanie odrádza niektorých ľudí od štúdia?

Je to možné, ďalšie bariéry sú vo vnímanej nedosiahnuteľnosti tejto práce, aj v zahraničných ponukách, ktoré finančne aj dobrodružne lákajú mnohokrát viac. Mladí ľudia buď podceňujú vlastný intelekt, alebo sa im, naopak, slovenská veda nezdá byť dosť prestížna. Niekedy ľuďom chýbajú aj informácie, aké ústavy má SAV, kedy sa podávajú prihlášky, nie je to dosť propagované.

Na čo ste sa vy sústredili pri svojej doktorandskej práci?

Moja práca bola súčasťou výskumného projektu, v ktorom sme sa snažili vytvoriť a overiť intervencie na zmierňovanie predsudkov, ktoré by bolo možné použiť na základných školách. V dizertačnej práci som konkrétne pracovala s populárnymi príbehmi Harryho Pottera. V týchto príbehoch vystupujú rôzne stigmatizované minority, ktoré sú prítomné len v čarodejníckom svete, ako napríklad škriatkovia alebo vlkolaci.

Harry Potter k týmto postavám pristupuje tolerantne, pomáha im a priatelí sa s nimi. Deti teda vidia ideálny prístup k menšinám. Kľúčová je identifikácia s Harrym a ponorenie sa do príbehu. Výskumníci zistili, že pomocou sekundárneho transferu sa tolerantné postoje k nereálnym menšinám pretavia do postojov aj v prípade reálnych menšín. Funguje to omnoho lepšie, ak žiaci príbehy nielen čítajú, ale o nich v triede aj diskutujú. Absolvovali sme viacero stretnutí so štruktúrovanou diskusiou a môžeme povedať, že čítanie príbehov Harryho Pottera v kombinácii s diskusiou zmierňuje predsudky voči reálnym stigmatizovaným minoritám na Slovensku.

zdroj: Archív (Simona Andraščiková)

Vediete popularizačný tím projektu Mladí vedci SAV, akými spôsobmi sa snažíte prezentovať vedu verejnosti?

Existujú viaceré iniciatívy SAV, ktoré výborne fungujú na deti. Na základných a stredných školách je to Roadshow mladých vedcov, kde vedci počas vyučovania ukážu deťom svoju výskumnú tému a objasnia ju pútavo a hravo. Obľúbená je aj udalosť Noc výskumníkov, kde sú veľmi častým návštevníkom celé triedy. Funguje aj detský tábor na SAV, kde je možné nazrieť do práce viacerých ústavov.

V tíme Mladých vedcov SAV sa však snažíme zamerať na dospelú populáciu, ktorá niekedy nemá dobrú predstavu o význame a aktivite SAV. Na facebookovej stránke Mladí vedci SAV sa snažíme zverejňovať udalosti, na ktorých naši kolegovia popularizujú vedu, predviesť taký prehľad aktivít, aby si verejnosť uvedomila variabilitu a pravidelnosť týchto podujatí. Hľadáme cesty, ako sa dostať k dospelej verejnosti – cez udalosti, na ktoré môžu priamo prísť alebo médiá, ktoré ich o našej práci informujú.

Kedy ste začali organizovať podujatia na popularizáciu vedy?

Science Slam SAV bola naša prvá lastovička väčšieho rozmeru. Celé to vzniklo ako môj projekt na Sokratovom inštitúte, v rámci ktorého sme pomocou tímu Mladých vedcov SAV zrealizovali túto udalosť. Mladí vedci SAV vznikajú postupne a v tejto chvíli ešte riešime viaceré interné záležitosti, napríklad sa snažíme skontaktovať s mladými vedcami na všetkých ústavoch. Organizujeme pravidelné neformálne stretnutia mladých vedcov, kde zároveň hľadáme kolegov, ktorí by nám pomohli s organizáciou daných podujatí. Ak sa nám podarí vytvoriť tím, všetko ide ľahšie – každý má menej práce a potom je aj viac ľudí ochotných pomôcť. Chceme nielen informovať verejnosť, ale aj pomôcť mladým vedcom vytvoriť informačnú sieť a priestor na riešenie otázok spoločného záujmu.

Organizujete Science Slam SAV, viete nám bližšie vysvetliť, o aký formát ide?

Science Slam je zo zahraničia prebraný formát rýchlych a zaujímavých prezentácii pre nevedeckú verejnosť. Cieľom je zbaviť sa powerpointových prezentácií a staviť na vedca ako rečníka na javisku. Ide o jednovečerný prehľad šiestich rôznych výskumných tém, ktorý má byť dynamický a zrozumiteľný. Zároveň ide o súťažný formát, teda diváci hlasujú a zvolia jedného víťaza. Samozrejme, nie je možné opísať celú tému do hĺbky, ak má divák záujem dozvedieť sa viac, vie sa po udalosti s vedcom stretnúť alebo si prečítať viac o jeho práci.

Napríklad, tento rok sme mali prezentácie vo forme odpovedí na otázky: Kto riadi naše učenie? Čo majú spoločné kvantové počítače a ľudské myslenie? Na čo je najtenší materiál na svete? Vie cukor zachraňovať životy a odhaľovať veľké ochorenia? Ako sa z veľkolepých vízií stane zločin? Ako môže niečo ničiť baktérie iba dotykom? Sú to rôznorodé témy, ktoré nie je možné vysvetliť skrz-naskrz za pár minút. Bol to nultý ročník a vďaka spätnej väzbe od divákov aj účastníkov vieme, ako zapracovať na ďalšom ročníku, aby táto udalosť pokračovala.

zdroj: Science slam

Aký je záujem o takýto typ akcií? Prichádzajú skôr študenti alebo aj staršie ročníky?

Už počas príprav sme očakávali, že najväčší záujem budú mať študenti a ľudia vo veku približne 20 -40 rokov. Zameriavali sa na nich naše propagačné materiály a videli sme u nich veľký záujem na sociálnych sieťach. Mladí ľudia majú viac voľného času a radi prídu stráviť večer zaujímavým spôsobom. Na ďalších ročníkoch očakávame väčšiu vekovú variabilitu – dúfam, že dovtedy vytvoríme povedomie a dokážeme nalákať širšie publikum.

Je podľa vás veda na Slovensku vnímaná skreslene? Sú naši vedci a výskumníci dostatočne otvorení širokej verejnosti?

Posledné roky stále viac vedcov vníma popularizáciu vedy ako súčasť svojej práce. Je to zároveň niečo, čo SAV ako inštitúcia oceňuje. Vedci a vedkyne vystupujú v rôznych diskusiách, rozhovoroch alebo sa vyjadrujú k stavu určitej problematiky. Podľa môjho názoru  sú otvorení verejnosti a šíria poznatky zo svojej oblasti. Reprezentatívny výskum agentúry Focus z minulého roku ukázal, že SAV je považovaná za najdôveryhodnejšiu inštitúciu Slovenska. Problém však vidím v absencii priebežného riešenia problémov.

Napríklad, keď spoločnosť náhle začala vnímať problém extrémizmu na Slovensku, hľadali sa rýchle záplaty a odpovede – výskumníci však nemôžu mať zo dňa na deň pripravené dáta a riešenia. Podobné problémy sa musia skúmať priebežne, aby sme v prípade potreby už mali pripravené overené výskumné nástroje. S tými potom treba pracovať dlhodobo a prispôsobiť ich na konkrétny kontext danej lokality.

zdroj: Science slam

O aký typ vedeckých disciplín majú mladí ľudia najčastejšie záujem? Prečo je to tak?

Ľudia väčšinou vnímajú ako „skutočnú vedu” technické a prírodné disciplíny a sociálne vedy zvyknú ostať v úzadí. Je to zjednodušené vnímanie, ktoré súvisí s jazykom vednej disciplíny a s typom výsledkov. Často sa stretávam s pomýleným názorom, že veda je vedou aj preto, že nie je zrozumiteľná nevedcom, je to považované za prejav odbornosti. Sociálni vedci mnohokrát dokážu pretaviť výskumné zistenia do bežnej reči, čím sa, paradoxne, znižuje vnímaná odbornosť.

Aj typy výsledkov, ktoré prezentujú, sú často závislé od kontextu a nie sú vždy univerzálne platné a replikovateľné, ako je to napríklad vo fyzike. To však neznamená, že si sociálni vedci nedávajú záležať na kvalitnej metodológii a štatistike, ktorá je schopná podať relevantné výsledky. Práve naopak, mnohé technickejšie zamerané odbory si pri interpretácii experimentov často berú príklad z humanitných vied.

Myslíte si, že aj váš projekt prispel k zlepšeniu vnímania vedy na Slovensku? Vidíte už nejaké pozitívne výsledky?

To by bolo veľmi príjemné, no nereálne. Neočakávame okamžitý ohlas, jednorazová udalosť nezmení dlhodobé postoje. Potrebujeme premyslenú, opakovanú komunikáciu, máme teda čo robiť. Sedieť so založenými rukami nestačí, chceme prebrať iniciatívu a radšej v malých krokoch postupovať k pozitívnym výsledkom, ktoré budú mať v konečnom dôsledku výraznejší efekt.

Aké ďalšie spôsoby popularizácie vedy praktizujete?

Ako Mladí vedci SAV sa snažíme o popularizáciu vo forme spolupráce s každým, kto nás osloví. Momentálne máme rozbehnutú spoluprácu s časopisom Quark, kde plánujeme každý mesiac jeden článok s mladým vedcom. Prvý článok bol s výhercom Science Slamu SAV, Filipom Květoňom z Chemického ústavu.

Radi by sme ponúkli rôznorodé témy z čo najviac ústavov a zamerali sa na reálne aplikácie daných výskumov. Snažíme sa rozbehnúť aj novú variantu nesúťažného Science Slam SAV, ktorý si diváci a fanúšikovia vypýtali. Náročná je však príprava, keďže ide o dlhodobo plánovanú udalosť a musíme sa spoliehať aj na dobrovoľníkov z radov Mladých vedcov SAV. Realizujeme to nad rámec našej práce a voľného času, potrebujeme teda každú pomocnú ruku.

zdroj: Science slam (Halky photo)

Čo vnímate ako najväčšie úskalie rozvoja vedy a výskumu na Slovensku?

Odpoveď je predvídateľná, nedostatok financií, ktorý čiastočne vyplýva z nízkeho záujmu verejnosti o kvalitnú vedu na Slovensku. Neviem, či som niekedy videla politika na billboarde sľubovať viac peňazí na vedu, ľudí trápia iné problémy, ktoré majú okamžitý dopad na ich život.

Mám pocit, že oproti mnohým iným krajinám si u nás verejnosť menej uvedomuje, že práve financie investované do vedy majú najväčšiu dlhodobú návratnosť a sú úplnou nutnosťou pre vyspelú a konkurencieschopnú ekonomiku. To je aj jeden z dôvodov, prečo je popularizácia vedy taká veľmi dôležitá. Financovanie vedy štátom bude vždy spojené s dopytom verejnosti po vede, takže vedci musia byť pripravení ukázať ľuďom, že ich práca má zmysel.

Aké kroky by podľa vás mal podniknúť štát, aby prilákal viac mladých do inštitúcií ako je SAV?

Nedávno bola zamietnutá reforma zákona, ktorá upravovala zákon o príspevkoch do Sociálnej poisťovne pre doktorandov. Momentálne, aby doktorandi dostávali viac peňazí, tento príspevok inštitúcie neodvádzajú. Potom, samozrejme, doktorandi nemajú nárok na materskú dovolenku, ale nepočítajú sa im ani odrobené roky do dôchodku. Znevýhodňujú tak napríklad doktorandov, ktorí by si chceli založiť rodiny. Samozrejme, nejde len o to. Dôležitá je aj finančná podpora vedeckých inštitúcií a vedy ako takej. Mladí ľudia radšej utečú do cudziny, kde sa nemusia doprosovať o každý cent. Štát by mal preto vytvoriť také podmienky, aby podporoval a stimuloval školstvo, vzdelanie a vedu ako takú.