Mladý Američan vyvíja umelé mäso. Chce tým bojovať proti klimatickej zmene

Prečo ste začali vyvíjať umelé mäso?

Zlom prišiel v roku 2017. Predtým som sa venoval technológiám a chemickému inžinierstvu v spoločnosti Sixclear (pozn. redakcie, kde vyvíjal software a produkty pre automatizáciu výskumných laboratórií a výrobných kapacít napríklad pre NASA), čo bolo veľmi zaujímavé. Dosiahli sme veľa úspechov, ale nedalo sa hovoriť o tom, že by sme priniesli nejaký pozitívny dopad pre svet. Mal som obdobie, keď som sa snažil zistiť, čo sú najväčšie problémy ľudstva. Keďže mám technologický background, hľadal som práve takýto prístup, pomocou ktorého by sa dali tieto problémy vyriešiť. Postupne som zistil, že najjednoduchšie riešenia sú najefektívnejšie. Čím viac som sa o tom vzdelával, tým jasnejšie sa ukazovalo riešenie.

A tým sa ukázalo práve mäso.

Áno, umelé mäso naraz vyrieši problémy životného prostredia, zdravia ľudí či potravinovej bezpečnosti. Budúcnosť stravovania, prejedanie sa, láska k jedlu, ľudská prítomnosť na Marse sú všetko veľmi zaujímavé témy a len ma utvrdili v tom, čo robím. V roku 2016 som tak začal pracovať s The Good Food Institute. Viac som sa tak naučil nielen o biznise, ale aj ako bojovať s týmto problémom.

zdroj: Organizátor Future Port Prague

Ako si teda máme produkciu laboratórne vytvoreného mäsa predstaviť?

Nie je to veľmi zložité. Pred rokom sme začali s biopsiou prasiat. Separovali sme kmeňové bunky, teda tie, ktoré sa v našom organizme vyskytujú vždy. Zobrali sme ich a začali sme ich násobiť. Vložili sme ich do „vývaru“, istého samokultivačného média, ktoré im pomohlo sa deliť pomocou mitózy, ktorú si pravdepodobne pamätáte z hodín biológie, a delili sa ďalej. Neúmerne rástli a v istom bode, keď ste si povedali, že je toho dosť, sme zastavili rastúci proces a začali ich rozlišovať na svaly a tuky. Pridali sme rôzne látky a použili rôzne faktory, aby sa s z nich stali buď svalové alebo tukové bunky. Keď prebehla táto diferenciácia a bunky sme spojili, jednoducho sme dostali mäso. V našom prípade sme pridali nejaké korenia a dostali sme bravčový párok. Odvtedy sme len pracovali na chuti a na tom, ako ju vieme zlepšiť.

Budeme v budúcnosti stále používať termín mäso, aj keď sa bude vzťahovať aj na to nepochádzajúce priamo zo živých zvierat?

Je to veľmi dobrá otázka. Závisí to tiež od toho, či vegetariáni a vegáni budú chcieť toto mäso jesť, keď de facto nebude pochádzať zo živých živočíchov. Bude to závisieť aj od toho, prečo sa ľudia nimi stali. Pre veľa z nich sú za tým environmentálne dôvody či  dobré životné podmienky pre zvieratá. Keď toto je tým dôvodom, tak umelé mäso je pre životné prostredie omnoho lepšie. Táto skupina vegetariánov by ho tak, pravdepodobne, chcela aj sama jesť. Potom sú tu však ľudia, ktorí si myslia, že mäso vo všeobecnosti nie je zdraviu prospešné a stravujú sa bez neho. Nami vyrobené mäso obsahuje skutočné živočíšne bunky. V budúcnosti však rozhodne budeme musieť rozdeľovať mäso podľa jeho pôvodu. Toto „umelé“ mäso sa zvykne označovať aj ako kultúrne mäso, samovzniknuté či čisté. Výraz mäso je však presný v tom, keďže ide o telo zvierat.

Stále je to však mäso umelo vytvorené. V súčasnosti je veľmi citlivá otázka etiky a morálky, kde je tá hranica, po ktorú v takomto vývoji môžeme ísť. Ako by ste presvedčili ľudí, ktorí by mali s týmto mäsom etický problém?

Názov laboratórneho mäsa je pomerne problematický. Práve teraz pracujeme na vývoji, aby sa mäso neoznačovalo iba ako to z laboratórií, ale postavili by sme nejaké výrobné zariadenie, ktoré by viac simulovalo to, ako s k ľudom dostávajú aj iné produkty ako napríklad pivo. Zaujímavé je tiež sledovať, ako veľa ľudí podporuje prirodzený životný štýl. Veľa vecí je však úplne neprirodzených.

Napríklad?

Ľudia zvykli zomierať na bakteriálne infekcie, teraz však existujú antibiotiká, ktoré tomu zabraňujú. Niekedy sme akísi slepí. Tiež nie je prirodzené letieť lietadlom od jedného pobrežia k druhému, robíme to však stále. Môžeme byť veľmi vďační, že kvalita nášho života sa oproti minulosti zvýšila. Nie je to však prirodzené. Čo skutočne chceme dosiahnuť je, aby sme boli šťastní a zdraví. Jedna z najväčších hrozieb, ktorej ľudstvo čelí, je klimatická zmena, ktorá môže ľudstvo a živé bytosti priviesť ku koncu. Toto je však cesta ako to zmeniť.

Musíte teda presviedčať ľudí, že im chcete pomôcť a nie ich stavať proti ich etickým normám?

Áno, lebo k tomu máme ako ľudia rozdielne postoje. Pozrime sa len na tradičných výrobcov mäsa. Ide o obrovský priemysel, v ktorom sa tiež točí veľa peňazí. Niektorým z nich sa preto pochopiteľne náš nápad nepáči. Isté veľké investície však pochádzajú práve od nich, keďže ich zaujíma, kam vývoj smeruje. V súčasnosti to ovplyvňuje bezpečnosť celej našej planéty.

Vedeli by ste predpovedať termín, kedy sa bežní spotrebitelia, ako my, dostanú k umelému mäsu priamo v reštauráciách či obchodoch?

Do reštaurácií by sme sa mohli dostať už v priebehu dvoch či troch rokov. Ide o zložitý a drahý proces a je mi jasné, že na začiatku sa k našej myšlienke nepripoja všetky prevádzky. Keď však postupom času pôjde cena dole, budeme vedieť osloviť širší okruh ľudí.

V súčasnosti pôsobíte iba v Spojených štátoch. Nemáte vytvorené spolupráce aj s inými krajinami a mimoamerickými laboratóriami?

Na svete nie sme jediní, ktorí sme myšlienku umelého mäsa rozbehli. Týchto spoločností existuje viacero, aj v Európe, ako napr. v Holandsku, Veľkej Británii či v Nemecku. Nie sú však až tak veľmi rozšírené.

Budete sa teda ďalej zameriavať iba na úspech na americkej pôde?

Nejde o geografické odčlenenie, ale technologické. Našli sme spôsob ako znížiť náklady, aby aj celková cena bola nižšia. Ideme na to cestou vyvíjania platformy výskumnej automatizácie a dátovej vedy. Treba hľadať čo najviac spôsobov, aby sme tú konečnú cenu vedeli znížiť.

Spolupracujete tiež s nejakými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ochranou práv zvierat ako napríklad PETA?

Neviem, či PETA podporuje naše smerovanie, ale určite existujú viaceré iné organizácie. Nedá sa jednoznačne povedať, že by sme s nimi spolupracovali, ale podporujú nás v tom, čo robíme.

zdroj: Brian Spears

Akým najväčším problémom vo všeobecnosti čelíte?

V našom prípade sú to jednoznačne technológie. Využívame technológiu z medicínskeho prostredia, samokultivačný proces, látky zapojené do procesu… Zvyčajne je to však veľmi drahé a existuje malý objem veľmi drahých produktov. A to chceme zmeniť. Našou najväčšou výzvou je tak znížiť ceny. Musíme súťažiť na trhu s už existujúcim mäsom pochádzajúcim zo živých zvierat. Nejde len o to vyrobiť pár párkov a nasýtiť ľudí. Musíme vedieť produkovať vo veľkom a zlepšiť celý výrobný proces.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory