Mladých ľudí ovláda nový fenomén, ktorý im nedovolí pustiť mobil z ruky. Má to jeden konkrétny dôvod

V dnešnom online svete je veľmi ľahké podľahnúť sociálnym sieťam. Na telefónoch tráviš aj dlhé hodiny denne a každý deň dostávaš niekoľko správ od kamarátov a blízkych.

Napriek tvojmu aktívnemu odpisovaniu ťa kamoš nechá na odpoveď čakať aj hodiny a ty nechápeš prečo. Používateľov sociálnych sietí trápi nový fenomén, teda snaha byť aktívny v každej situácii. Akonáhle ti cinkne správa, berieš telefón a odpisuješ, problém je, že taký nie je každý. Naopak, ľudia čoraz častejšie prichádzajú na chuť digitálnemu detoxu a hľadajú aj v tomto smere balans. 

Von der Leyenová: Ukrajina patrí do Európskej únie

Myslíš na to najhoršie

Niektorých možno netrápi, že im priateľ hneď neodpovie, no ty so sebou zvádzaš vnútorný boj. 

Po niekoľkých minútach či hodinách od odoslania správy neprichádza odpoveď. Začínaš rozmýšľať nad dôvodmi, prečo druhú stranu konverzácia s tebou nezaujíma rovnako ako teba.

Nebaví sa? Hnevá sa na mňa? Zrazilo ho auto? Podobné otázky ti neustále kolujú hlavou. Úľava nastáva v momente, keď ti opäť cinkne upozornenie na novú správu. Ak si sa v predchádzajúcich vetách našiel, zváž, či to s časom online nepreháňaš. 

Prečo sa to deje?

Nie každý však má zlozvyk neustále držať mobil v ruke. Mnohí necítia potrebu mať so sebou telefón na každom kroku či odpísať hneď po príchode správy. Naopak, čoraz častejšie sa hovorí o digitálnom detoxe a o tom, že človeku prospieva byť mimo technológií. 

My, ľudia, však máme tendenciu očakávať od druhých správanie a myslenie, aké je typické pre nás. 

Odborník na komunikáciu Jeff Hancock sa pre BBC vyjadril, že ľudia, ktorých frustruje nedostatočná rýchlosť odpovede od druhej strany, sú často úzkostliví a cítia veľkú neistotu. 

Ľudia sú totiž takmer neustále online. Jeden prieskum uvádza, že až 30 % Američanov je online takmer neustále. Situácia sa zhoršila najmä počas pandémie. Mnohí ľudia však po čase zisťujú, že byť nonstop online neprináša veľa výhod, ale skôr nevýhody. Tak ako môžeš byť nonstop v kontakte s priateľmi, môže ti nonstop písať šéf alebo ťa budú po večeroch otravovať pracovné maily. 

Svet za obrazovkou

Veľakrát si však neuvedomujeme, že existuje svet za obrazovkou našich telefónov. Bez tých sa síce počas dňa takmer nezaobídeme, no dodávajú nám mylnú predstavu o bezpodmienečnej dostupnosti.

zdroj: Pexels/Tracy le Blanc

Očakávame, že človek má pri sebe telefón a teda nič mu nebráni odpovedať kedykoľvek bez ohľadu na situáciu. Opak je však pravdou. Zabúdame na to, že náš svet sa netočí len okolo sociálnych sietí a telefónov.

Na Slovensku máme podobný problém

Na Slovensku je stále populárnejšou témou duševné zdravie. Do povedomia sa dostávajú rôzne iniciatívy pre podporu duševného zdravia a rozvoja nielen u mladých ľudí.

„Ľudí, ktorí majú vážne úzkosti, je viac, ale na druhej strane ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky alebo veľmi mierne, je menej,“ uviedol nedávno v rozhovore pre Startitup Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie.

Napriek tomu však dáta hovoria jasne, až 73 % Slovákov sa o svojich duševných problémoch hanbí rozprávať. Podľa Vršanského však pomáha práve mať možnosť hovoriť o svojich problémoch bez pocitu hanby či zlyhania.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Liga za duševné zdravie (@ligazadusevnezdravie)

„Ak sme ticho, dusíme to všetko vo svojom vnútri a po čase to vybuchne. Ak sa rozprávame, zdieľame svoje pocity a sme schopní ich pomenovať, tak vlastne vypúšťame paru,“ vraví Vršanský.

Vplyv sociálnych sietí

Aj keď môžeme dnes na sociálnych sieťach nájsť niekoľko iniciatív šíriacich povedomie o prevencii duševného zdravia, majú aj svoju nevýhodu.

Úzkosti dnes môžeme priamo spojiť so životom na sociálnych sieťach. Tie sú preplnené fiktívnymi obrazmi predstavujúce dokonalú stránku života, ktorá je však nedosiahnuteľná.

Naše neistoty pramenia z vnímania dokonalého života, ktorý nám je na sociálnych sieťach podsúvaný. „Je veľmi dôležité, aby sa aj v školách aj v rodinách podporovali rozhovory a aktivity, ktoré zreálnia pohľad na svet sociálnych sietí, aby ľudia rozumeli tomu, že svet je často zložitejší, ako vyzerá,“ vraví Vršanský.