Mliečnou dráhou sa pohybuje roj čiernych dier: Obsahujú približne 100 000 až milión starých hviezd

Hviezdozhluk známy ako Palomar 5 je naozaj jedinečný. Poukazujú na to aj informácie získané prostredníctvom Európskej kozmickej agentúry. Tento zhluk sa rozprestiera približne 80 000 svetelných rokov od Zeme.

Ide o miesto dôležité pri skúmaní vzniku a správania čiernych dier vo vesmíre, informuje o tom portál sciencealert.com.

Čierne diery sú priestory s extrémnou gravitáciou, ktorá zabraňuje úniku aj najrýchlejšie sa pohybujúcich častíc. Vznikajú, keď hviezda s hmotnosťou najmenej trikrát väčšou ako Slnko vyčerpá svoje palivo. Po tomto vyčerpaní dochádza k gravitačnému kolapsu. Gravitácia v tomto prípade dosiahne takú silu, že prekoná všetky odporové sily, ktoré za normálnych okolností bránia časticiam atómov priblížiť sa k sebe.

Hviezdy zhluk 

Takéto guľové hviezdne zhluky sa považujú za „fosílie“ ranného vesmíru. Sú extrémne husté a sférické. Obsahujú približne 100 000 až milión starých hviezd. 

V každom takomto zhluku sa všetky hviezdy formujú v rovnakom čase a pochádzajú z istého oblaku plynu. Mliečna dráha má viac ako 150 známych guľových zhlukov. Ako sme spomínali vyššie, tieto zhluky sú vynikajúce na štúdium vesmíru.

Avšak väčšiu pozornosť nadšencov vesmíru získavajú prílivové prúdy, takzvané dlhé rieky hviezd. Tie sa tiahnu po oblohe. Ich identifikácia bola kedysi náročná. Dnes sa vďaka presným trojrozmerným údajom z vesmírneho observatória Gaia, ktoré mapovalo Mliečnu dráhu, podarilo objaviť oveľa viac takýchto štruktúr.

„Nevieme, ako tieto prúdy vznikajú, ale jedna myšlienka je, že ide o narušené hviezdokopy,“ povedal ešte v roku 2021 astrofyzik Mark Gieles z Barcelonskej univerzity v Španielsku. Na tejto univerzite to po prvýkrát objavili. 

Hviezdokopa Palomar 5 sa nachádza v súhvezdí Hada. Vznikla pred viac ako 10 miliardami rokov a v mnohých ohľadoch je výnimočná. Táto guľová hviezdokopa je na prvý pohľad zaujímavá tým, že patrí medzi najriedkejšie v galaktickom hale. Priemerná vzdialenosť medzi hviezdami v nej je niekoľko svetelných rokov. Výnimočná je aj vďaka svojmu hviezdnemu prúdu, čo potvrdzuje, že ide o guľovú hviezdokopu.

Vedci zo španielskej univerzity uvádzajú, že táto hviezdokopa obsahuje oveľa viac čiernych dier, než by sa vzhľadom na jej veľkosť očakávalo, informuje o tom aj portál osel.cz.

„Vo hviezdokope Palomar 5 je viac ako 100 čiernych dier hviezdnych veľkostí. To je asi trikrát viac, než koľko by ich tam malo byť, vzhľadom na počet hviezd. Zároveň to znamená, že viac ako 20 percent celkovej hmoty hviezdokopy Palomar 5 tvoria práve čierne diery,“ informujú na portáli.

Koniec mapovača Mliečnej dráhy 

Európska vesmírna agentúra 15. januára 2025 informovala o tom, že jej mapovač Mliečnej dráhy dokončil fázu svojej misie. Išlo o skenovania oblohy. Za posledné desaťročie vykonal viac ako tri bilióny pozorovaní približne dvoch miliárd hviezd a iných objektov. Ako informuje oficiálna stránka Európskej vesmírnej agentúry, Gaia zmenila pohľad na našu galaxiu.

Palivová nádrž Gaia bola oficiálne spustená pred jedenástimi rokmi, konkrétne 19. decembra 2013.

Nie je to však úplný koniec. Gaia má naplánované ešte technologické testy, ktoré treba dokončiť predtým, ako sa presunie na takzvanú „dôchodcovskú“ obežnú dráhu.

„Dnes je koniec vedeckých pozorovaní a my oslavujeme túto neuveriteľnú misiu, ktorá prekonala všetky naše očakávania a trvala takmer dvojnásobok pôvodne predpokladanej životnosti,“ infomovala riaditeľka ESA pre vedu Carole Mundell. 

„Poklad údajov, ktoré zozbierala Gaia, nám poskytol jedinečný pohľad na pôvod a vývoj našej galaxie Mliečna dráha a tiež transformoval astrofyziku a vedu o slnečnej sústave spôsobmi, ktoré ešte musíme plne oceniť. Gaia stavila na jedinečnej európskej dokonalosti v astrometrii a zanechá dlhodobý odkaz pre budúce generáci,“ dodala.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko