MMA bojovníci si myslia, že ženy patria do kuchyne. My sme však agresívnejšie a „prepnutejšie“ než muži (ROZHOVOR)

21. apríla 2021 o 17:07

Lucia Szabová má len 23 rokov a pred sebou sľubnú kariéru MMA bojovníčky
Doposiaľ do ringu nastúpila len päťkrát, no vždy odišla ako víťazka
Talentovaná zápasníčka je dokonca majsterkou v thajskom boxe, premožiteľku nenašla ani v Oktagon výzve

archív Lucia Szabová

Lucia Szabová má len 23 rokov a pred sebou sľubnú kariéru MMA bojovníčky
Doposiaľ do ringu nastúpila len päťkrát, no vždy odišla ako víťazka
Talentovaná zápasníčka je dokonca majsterkou v thajskom boxe, premožiteľku nenašla ani v Oktagon výzve

Lucia Szabová začínala s thajským boxom a získala titul majsterky Slovenska. Dnes patrí medzi najlepšie bojovníčky na česko-slovenskej scéne. Pre Startitup sa vyjadrila, že k športu mala vždy blízko. V puberte hrávala basketbal a chodila na džudo. Po nejakej dobe ju však prestalo baviť.

„Hľadala som, ako každý tínedžer, čo budem robiť, aby som sa tým mohla živiť alebo istým spôsobom napredovať. V tom čase prišiel môj otec, tiež džudista, s tým, že v Petržalke bude nábor na thajský box,“ spomína na športové začiatky Lucia.

Bez váhania sa vybrala na prvý tréning a box ju dostal natoľko. že hneď túžila zápasiť: „Spočiatku som bola úplne krivá, nevedela som nič. Ani čo je predný či zadný direkt. No fascinovalo ma to natoľko, že som sledovala ženské zápasy a vravela si, že raz budem ako oni,“ hovorí.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Silent Killer🤫🔪 (@luciaszabova_)

Z thajského boxu neskôr presedlala na MMA, a to úplnou náhodou. „Bola som na majstrovstvách Slovenska v thajskom boxe a v tom mi volal tréner, že prišla ponuka do ženskej Oktagon výzvy. Hneď som povedala, že do toho idem. Veď v postoji sa biť viem, džudo som robila. Tak prečo to neskúsiť? Nič za to nedám a nič nemôžem stratiť,“ ozrejmuje Lucia, ktorú dnes MMA baví oveľa viac, keďže ako hovorí, ide o komplexnejší šport.

Na svoj prvý zápas sa vraj ani poriadne nepripravovala, keďže bol hneď po jej majstrovstvách. „Nevedela som, do čoho idem, čo od toho čakať. Dnes je tá príprava omnoho ťažšia. Neraz si aj poplačem, je to extrémna fyzická aj psychická záťaž,“ vyjadrila sa zápasníčka.

Čo si o ženách v MMA myslia muži
Prečo to majú ženy v tomto športe jednoduchšie než chlapi
Aké sú podmienky pre fighterov na Slovensku
Či sa týmto športom dokáže uživiť
Kde sa Lucia vidí o pár rokov

Bojové umenie si podľa Lucie vyžaduje mimoriadne veľa schopností. Hovorí, že človek musí byť nie len vytrvalý, ale aj rýchly, ohybný a výbušný. Veľkú úlohu hrá psychika a to, ako človek dokáže zniesť úder. „Fascinovala ma na tom hlavne nebojácnosť a to, že sa po jednom údere nezosypem,“ tvrdí.

Stretávaš sa s klišé, že bitky sú len pre chlapov?

Stretla som sa už s rôznymi názormi. Aj poniektorí MMA bojovníci na to majú taký názor, že sa im to nepáči, že baby patria do kuchyne. Potom sú tu naopak ľudia, ktorým sa to fakt že pozdáva.

Dokáže ťa ešte niekto prekvapiť?

Ide o každého osobný názor a ja ho nikomu neberiem. Sto ľudí, sto chutí. Pre niekoho je tento šport forma násilia. Ja sa v zápase snažím ukázať celú škálu techník, ktoré si MMA vyžaduje.

Chcem, aby ľudia videli, že to nie je len bitka, ale bojové umenie. V ktorom človek vie, kedy v správny čas kopnúť, udrieť, vyhnúť sa súperovi, či prerušiť ho.

Je podľa teba Slovensko v tomto smere konzervatívna krajina?

Podľa mňa má čoraz viac Slovákov MMA v obľube. Okrem toho, Oktagon robí fighterom naozaj kvalitné promo. Ukazuje ich ako ľudí, nie len ako vymleté hlavy, čo sa chodia do klietky mlátiť. Prezentujú to ako bojový šport.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Silent Killer🤫🔪 (@luciaszabova_)

Zastavujú ťa aj ľudia na ulici?

Áno, už sa mi párkrát stalo, že ma zastavili a chceli sa so mnou odfotiť. Vždy sa z toho veľmi teším a som nesmierne rada, že to ľudia sledujú a fandia mi.

Cítiš sa vtedy úspešná?

Vieš čo, ja to vnímam len tak, že som na začiatku. Veď mám za sebou len zopár zápasov a je ešte strašne veľa vecí, ktoré sa chcem naučiť či doladiť. Štartovaciu čiaru mám dobre nastavenú, no potrebujem v tom pokračovať a neustále sa posúvať ďalej.

Mnohí dokonca hovoria, že ženské MMA má do seba niečo viac. Prečo je to tak?

Že ženy sú v tomto športe voči sebe viac agresívnejšie a „prepnutejšie“, než muži. Chlapi v zápasoch viac taktizujú a sú technickejší.

Je ale v MMA ťažšie uspieť, ak si žena?

Podľa mňa to chlapi majú komplikovanejšie. Konkurencia v mužskom MMA je naozaj obrovská. Ak sa chcú dostať k nejakému titulu či do dobrej organizácie, tú cestu majú oveľa zložitejšiu, ako my ženy.

Už len preto, že ide o mužský šport a je jasné, že tie ženy sú v ňom viac viditeľné. Navyše, konkurencia na ženskej scéne v Česko-Slovensku je slabá.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Silent Killer🤫🔪 (@luciaszabova_)

Veľa žien by do toho nešlo. Napríklad ja (smiech). Nebojíš sa, že tvoju tvár poznačia zranenia?

Nikdy som sa nad tým nejako nezamýšľala, ani ma to pred zápasom nenapadlo. Ani na tréningu, čo ak ma niekto trafí a budem mať modrinu pod okom alebo zlomený nos.

Ja to mám skôr nastavené tak, že na čo myslím, to si aj privolám. Preto sa väčšinou snažím myslieť na pozitívne veci.

Koľkokrát ťa už zašívali?

Zašívať ma ešte nemuseli, no v januárom zápase som dostala takú ranu, že ma na pár sekúnd vyplo. Vyzeralo to hrozne, ale stále som nejak vnímala, hoci obmedzene. Peru som mala napuchnutú ako po troch botoxoch, ale nič som si z toho nerobila. Skôr som si robila zo seba srandu (smiech).

A aj napriek tomu, že som po prvýkrát dostala takto na hubu a prehrala prvé kolo, dokázala som to otočiť vo svoj prospech. Bol to jeden z najťažších zápasov, ale považujem ho za svoj najväčší úspech.

Chcela si to niekedy vzdať, kvôli tomu, že si bola demotivovaná?

Zatiaľ som sa ešte necítila tak, že by som to chcela vzdať, či ísť robiť niečo iné. Nehovorím, že sa mi občas nechce ísť na tréning, a že toho nemám plné zuby.

No myslím si, že je to pri takejto vyťaženosti normálne. Vtedy si len spomeniem na ľudí, ktorí pracujú na smeny alebo chodia do roboty, ktorá ich nebaví, a v duchu sa prefackám, že môžem byť rada za to, čo robím.