Moderný experiment: Táto krajina rozdá stovkám rodín 920 eur mesačne. Revolučná myšlienka má jediný cieľ

  • V americkom štáte Illinois sa chystá odvážny experiment
  • Očakáva sa, že zmení prístup k ochrane detí a podpore rodín
rodina, prechádzka
freepik
  • V americkom štáte Illinois sa chystá odvážny experiment
  • Očakáva sa, že zmení prístup k ochrane detí a podpore rodín

Od jesene tohto roka spustia pilotný program garantovaného základného príjmu s názvom EmPwR, ktorý poskytne 400 rodinám zapojeným do systému sociálnej starostlivosti o deti pravidelné mesačné platby po dobu jedného roka.

Cieľom je zistiť, či finančná podpora môže pomôcť znížiť počet prípadov zanedbávania a zneužívania detí.

„Mnohé rodiny, ktoré sa dostávajú do hlbšieho kontaktu so systémom náhradnej starostlivosti a ochrany detí, sa potýkajú s medzerami v záchrannej sociálnej sieti,“ vysvetľuje Mike Shaver, generálny riaditeľ organizácie Brightpoint, ktorá sa v Chicagu venuje podpore rodín.

Program EmPwR je spoločným projektom illinoiského Úradu pre deti a rodinu a organizácie Brightpoint. Financovanie zabezpečí štát spolu s rôznymi nadáciami. Výška mesačných príspevkov sa bude líšiť podľa počtu detí v rodine a miestnych životných nákladov.

Okrem 400 rodín, ktoré budú dostávať peniaze, bude do programu zapojených aj ďalších 400 rodín ako kontrolná skupina. Všetky rodiny budú naďalej využívať bežné služby ochrany detí.

„Cieľom nie je tvrdiť, že všetky prípady zanedbávania sú spôsobené chudobou alebo že peniaze sú jediným riešením,“ upozorňuje Will Schneider, docent sociálnej práce na Univerzite Illinois a hlavný výskumník pilotného programu EmPwR.

„Ale táto finančná pomoc je chýbajúcim dielikom skladačky.“

Výskumy ukazujú, že finančná podpora môže zvýšiť bezpečnosť rodín a znížiť počet prípadov zanedbávania detí. Štúdia zverejnená v januári lekármi z Detskej nemocnice vo Filadelfii PolicyLab zistila, že finančná situácia rodiny je kľúčovým prediktorom zapojenia do systému ochrany detí.

Programy bývania, dostupná starostlivosť o deti, garantovaný základný príjem a daňové úľavy podľa štúdie obmedzujú zlé zaobchádzanie s deťmi a znižujú počet detí umiestnených do náhradnej starostlivosti.

Pilotný program v Los Angeles, ktorý v roku 2022 poskytol 3 200 domácnostiam mesačne 1 000 dolárov (približne 920 eur) po dobu jedného roka, zase ukázal, že účastníci programu častejšie opúšťali násilné partnerské vzťahy v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Kritici však poukazujú na to, že pilotné programy garantovaného základného príjmu sú dočasné a nie je jasné, či budú mať dlhodobý efekt na finančnú bezpečnosť rodín a ich zapojenie do systému ochrany detí.

Niektorí politici a ekonómovia tiež tvrdia, že milióny dolárov potrebné na prevádzku takýchto programov nie sú dlhodobo udržateľné pre daňových poplatníkov ani súkromných darcov. Napriek tomu Schneider verí, že poskytnutie základného príjmu rodinám v systéme ochrany detí môže rodičom pomôcť lepšie zabezpečiť jedlo, bývanie a zdravotnú starostlivosť.

Program má tiež poskytnúť poznatky pre budúce politiky zamerané na prevenciu zlého zaobchádzania s deťmi a udržanie rodín pohromade.

Univerzálny základný príjem: Revolučná myšlienka alebo ekonomická utópia?

V posledných rokoch sa čoraz častejšie skloňuje pojem univerzálny základný príjem (UZP). Táto myšlienka, ktorá by mohla zásadne zmeniť fungovanie našej spoločnosti, vyvoláva vášnivé diskusie medzi ekonómami, politikmi aj bežnými občanmi.

O čo vlastne ide a aké sú hlavné argumenty zástancov a odporcov tohto konceptu? Univerzálny základný príjem predstavuje pravidelný bezpodmienečný finančný príspevok, ktorý by štát vyplácal každému občanovi bez ohľadu na jeho sociálne či ekonomické postavenie.

Výška tohto príspevku sa v rôznych návrhoch líši, no väčšinou sa pohybuje okolo 1 000 eur mesačne. Cieľom je každému človeku zabezpečiť základné životné potreby a dať mu väčšiu slobodu v rozhodovaní o svojom živote a práci.

rodina
zdroj: freepik

Jedným z hlavných argumentov v prospech UZP je jeho potenciál výrazne znížiť chudobu a nerovnosť v spoločnosti. Poskytnutím základného príjmu by sa mohla vytvoriť silnejšia sociálna sieť, ktorá by chránila ľudí pred extrémnymi formami núdze.

Tento prístup by mohol viesť k zníženiu kriminality, zlepšeniu zdravotného stavu populácie a celkovému zvýšeniu kvality života. Ďalším argumentom je, že UZP by mohol byť riešením na rastúcu automatizáciu a stratu pracovných miest v dôsledku technologického pokroku.

S postupujúcou robotizáciou a umelou inteligenciou môže byť v budúcnosti čoraz ťažšie nájsť si „tradičné“ zamestnanie. Univerzálny príjem by mohol pomôcť ľuďom prežiť toto prechodné obdobie a adaptovať sa na nové podmienky na trhu práce. UZP by tiež mohol podporiť kreativitu a inovácie. Keď ľudia nemusia bojovať o základné prežitie, môžu sa venovať vzdelávaniu, osobnému rozvoju alebo realizácii svojich podnikateľských nápadov.

To by mohlo viesť k vzniku nových, inovatívnych projektov a celkovému rozvoju spoločnosti. Zástancovia UZP tiež argumentujú, že by mohol zjednodušiť súčasný komplikovaný systém sociálnych dávok.

Náhrada za sociálne dávky

Namiesto množstva rôznych príspevkov a podporných programov by existoval jeden univerzálny systém, čo by mohlo smerovať k zníženiu administratívnych nákladov a zvýšeniu efektivity. Na druhej strane, kritici poukazujú na vysoké náklady takéhoto systému a jeho potenciálne negatívne dopady na motiváciu pracovať.

Ak by každý dostával základný príjem bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie, mohlo by to viesť k zníženiu produktivity a celkovému spomaleniu ekonomiky.

Existujú obavy, že ľudia stratia motiváciu hľadať si prácu alebo sa ďalej vzdelávať, čo by v dlhodobom horizonte malo negatívny vplyv na ekonomický rast. Ďalšou výzvou je financovanie takéhoto programu.

Zavedenie UZP by si vyžiadalo zásadnú reformu daňového systému a pravdepodobne aj výrazné zvýšenie daní. Je otázne, či by spoločnosť bola ochotná akceptovať takéto radikálne zmeny. Vysoké dane by pravdepodobne odradili investorov a podnikateľov, čo by viedlo k odlivu kapitálu a ďalšiemu spomaleniu ekonomiky.

Existujú tiež obavy, že UZP by mohol viesť k inflácii. Ak by každý občan mal naraz k dispozícii viac peňazí, mohlo by to smerovať k rastu cien tovarov a služieb, čím by sa efekt základného príjmu v konečnom dôsledku znížil alebo úplne stratil.

Príklad z Fínska a Nemecka

Napriek týmto výzvam sa už v niekoľkých krajinách uskutočnili pilotné projekty UZP s rôznymi výsledkami.

Napríklad vo Fínsku prebehol dvojročný experiment, počas ktorého dostávalo 2 000 nezamestnaných mesačne 560 eur. Výsledky ukázali, že účastníci sa cítili šťastnejší a menej vystresovaní, no významný vplyv na ich zamestnanosť sa nepreukázal.

V Nemecku zase prebieha súkromne financovaný projekt, v rámci ktorého dostáva 122 ľudí mesačne 1 200 eur po dobu troch rokov. Cieľom je skúmať, ako takýto príjem ovplyvní ich život a pracovné návyky. Podobné experimenty prebiehajú alebo sa plánujú aj v ďalších krajinách, vrátane Kanady, Holandska či Kene.

Tieto experimenty sú nepochybne dôležité, ale treba ich brať s rezervou. Krátkodobé pilotné projekty nemusia plne odhaliť dlhodobé efekty univerzálneho príjmu na spoločnosť a ekonomiku. Navyše, účastníci týchto experimentov vedia, že ide o dočasný stav, čo môže ovplyvniť ich správanie inak, než by tomu bolo v prípade trvalého zavedenia UZP. Ďalším aspektom, ktorý treba zvážiť, je vplyv UZP na migráciu.

Ak by niektoré krajiny zaviedli štedrý univerzálny príjem, mohlo by to prilákať veľké množstvo migrantov, čo by ľahko viedlo k ďalším sociálnym a ekonomickým výzvam. Je tiež potrebné zamyslieť sa nad tým, ako by UZP ovplyvnil spoločenské hodnoty a vnímanie práce. Práca nie je len zdrojom príjmu, ale pre mnohých ľudí predstavuje aj zdroj sebarealizácie, sociálnych kontaktov a zmyslu života.

Vplyv aj na vzťahy v rodine 

Ak by základné potreby boli zabezpečené univerzálnym príjmom, mohlo by to zmeniť náš vzťah k práci a potenciálne viesť k redefinícii toho, čo považujeme za produktívnu činnosť. Zaujímavou otázkou je aj to, ako by UZP ovplyvnil rodinné vzťahy a demografiu.

Mohol by napríklad viesť k zvýšeniu pôrodnosti, keďže by rodičia mali zabezpečený základný príjem. Alebo by naopak mohol oslabiť tradičné rodinné väzby, keďže by jednotlivci boli menej závislí od podpory svojich príbuzných.

Je zrejmé, že debata o univerzálnom základnom príjme bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Táto myšlienka má potenciál zásadne zmeniť našu spoločnosť, no jej implementácia by si vyžadovala prekonanie mnohých praktických a ideologických prekážok. UZP predstavuje fascinujúcu víziu budúcnosti, v ktorej by každý človek mal zabezpečené základné potreby a väčšiu slobodu v rozhodovaní o svojom živote.

Na druhej strane, jeho zavedenie by prinieslo obrovské ekonomické a spoločenské výzvy, ktorých riešenie by si vyžadovalo hlboké zmeny v našom chápaní práce, hodnôt a fungovania spoločnosti. Či sa UZP stane realitou, alebo zostane len utopickou víziou, ukáže až čas.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: PolicyLab, Weall, American German Institute, Kothurotti, Tedx, Brightpoint

Najnovšie videá

Trendové videá