Mohutný požiar zachvátil jednu z najväčších ropných rafinérií pri Volgograde. Môžu zaň ukrajinské drony

Ukrajina vracia Rusku ofenzívu vo veľkom. Tentokrát pomocou dronov spôsobili mohutný požiar v ropnej rafinérii vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska. Tamojší gubernátor Andrej Bočarov za príčinu následných dvoch výbuchov označil dronový útok. TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Vo volgogradskej rafinérii vypukol požiar, keď tam spadol jeden z dronov,“ spresnil Bočarov s tým, že hasičom sa nadránom podarilo plamene dostať pod kontrolu a nikto neutrpel zranenia.

Ruský ropný gigant Lukoil, ktorý rafinériu vlastní, na svojej webovej stránke uvádza, že ide o „najväčšieho producenta ropných produktov v južnom federálnom okruhu“, ktorý pokrýva osem oblastí juhozápadného Ruska. Rafinéria sa nachádza južne od mesta Volgograd, pripomína AFP.

Miestne médium V1 zverejnilo fotografie, na ktorých bola podľa neho zachytená explózia počas nočného dronového útoku. Tamojší obyvatelia pre V1 uviedli, že došlo až k dvom výbuchom.

zdroj: Russian Ministry of Emergency Situations

Ruské ozbrojené sily medzitým informovali, že protivzdušná obrana zostrelila alebo zneškodnila štyri drony v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, dva vo Volgogradskej oblasti a jeden v okolí mesta Rostov na Done. Ukrajina už niekoľko mesiacov dronmi útočí na územie Ruska, ktoré takmer pred dvoma rokmi spustilo na jej územie vojenskú inváziu, pripomína AFP.

Na Ukrajine sa objavili záhadné belgické tanky, prezývané „beštie“. Nikto nevie, ako sa tam dostali

Ukrajina ruské drony zostreľuje 

Ukrajinská armáda v sobotu hlásila zostrelenie deviatich z dovedna 14 ruských dronov nad južnou a centrálnou oblasťou Ukrajiny. Väčšina dronov pritom mierila na energetickú infraštruktúru krajiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Ukrajina zničila deväť nepriateľských dronov nad Dnepropetrovskou, Odeskou, Mykolajivskou a Žytomyrskou oblasťou,“ uviedla ukrajinská armáda s tým, že väčšina cielila na energetickú infraštruktúru v centrálnej Dnepropetrovskej oblasti, kde sú tisíce ľudí bez elektriny už od piatkových ruských útokov.

Tieto výpadky postihli najmä domácnosti v meste Kryvyj Rih, rodisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Gubernátor tejto oblasti Serhij Lysak uviedol, že po dronových útokoch zostalo v tomto meste bez elektriny približne 15 000 ľudí. Dodal, že útoky spôsobili aj požiar, ktorý poškodil dve kotolne a niekoľko domácností zostalo aj bez dodávok vody. Nedošlo však k žiadnym zraneniam ani obetiam.

Primátor mesta Kryvyj Rih Olexandr Vilkul zároveň uviedol, že energetické spoločnosti v tomto meste zavedú núdzové odstávky elektriny. Dodal, že tam odstavia električkovú dopravu a že niektoré nemocnice začnú používať generátory elektrickej energie. Ukrajinské ministerstvo energetiky medzitým uviedlo, že pracuje na obnove kritickej energetickej infraštruktúry.

Putin označil vojnu na Ukrajine za boj o prežitie Ruska

Povedal to počas kampane za znovuzvolenie v marcových prezidentských voľbách, informuje TASR podľa agentúry AP. Putin na stretnutí s pracovníkmi zbrojárskeho priemyslu v meste Tula južne Moskvy vyhlásil, že drvivá väčšina Rusov jeho postup podporuje. „Keby to tak verejnosť nevnímala, nič také by sa nedialo. Robíme to, čo od nás ľudia očakávajú,“ dodal Putin.

Podľa neho bolo nutné poslať vojakov na Ukrajinu, aby sa ochránili rusky hovoriaci obyvatelia na východe Ukrajiny a zastavili sa pokusy Washingtonu a jeho spojencov z NATO narušiť životne dôležité bezpečnostné záujmy Moskvy. Ukrajina a jej spojenci odsúdili inváziu Ruska ako nevyprovokovanú agresiu.

„Keby sme neochránili našich ľudí…, zmenili by sme sa na slabú krajinu bez sebestačnosti, ktorá nikoho nezaujíma,“ povedal ruský prezident. „Blahosklonne by nás potľapkávali po pleci a dávali by nám zhnité zemiaky ako humanitárnu pomoc, pritom by rozmýšľali, ako by nám odsekávali časti (územia),“ dodal.

Putin povedal, že napriek očakávaniam, že sa Rusko pod náporom sankcií rýchlo zrúti, ruská ekonomika rastie a vojenský priemysel prudko zvýšil výrobu. Ruský líder (71) sa uchádza o znovuzvolenie vo voľbách 15. – 17. marca ako nezávislý kandidát. Spolieha sa na to, že po 24 rokoch pri moci má ruské politické kruhy pevne pod kontrolou.

Jeho znovuzvolenie sa pokladá za takmer isté. Jeho oponenti sú buď uväznení alebo utiekli do zahraničia a väčšina nezávislých médií je zakázaná. Čelí iba symbolickým oponentom z politických strán priateľských voči Kremľu.

Putin sa postaral aj o ústavnú reformu, podľa ktorej sa môže uchádzať o znovuzvolenie na dve ďalšie šesťročnú funkčné obdobia a pri moci môže byť až do roku 2036. Zároveň je najdlhšie vládnucim lídrom Kremľa od čias diktátora Josifa Stalina, ktorý zomrel v roku 1953.