Moje IQ je 162: Ľudská hlúposť vo mne vyvoláva fyzickú bolesť. Stretol som sa aj so šikanou pre svoj intelekt

Tomáš Kromka je meno, ktoré sa v profesionálnom svete spája s výnimočnou kombináciou intelektu, empatie a manažérskych zručností. Ako manažérsky tréner, mentor, kouč a odborník na LinkedIn komunikáciu sa stal inšpiráciou pre mnohých ľudí na Slovensku i v zahraničí.

Nadpriemerná inteligencia – prednosť alebo nevýhoda? 

Členstvo v organizáciách ako Mensa či ICF Slovak Charter Chapter ho nielen obohatilo na osobnej úrovni, ale aj zásadne ovplyvnilo jeho schopnosť viesť a motivovať. Založenie unikátneho Múzea poistenia, ako aj jeho úspešné pôsobenie v online svete dokazujú, že inovatívne myslenie a vášeň pre svoju prácu môžu prerásť do projektov, ktoré inšpirujú celé odvetvia.

V tomto rozhovore Tomáš odhaľuje, ako vysoké IQ a analytické myslenie ovplyvnili jeho kariéru, aké predsudky musel prekonať a akým spôsobom dokázal premeniť svoje výnimočné schopnosti na praktické riešenia pre svojich klientov. Taktiež sa delí o svoje názory na budúcnosť poisťovníctva v ére umelej inteligencie a o kľúčové lekcie, ktoré môžu pomôcť manažérom i jednotlivcom naplno využiť svoj potenciál.

• Ako môže vysoké IQ ovplyvniť kariérny úspech?
• S akými predsudkami sa stretávajú ľudia s nadpriemernou inteligenciou?
• Aké výzvy prináša analytické myslenie v bežnom živote?
• Prečo je emocionálna inteligencia rovnako dôležitá ako intelekt? 

Ako ovplyvnilo vaše členstvo v Mense a IQ 162 váš profesijný život a schopnosť viesť a motivovať ľudí? 

Aj keď som členom len rok, s vysokým intelektom žijem od narodenia. Jeho prejavy, hoci som si ich neuvedomoval, ma sprevádzali celou mojou manažérskou aj trénerskou kariérou. V prvom rade som bol vždy veľmi analytický a vnímavý na všetko okolo seba, zároveň citlivý a empatický.

V živote sa mi to prejavilo v schopnosti rýchlo riešiť komplexné problémy, nastavovať stratégie, vyhodnocovať plnenie plánov a úloh mojich ľudí a následne korigovať ich prácu alebo správanie.

Často som dokázal predvídať niekoľko krokov dopredu, čo mi pomáhalo v kariérnom raste v rámci dostupných možností. Mám tiež dobré komunikačné schopnosti a schopnosť nadväzovať vzťahy, čo sa ukázalo ako kľúčové v mojej práci s ľuďmi. Po potvrdení týchto schopností v teste od Mensy si v dôležitých situáciách viacej dôverujem a to mi pomáha rozhodovať sa rýchlejšie a efektívnejšie, bez zbytočnej analytickej paralýzy.

Existujú konkrétne situácie, kde vám táto vlastnosť pomohla alebo, naopak, spôsobila výzvu?

To by mohla byť ktorákoľvek situácia, ktorú som zažil, pretože analytiku neviem vypnúť. Napríklad pri individuálnom mentoringu alebo konzultingu, keď klient čelí zložitým rozhodnutiam, dokážem efektívne identifikovať kľúčové oblasti na riešenie.

Okamžite vidím sieť riešení po tom, ako cez koučing zmapujem situáciu. Na druhej strane výzvou pre mňa hlavne na začiatku bolo prispôsobiť svoju komunikáciu širšiemu publiku. Občas som predpokladal, že určité koncepty sú zrejmé, čo mohlo viesť k nedorozumeniam.

Postupne som sa naučil, že schopnosť jasne a zrozumiteľne komunikovať a hlavne aktívne počúvať je rovnako dôležitá ako samotné intelektuálne schopnosti. Veľmi tvrdo som pracoval na zjednodušení komunikácie a väčšom počúvaní a kladení otázok. To mi veľmi pomohlo a rozšírilo aj moje analytické schopnosti.

Ako vnímate častý stereotyp, že ľudia s vysokým IQ majú nižšiu emocionálnu inteligenciu (EQ)? Považujete to za mýtus alebo ste sa s tým niekedy stretli vo svojej praxi?

Tento stereotyp považujem za mýtus. Ľudia s vysokým IQ sa často venujú analytickému a logickému riešeniu problémov, čo môže vytvárať dojem, že ich EQ je nižšie. Naopak, EQ je základom na efektívne využitie IQ v medziľudských vzťahoch.

Bez schopnosti vnímať emócie a reagovať na ne by bolo náročné viesť alebo motivovať ľudí. Existuje úžasná kniha od Moniky Stehlíkovej Život s vysokou inteligenciou, ktorá tejto téme venuje celú kapitolu. Autorka predkladá množstvo príkladov a poznatkov z výskumov, ktoré dokazujú presný opak. Ľudia s vysokým IQ sú často mimoriadne citliví, vnímaví a majú veľmi farebné vnímanie sveta okolo seba.

Aké najväčšie predsudky alebo nepochopenie o ľuďoch s vysokým IQ ste zažili vo svojej kariére?

Každý človek je jedinečný a jeho schopnosti by mali byť posudzované podľa jeho individuálnych vlastností, nie na základe stereotypov. Pri ľuďoch s vysokým intelektom sa však často stretávame s mnohými predsudkami. Medzi najčastejšie patrí predstava, že týmto ľuďom chýba empatia, sú sociálne neobratní alebo príliš teoreticky zameraní, čo im bráni zvládať praktické výzvy v živote a práci. Ďalším častým mýtom je, že nadaní jednotlivci sú arogantní alebo sa cítia nadradení ostatným.

Niekedy dostávam túto spätnú väzbu aj ja, no verte mi, že je naozaj ťažké komunikovať s ľuďmi, keď vy vidíte množstvo ciest a možností a ľudia okolo vás len jednu. Vidíte okolo seba tú kopu nezmyslov, manipulácie, konšpirácií.

To v tom momente nechápete a nerozumiete, ako je toto okolo vás vôbec možné. Cítite sa ako Alenka v ríši divov a musíte sa s tým vyrovnať. Je to akoby neustály boj vo vašom vnútri s pocitmi, ktoré pri tom všetkom prežívate. Pocity krivdy, nepochopenia. Vo mne dokonca napríklad ľudská hlúposť vyvoláva až fyzickú bolesť. Potom môžu byť vaše reakcie pre verejnosť vnímané aj ako nadradené alebo arogantné. A vy vlastne trpíte.

Osobne som sa stretol aj s prípadmi šikany pre vysoký intelekt. Očakávania spoločnosti sú nastavené tak, že človek s vysokým IQ by sa nemal mýliť. To však nie je pravda. Každý má právo na omyl a presnosť myslenia vždy závisí od dostupnosti kvalitných informácií. Vysoké IQ je iba nástroj, nie garancia úspechu.

Ako manažérsky tréner a mentor pracujete s rôznorodými osobnosťami. Ako pristupujete k jednotlivcom, ktorí majú výnimočný intelekt, no bojujú s praktickými výzvami alebo nedostatkom motivácie?

Najlepším prístupom pre mňa je koučing, ktorý umožňuje mapovať situáciu a identifikovať vnútorné blokátory. Ak sa klient zasekne, využívam mentoring, aby som poskytol perspektívu, ktorá môže odomknúť ďalšie kroky. Základom je rešpektovať jedinečnosť každého človeka, pochopiť, čo ho motivuje, a identifikovať prekážky, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať nepreniknuteľne. Nikdy nevychádzam z predsudkov, pretože každý má skryté talenty.

83-ročný uznávaný neurológ si udržuje pamäť lepšiu ako väčšina mladých. Jeho „tajomstvo“ predĺži nielen tvoj život

Pomáham klientom objaviť oblasti, ktoré ich fascinujú, rozložiť ich na menšie kroky a zorganizovať ich do plánov alebo checklistov. Oceňujem aj najmenšie pokroky a ukazujem, že každý krok vpred má význam. Zároveň im dávam priestor otvorene hovoriť o pocitoch bez posudzovania a podporujem ich v rozvoji potrebných zručností.

Ako člen ICF Slovak Charter Chapter máte skúsenosti s koučovaním na najvyššej úrovni. Čo je podľa vás najväčší rozdiel medzi efektívnym koučom a priemerným koučom?

Povedzme, že skúseného kouča v tomto prípade označíme ako efektívneho. V takom prípade, efektívny kouč počúva nielen slová, ale aj to, čo zostáva nevypovedané, zatiaľ čo priemerný kouč sa obmedzuje na povrchné vnímanie.

Rozumie, že každý klient je jedinečný, a preto prispôsobuje svoj prístup konkrétnym potrebám, namiesto používania univerzálnych riešení. Pomáha nielen snívať o cieľoch, ale aj aktívne hľadať cesty na ich dosiahnutie. Je citlivý na emócie klienta a vytvára bezpečný priestor na otvorenosť, zatiaľ čo priemerný kouč nemusí tieto nuansy vnímať. Neustále sa vzdeláva a zlepšuje, aby držal krok s výzvami svojich klientov. Nakoniec, efektívny kouč je motivátorom, ktorý povzbudzuje klienta k akcii, namiesto toho, aby ho nechal stagnovať.

Štandardy ICF zdôrazňujú kvalitu a integritu, čo považujem za základ.

Ste manažérsky tréner a kouč. Aké špecifické zručnosti alebo prístupy učíte manažérov, ktoré sú podľa vás kľúčové v dnešnom dynamickom pracovnom prostredí?

Určite by som spomenul adaptabilitu, kritické myslenie a schopnosť viesť rôznorodé tímy. Moderný manažér musí byť flexibilný, otvorený inováciám a empatický. V dnešnej spoločnosti sa zmeny dejú nielen rýchlo za sebou, ale často prebiehajú paralelne.

Preto sú dnešní manažéri manažérmi zmien. Je dôležité, aby sa okamžite adaptovali na najnovšie trendy, vedeli ich implementovať do pracovných procesov a dokázali nadchnúť svoj tím. Manažérov učím pracovať s novými technológiami a rozvíjať mäkké zručnosti, aby efektívne komunikovali a motivovali. Je dôležité, aby vedeli pracovať so strachom z noviniek a prekonávať odpor voči zmene, ktorý často narúša status quo ľudí v tímoch.

Na LinkedIn ste sa stali jedným z najvplyvnejších tvorcov obsahu v oblasti poistenia. Ako ste si vybudovali túto pozíciu a čo považujete za najväčšie výzvy pri komunikácii v tomto sektore?

Kľúčom bola konzistentná tvorba hodnotného obsahu, ktorý reflektuje aktuálne trendy a výzvy v poisťovníctve, vzdelávaní a koučingu na Slovensku aj vo svete. Dôležité bolo, že môj obsah sa zameriava na širokú škálu tém, pričom poisťovníctvo je síce jednou z nich, no má zásadné miesto. Na verejnosti sa často rieši otázka autenticity a práve tým, aký som a ako veci vnímam, som si získal sledovateľov na LinkedIne.

Prelomenie stereotypu, že poisťovníctvo je zložité a neatraktívne, bolo pre mňa najväčšou výzvou. Snažil som sa preto tvoriť obsah zábavnou alebo náučnou formou. Začiatkom roka som si zaslúžil 32. miesto v rebríčku najvplyvnejších tvorcov na slovenskom LinkedIne podľa agentúry Dáta na steroidoch a koncom roka som sa na konferencii Sibaf stal najvplyvnejším tvorcom obsahu z radov zamestnancov poisťovní. Vybudovať si takúto pozíciu si vyžadovalo dva roky pokusov, omylov a rok tvrdej práce na sieti.

Postupne prichádzali výsledky v podobe rebríčkov, obchodných príležitostí, nových kontaktov a výziev. Dôležité je nevzdať sa po prvých neúspechoch. Najväčšou výzvou bolo podať tému zaujímavo, aj keď sa niekedy javí ako „zákaznícky“ nezaujímavá.

Založenie Múzea poistenia je unikátny počin. Čo vás k tomu inšpirovalo a ako podľa vás prispieva k osvete a pochopeniu histórie tohto odvetvia?

Je to skutočne unikátny projekt, keďže múzeá poistenia vo svete existujú len v malej miere a dajú sa doslova spočítať na prstoch jednej ruky. Podobné projekty často ostávajú v rukách nadšencov a zriedkavo získajú podporu od samotných poisťovní.

Našťastie, Múzeum poistenia si získalo a stále získava podporu medzi slovenskými poisťovňami a sektorovými organizáciami. Myšlienka na vytvorenie tohto zatiaľ marketingového projektu prišla počas obdobia pandémie Covid-u-19, keď sa tempo života spomalilo a zostali sme viac doma.

Mal som to šťastie, že po prekonaní vírusu sa u mňa spustili mentálne procesy, o ktorých som ani nevedel. Ťažko to opísať, no pre nadaných ľudí je typické divergentné myslenie. Schopnosť pracovať súčasne na viacerých myšlienkových procesoch. Počas tohto obdobia sa moja mentálna aktivita minimálne zdvojnásobila.

Vyriešil som množstvo vecí, ktoré mi dlhodobo stáli na stole, a objavil som veľa nových nápadov, z ktorých dodnes čerpám. Vtedy som si položil otázku, aká je vízia môjho života a čo chcem, aby po mne ostalo.

Odpoveď bola jasná. Spojil som svoju vášeň pre históriu s vášňou pre poisťovníctvo. Tak vznikla myšlienka Múzea poistenia. Zachovať históriu tohto remesla pre budúce generácie, lepšie ho spoznať a vytvoriť niečo, čo spojí všetkých. Tento projekt nie je konkurenciou pre poisťovne, ale je tu na to, aby ich zjednotil pre vyšší princíp. Zatiaľ sa to darí.

Pozývajú ma na konferencie, stretnutia so zamestnancami, prednášky a poskytujem rozhovory do médií, čím robím osvetu zaujímavým a ľudským spôsobom. Moja známa raz povedala, že robím poisťovníctvo stráviteľným a dávam mu ľudskú tvár.

Ako vidíte budúcnosť poisťovníctva v ére digitalizácie a umelej inteligencie? Môžu byť tieto technológie hrozbou alebo príležitosťou pre tento sektor?

Som moderný človek, a keďže sa ako tréner mäkkých zručností venujem aj témam zmien, prirodzene som rozšíril svoje portfólio o využitie umelej inteligencie v poisťovníctve. Cítim sa v tejto oblasti ako ryba vo vode. Verím, že AI a nové technológie nás posúvajú dopredu a nemali by sme sa im brániť. Naopak, mali by sme ich vnímať ako pomocníkov a naplno využiť všetky možnosti, ktoré ponúkajú.

Vďaka týmto technológiám bude poisťovníctvo lepšie, efektívnejšie a dostupnejšie. Dokonca aj poradca, ak to nebude len chatbot, získa viacero nástrojov na lepšiu pomoc klientovi. Počet chýb sa zníži a procesy sa zrýchlia.

Verím, že nás čaká zlatá technologická éra – a to nielen pre poisťovníctvo. Dôležité je uvedomiť si, že technológie sú našimi nástrojmi, nie našimi pánmi. Raz mi jeden priateľ z detstva povedal: „Počítač je len hlúpy stroj, robí len to, čo mu zadáš.“ Rovnaké je to aj s ostatnými technológiami. Stále je na konci človek, ktorý drží ovládač.

Akú radu na záver by ste dali ľuďom, ktorí majú vysoké IQ, no majú pocit, že sa nedokážu naplno realizovať vo svojom živote alebo kariére? Aké kroky by mali podniknúť, aby premenili svoj potenciál na úspech?

Prestaňte byť na seba príliš prísni. Ľudia s vysokým IQ majú tendenciu analyzovať každú situáciu do najmenšieho detailu, čo môže viesť k neustálemu prehodnocovaniu svojich rozhodnutí a k pocitu, že nikdy nerobia dosť. Označuje sa to často ako paralýza analýzou. Je dôležité pochopiť, že šťastie a naplnenie nevychádzajú len z intelektuálneho výkonu, ale aj z pocitu rovnováhy, zmyslu a spokojnosti s tým, čo robíte.

Odporúčam začať tým, že si stanovíte realistické a konkrétne ciele. Príliš všeobecné ambície ako „chcem byť úspešný“ často vedú k frustrácii, pretože nie sú dostatočne definované. Naopak, konkrétne kroky vám pomôžu zamerať sa na dosiahnuteľné úspechy. Tiež je užitočné pravidelne hodnotiť svoje pokroky a oslavovať aj malé úspechy.

Vyhľadávajte prostredie, kde sa budete cítiť intelektuálne stimulovaní, ale aj podporovaní. Môže to byť skupina ľudí s podobnými záujmami, ako je napríklad Mensa, alebo profesionálna komunita, ktorá vám poskytne priestor na rozvoj a networking. Dôležité je obklopiť sa ľuďmi, ktorí vás inšpirujú a podporujú vaše ciele.

Nebráňte sa koučingu alebo mentoringu. Tieto nástroje vám môžu pomôcť lepšie pochopiť vaše silné stránky, identifikovať prekážky a nastaviť stratégiu na ich prekonanie. Koučing je aj o objavovaní vášho potenciálu a budovaní sebavedomia. Mne pozitívne zmenil život.

Napokon skúste nájsť rovnováhu medzi intelektuálnym rozvojom a emočnou stránkou života. Zapojte sa do aktivít, ktoré vás bavia a napĺňajú, či už ide o šport, umenie, alebo dobrovoľníctvo. Často sa stáva, že vysokointeligentní ľudia sa príliš sústredia na výkon a zanedbávajú svoje vlastné potreby. Nájsť radosť v jednoduchých veciach a tráviť čas so svojimi blízkymi je rovnako dôležité pre naplnený život ako dosahovanie kariérnych cieľov.

Premeňte svoj potenciál na konkrétne kroky, ktoré vás dovedú k naplneniu a šťastiu, ale nezabúdajte, že cesta je rovnako dôležitá ako cieľ.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy