Mosha je prvá slonica, ktorej protéza nahradila nohu

Dárius Polák

29. júna 2016 o 12:03

Prečo ľudia milujú technológie? Predsa preto, že pomáhajú.

Prečo ľudia milujú technológie? Predsa preto, že pomáhajú.

Therdchai Jivacate je thajský chirurg, vynálezca a expert vo vytváraní protéz. Počas svojej kariéry ich vytvoril už 20 000, či už pre zvieratá ako mačky, psy alebo vtáky, alebo po ľudí. No v deň, keď stretol Moshu, vtedy dva a pol ročnú slonicu, ktorá stratila svoju pravú prednú končatinu, sa rozhodol, že prijme doposiaľ najväčšiu výzvu vo svojej kariére – vytvoriť protézu, ktorá nahradí stratenú končatinu úbohému zvieraťu.

„Keď som videl Moshu prvýkrát, všimol som si, že musí pri svojej chôdzi neustále zdvíhať svoj chobot. V tom čase vážila okolo 600 kilogramov a dve tretiny svojej váhy vkladala na prednú ľavú nohu, čím si ju značne preťažovala.“

foto: scmp.com

Jivacate nikdy predtým nevytvoril protézu takej veľkosti a priznal, že so svojim tímom skúšal metódu pokus – omyl, kým sa im to podarilo. Medzi hlavné výzvy patrilo vytvorenie dizajnu a biomechaniky, ktoré by slonici pasovali a umožňovali jej bezproblémovú chôdzu.

„Vedeli sme, že ak jej protéza bude spôsobovať bolesť tak ju nebude nosiť. Spočiatku bola zvedavá a snažila sa ju z nohy odstrániť, v tom sme jej však zabránili.“

foto: motherboard.vice.com

Jivacate a jeho tím vytvorili protézu, ktorá vážila okolo 15 kilogramov, bola zložená z termoplastu, ocele a elastoméru. Moshy trvalo 12 hodín, kým sa naučila s novou nohou chodiť poriadne. Boli potrebné mnohé úpravy týkajúce sa zarovnania, na to, aby sa slonica mohla v protéze pohybovať pohodlne. Počas šiestich rokov si prešla deviatimi rôznymi protézami, ktoré sa prispôsobovali jej váhe a veľkosti. Rastie rýchlo, už počas prvého roka vymenila tri.

Slonica v súčasnosti váži okolo 2 000 kilogramov a kvôli tomu musí byť protéza ťažšia a silnejšia. Jivacate spolu s tímom stále hľadajú perfektnú protézu s materiálom, ktorý by bol viac odolný a trvanlivý.

„Zvieratá vás nepožiadajú o pomoc, no my sme jej pomôcť chceli. Myslíme si, že vie kto jej pomohol znova chodiť, vždy keď nás vidí, tak zdvihne svoj chobot na pozdrav.“