Môžeme si za to sami. Pandémia je dôsledkom ničenia prírody a prídu ďalšie, varujú odborníci
- Experti z WHO, WWF a UN vyzývajú na záchranu prírody
- Predchádzajúce pandémie sú podľa odborníkov tiež dôsledkom ničenia prírody
- Experti z WHO, WWF a UN vyzývajú na záchranu prírody
- Predchádzajúce pandémie sú podľa odborníkov tiež dôsledkom ničenia prírody
Pandémia vírusu COVID-19 zatienila dôležité problémy a výzvy, ktorým svet čelí. Klimatická zmena a ničenie prírody sa dostalo do úzadia. Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Organizácie Spojených národov (UN) tvrdia, že pandémia má súvislosť s ničením prírody ľuďmi.
Lídri spomínaných organizácii uverejnili článok v britskom periodiku The Guardian, kde uvádzajú, že pandémia je dôsledkom nelegálneho a neudržateľného obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi, ako aj devastáciou lesov.
Obchod s voľne žijúcimi živočíchmi pomáha rozširovať ochorenia medzi ľuďmi. Zároveň sa odborníci obávajú nezdravého premysleného zvyšovania produkcie a volajú po zelenom a zdravom uzdravení ekonomiky z pandémie.
Prídu ďalšie
Pandémia COVID-19 nie je prvá pandémia v dôsledku nášho zaobchádzania s prírodou, hovoria experti.
„V priebehu rokov sme videli veľa chorôb ako sú Zika, AIDS, Sars a Ebola a všetky pochádzali z populácie zvierat. Tieto ohniská chorôb sú prejavom nášho nevyváženého vzťahu k prírode. Všetky ilustrujú naše vlastné deštrukčné správanie voči prírode, ktoré ohrozuje naše vlastné zdravie. Je to zásadná realita, ktorú už desaťročia spoločne ignorujeme,“ uviedli pre Guardian.
WWF na svojom webe zašlo ešte ďalej. Pandémia koronavírusu podľa nej nebude posledná, ktorá nás v blízkej budúcnosti čaká. WWF varuje, že nevieme, kde a kedy ďalšia pandémia udrie a aké bude mať dôsledky na ľudské zdravie ale to, že sa v budúcnosti objaví, je vysoko pravdepodobné. Dôvodom je politická nečinnosť.
Pandémia pomáha kamuflovať ničenie prírody
Pandémia pomáha zakrývať ničenie prírody, devastácia Amazonských pralesov pokračuje v rekordom tempe. Dôvodom sú odvrátenie pozornosti od ekologických problémov a menšie kontroly v dôsledku pandémie.
„Je znepokojujúce, že zatiaľ čo nám COVID-19 dal ďalší dôvod na ochranu prírody, videli sme, že k opaku došlo. Od Veľkého Mekongu po Amazonku a Madagaskar sa objavili alarmujúce správy o zvýšenom pytliactve, nelegálnej ťažbe dreva a lesných požiaroch, zatiaľ čo mnohé krajiny sa zapájajú do unáhlených environmentálnych obmedzení a znižovania financovania ochrany. To všetko prichádza v čase, keď najviac potrebujeme ochranu,“ napísali znepokojení odborníci.
Výrub Amazonského pralesu má negatívne následky na klimatickú zmenu aj na populáciu ohrozených divokých zvierat, ktoré prichádzajú o svoje prirodzené prostredie. Namiesto pralesov sa na lúkach vysádzajú kokosové plantáže alebo lúky ničí hovädzí dobytok, ktorý je určení pre trh s mäsom.
Odborníci na celom svete sa zhodujú na potrebe zvýšenej ochrany prírody. Klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ v rozhovore pre Denník N varoval, že koronakríza je iba „light“ verzia klimatickej krízy, ktorá nás čaká.
Zdroje: The Guardian, Denník N, WWF