Mozgy tínedžrov doslova zostarli. Výsledky štúdie ukazujú hrozivý dopad pandémie

Pandémia Covid-19 mala negatívny dopad na celú spoločnosť. Opakované lockdowny prinútili rodiny žiť spolu dlhodobo na malej ploche a deti a tínedžri boli prinútení absolvovať školu z domáceho prostredia. Táto situácia spôsobila obrovské psychické napätie, k čomu sa pridali aj vážne ekonomické dopady. Najnovšia štúdia však ukazuje dôsledky stresu z pandémie Covid-19. Ako informuje portál Forbes, výskum Stanfordskej univerzity ukázal, ako mozgy dospievajúcich ľudí predčasne zostarli o tri roky.

Skenovanie pred a po pandémii, ktoré výskumníci uskutočnili, ukázalo druh vplyvu na mozog, ktorý sa za bežných okolností vyskytuje iba u detí, ktoré boli vystavené negatívnym situáciám. V tomto prípade hovoríme o zanedbávaní či domácom násilí. 

Pokročilejší vek

Výskum bol publikovaný v Biological psychiatry: Global Open Science a je prvým, ktorý sa zaoberá vplyvom pandémie Covid-19 na starnutie mozgu. Výskumníci prišli na to, že „pandémia nebola zlá iba z hľadiska duševného zdravia dospievajúcich“.

„Zdá sa, že pandémia zmenila aj ich mozgy,“ uviedol Ian Gotlib, klinický neurológ zo Stanfordskej univerzity.

„V porovnaní s dospievajúcimi hodnotenými pred pandémiou mali dospievajúci posudzovaní po zastavení pandémie nielen vážnejšie internalizujúce problémy duševného zdravia, ale mali aj pokročilejší vek mozgu,“ ozrejmil Gotlib.

zdroj: Pixabay/surprising

Aj keď v rámci štúdie nemožno spájať tieto zmeny mozgu so zlým duševným zdravím počas pandémie, výskumníci tušia, že „existuje vzťah medzi nepriazňou osudu a mozgom, ktorý sa snaží prispôsobiť tomu, čo dostal“.

Stresujúce životné situácie

K zisteniam prišli vedci takmer náhodou. Ako uvádza portál ScienceNews, skenovanie mozgov dospievajúcich bolo iba súčasťou štúdie zameranej na depresiu, ktorú prežívajú počas puberty. Akonáhle ale začala pandémia, ďalšie naplánované skenovanie museli zrušiť.

Ihneď po tom, ako sa opatrenia uvoľnili, výskumníci obnovili štúdiu a pri 163 snímkach mozgov dospievajúcich ľudí si všimli veľké rozdiely v porovnaní so skenovaním pred pandémiou. 

Zmeny naznačovali, že takzvané stresory (životné okolnosti vyvolávajúce stres) súvisiace s pandémiou urýchlili vývojové zmeny v mozgu. Išlo o prevrat, ktorý predtým výskumníci pozorovali iba u detí, ktoré trpeli chronickými nepriazňami. 

Stresujúce životné situácie, ako napríklad zanedbávanie v detstve, rodinná dysfunkcia či násilie, sú spojené so zlými výsledkami v oblasti duševného zdravia neskôr v živote. Zatiaľ ale nie je jasné, či to isté platí aj o zmenách v štruktúre mozgu, ktoré spozorovali výskumníci zo Stanfordu.

„Dobehne ich chronologický vek nakoniec ,vek ich mozgu‘? Ak ich mozog zostane trvalo starší ako ich chronologický vek, nie je jasné, aké budú výsledky v budúcnosti,“ uviedol Gotlib. „U 70- alebo 80-ročného človeka by ste očakávali nejaké kognitívne a pamäťové problémy na základe zmien v mozgu, ale čo to znamená pre 16-ročného, ​​ak jeho mozgy predčasne starnú?“

zdroj: Unsplash/Felix Rostig

Ohrozená generácia

Výsledky štúdie by mohli mať vážny dopad pre generáciu tínedžerov. „Adolescencia je už obdobím rýchlej reorganizácie v mozgu a je už spojená so zvýšeným výskytom problémov duševného zdravia, depresie a rizikového správania,“ uviedol Jonas Miller, postdoktorandský pracovník v Gotlibovom laboratóriu počas štúdie.

Ak však mozog predčasne starne, podľa výskumníkov to nikdy nie je dobrá vec. Ľudia musia mať k dispozícii prístup k službám duševného zdravia. Je to rozhodujúci činiteľ pre pomoc deťom a dospievajúcim počas pandémie. 

„Tieto deti trpia,“ hovorí Gotlib. „Musíme to brať vážne a uistiť sa, že im ponúkame liečbu.“