Možno časom prídu „oslobodiť“ aj nás, znie z Gruzínska a Pobaltia. Utekajúcich Rusov sa boja

Putinovo vyhlásenie čiastočnej mobilizácie spôsobilo medzi Rusmi obrovský chaos. Ľudia začali vyhľadávať spôsoby, ako krajinu čo najskôr opustiť. Letenky do niekoľkých minút vypredali alebo ich cena vystrelila do astronomických čísel.

Moskva tiež zakázala predaj cestovných lístkov všetkým mužom vo veku od 18 do 65 rokov. Ľudia teda vyšli do ulíc a na masových demonštráciách vyjadrovali svoj nesúhlas, pričom ruská poriadková polícia zadržala viac ako 1 300 ľudí, informovali sme. V sobotu sa odohralo niekoľko ďalších protestov vo viacerých ruských mestách, skončilo to viac ako 700 zatknutými ľuďmi.

Ako sme ťa už informovali, sú informácie, že zatknutých protestujúcich posiela Rusko rovno na Ukrajinu bojovať. Vyhraté však nemajú ani tí, ktorí sa pred mobilizáciou rozhodli utiecť. Na hraniciach so susedným Gruzínskom sa vytvorili obrovské zápchy, pričom začali postupne zisťovať, že ich v iných krajinách nebude každý vrúcne vítať. V sobotu sa na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Informovala o tom v sobotu z Tbilisi dopisovateľka televízie BBC.

Polícia zadržala cez 1 000 protestujúcich. V desiatkach miest bojujú Rusi proti mobilizácii

Ako uvádza The Moscow Times, Gruzínsko sa od začiatku vojny stalo útočiskom už pre desaťtisíce ruských emigrantov. Avšak aj tu medzi ľuďmi existuje akási zatrpknutosť na základe temnej histórie krajiny.

„Rusi, ktorí prichádzajú do Gruzínska, by nikdy nemali zabúdať, že prichádzajú na miesto, ktoré je pod útokom ich krajiny,“ uviedla gruzínska podnikateľka Data Lapauriová.

Invázia na Ukrajinu v nej a jej mnohých ďalších spoluobčanoch vzbudila spomienky z roku 2008. Vo vojne proti Rusku sa vtedy ocitlo práve Gruzínsko. Mnoho Gruzíncov nemá s prichádzajúcimi Rusmi žiadne problémy. Našli sa však napríklad majitelia firiem, ktorí od ruských zákazníkov vyžadovali, aby potvrdili, že nepodporujú prezidenta Vladimira Putina.

Podobne to funguje aj pri vstupe do niektorých barov. Tí, čo chcú vstúpiť, musia vyplniť online formulár a súhlasiť s vyhláseniami ako napríklad: „Odsudzujem ruskú agresiu na Ukrajine.“

„Je extrémom povedať, že ľudia určitého národa tu nie sú vítaní. Ale nechcem mať v bare, ktorý vlastním, niekoho, kto podporuje vojnu na Ukrajine a volil Putina. Nechceme slúžiť okupantom,“ hovorí Data Lapauriová.

Navyše sa Gruzínci boja, že by Rusi mohli použiť na ich krajinu rovnakú argumentáciu ako na Ukrajinu. 

„Ľudia sem prídu, začnú si kupovať byty, majú povolenie na pobyt, nenaučia sa gruzínsky a potom – ktovie – čo ak sem príde Rusko ‚chrániť‘ svojich ľudí, ako to robí na Ukrajine?“ povedal pre The Moscow Times obyvateľ menom Nino.

Problémy v Pobaltí a Fínsku

Vystrašení ruskí občania neutekajú len smerom na juh, ale aj priamo do Európy, teda štátov ako Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Pobaltské štáty pritom prestali Rusom vydávať turistické víza. Napriek tomu, ako uvádza litovský portál Delfi, moskovské terminály medzinárodných letísk zaplnilo množstvo mužov. Ruské médiá pritom zdôrazňuj, že pohraničníci strážcovia sa snažia s mužmi vo veku pod 35 rokov snažia zhovárať o dôvodoch ich cesty.

Mladým Rusom, ktorí sa snažia uniknúť z krajiny, sa kladú tieto otázky: „Kedy ste si kúpili lístok? Máte spiatočnú letenku? Cieľ cesty? Slúžili ste v armáde? Ak nie, z akého dôvodu? Chystáte sa vrátiť?“

Podobnú situáciu hlásia aj na petrohradskom letisku. Fíni prijímajú denne tisícky Rusov. Počas stredy ich hranicou prešlo 4 824 ruských občanov. Minulý týždeň v stredu, keď sa už o možnej mobilizácii hovorilo, prekročilo fínske hranice 3 133 Rusov. Premávka sa zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach. Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraja Južná Karélia Satu Sikanenová, píše TASR.

„Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí,“ uviedla Sikanenová.

Rusov budú v Litve posudzovať individuálne

„Vojna sa začala v roku 2014 a táto invázia začala 24. februára. Stále bolo dosť času, aby sa ľudia rozhodli, na koho strane stoja. Nepochopila by som, ak by sme ľudí do Litvy pustili z humanitárnych dôvodov len preto, že vojna už pre nich nie je v poriadku. Kým všetko sledovali na pohovke v televízii, bolo to v poriadku. Keď ich však vláda a Šojgu (minister obrany) pozvali vstúpiť do armády a ponúkli im účasť v tejto vojne so svojím fyzickým telom, už nie,“ uviedla premiérka Litvy Ingrida Šimonytėová.

Ďalej vysvetlila, že nie je povinnosťou Litvy či iných okolitých susedných štátov zachraňovať Rusov pred mobilizáciou. Času na odchod mali podľa nej dosť. Zdôraznila však, že situácia každého Rusa, ktorý sa pokúsi vstúpiť do Litvy, bude posudzovaná individuálne.

V Litve tiež vznikajú obavy z toho, že medzi prichádzajúcimi Rusmi môžu byť aj špeciálne vycvičené a vojensky nebezpečné osoby a mohlo by ísť o ohrozenie národnej bezpečnosti. Expremiér a predseda strany Demokratická únia ich prijatie do svojej krajiny z toho dôvodu nepodporuje. Ruskí občania by podľa neho mali proti Putinovi bojovať vo svojej vlastnej krajine.

„Litovčania by takéto osoby naozaj nemali púšťať, pretože medzi nimi môže byť špeciálne vyslaná a pripravená značná skupina ľudí s vojenskými skúsenosťami. Môžeme si do krajiny pustiť piatu kolónu, ktorá by nám potom v deň D mohla namieriť zbrane do chrbta,“ obáva sa Skvernelis.

Litva uviedla, že mobilizácia Rusov bude prebiehať aj pri jej hraniciach v Kaliningrade, uvádza Reutres. Vilnizus preto zvýšil úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády, „aby zabránil akýmkoľvek provokáciám z ruskej strany“, povedal v stredu minister obrany Arvydas Anusauskas.