Mozog človeka sa počas života mení. Neurochirurg vysvetľuje, kedy je najproduktívnejší

Mozog je orgán, ktorý, ver či nie, majú naozaj všetci. Počas života však prechádza rôznymi zmenami. Podľa výskumov je kapacita pamäte našich mozgov obrovská. Pozostáva totiž z približne 86 miliárd neurónov.

Každý neurón hľadá spojenia s inými neurónmi, čím vytvára až 1 kvadrilión (1 000 biliónov) spojení. Tým si mozog zvyšuje pamäťovú kapacitu. 

Stať sa však môže aj úplný opak. Jedným z nich je napríklad to, že sa spomínané neuróny môžu poškodiť a prestať fungovať. Práve to je pôvod ochorení ako Alzheimerova choroba. Aj v prípade, že nedostaneš žiadnu chorobu, tvoj mozog začne rokmi spomaľovať. 

Dr. Stefan Mindea, neurochirurg a výskumník, priblížil pre Mirror, ako jednotlivé životné etapy ovplyvňujú naše myslenie, emočnú zrelosť a správanie. Vieš, v ktorom veku tvoj mozog funguje najlepšie?

Ako sa mozog mení počas života

Ako vysvetlil odborník, základy sa formujú v detstve (0 – 5 rokov), keď mozog zažíva explozívny rast nervových spojení. Malé deti majú neuveriteľnú schopnosť absorbovať nové informácie a prispôsobovať sa – dokážu sa napríklad naučiť reč či čítanie bez toho, aby chápali gramatické pravidlá.

Búrlivé obdobie adolescencie (10 – 20 rokov) so sebou prináša proces „prerezávania“. Znamená to, že mozog sa zbavuje nepoužívaných nervových dráh a posilňuje tie, ktoré aktívne využíva.

Práve preto je v neskoršom veku náročnejšie osvojiť si nové zručnosti ako cudzie jazyky či hru na hudobný nástroj. 

„Toto obdobie je tiež spojené s vyššou citlivosťou (zranenie citov alebo psychická trauma, ak vás neprijala určitá skupina priateľov atď.),“ vysvetľuje Mindea. 

Po 25. roku života, v období dospelosti, dokončujú svoj vývoj čelný a predčelný lalok. Toto vedie k lepšej schopnosti ovládať impulzy, regulovať emócie a plánovať.

Jednoducho, pred 25. rokom života ešte naše mozgy prechádzajú priveľkými zmenami. Hypotéku či manželstvo teda možno nie je na škodu nechať na neskôr. 

Eventuálne mozog stráca schopnosť riešiť problémy

V strednom veku (40 – 60 rokov) dosahuje mozog svoj vrchol výkonnosti, najmä v oblasti verbálnej pamäti. Ľudia sa v tomto období podľa neurochirurga viac sústreďujú na odovzdávanie svojich skúseností mladším generáciám a venujú väčší priestor sebareflexii.

„U mnohých ľudí dochádza k zmene kognitívnych priorít, často sa viac zameriavajú na to, čím prispieť ďalšej generácii, a na osobnú sebareflexiu. Vtedy tiež niektorí zažívajú tzv. kognitívny vrchol, najmä v oblastiach, ako je verbálna pamäť a nahromadené vedomosti. Je to v podstate bod, keď dosiahnete maximálny mentálny výkon alebo výkonnosť mozgu,“ tvrdí. 

V neskorej dospelosti (65+ rokov) dochádza k postupnému zmenšovaniu mozgu, najmä v oblasti hipokampu, ktorý súvisí s pamäťou.

Zaujímavé je, že hoci klesá schopnosť riešiť problémy, nadobudnuté vedomosti a zručnosti zostávajú zachované alebo sa môžu dokonca zlepšovať. Dá sa to prirovnať k počítaču s pomalším internetom – informácie sú stále k dispozícii, len ich získavanie trvá dlhšie.