Mŕtvoly kontaminujú studne. V Mariupole vyčíňa cholera

Bezprostredná hrozba ruského útoku na Kyjev v súčasnosti nehrozí, ukrajinské hlavné mesto však nepoľaví vo svojej ostražitosti, uviedol vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Útok na Kyjev dnes nehrozí. Vojaci sa v blízkosti bieloruských hraníc nezhromažďujú, uvedomujeme si však, že zajtra môže nastať akýkoľvek scenár,“ podotkol Monastyrskyj.

„Preto uskutočňujeme vážny výcvik – príprava obrannej línie“ a výcvik vojakov, ktorí zostanú v Kyjeve, dodal.

Šéf ukrajinského rezortu vnútra tiež upozornil, že ruské letecké útoky môžu nastať v ktorejkoľvek chvíli.

„Akékoľvek miesto na Ukrajine vrátane Kyjeva sa môže stať terčom raketovej paľby,“ uviedol s tým, že medzi ciele takýchto útokov patrí aj vládna štvrť a historické centrum ukrajinskej metropoly.

Monastyrskyj ďalej uviedol, že Ukrajina bude pokračovať v stíhaní zajatých ruských vojakov za údajné vojnové zločiny. „Tieto trestné činy nemajú premlčaciu dobu. Kedykoľvek tie monštrá nájdeme, bude voči ním vyvodzovaná zodpovednosť,“ dodal s tým, že doposiaľ existujú podozrenia voči 288 osobám.

Monastyrskyj tiež dodal, že prebiehajú rokovania s cieľom dostať domov ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných Ruskom alebo Moskvou podporovanými separatistami. „Je nevyhnutné dostať ich späť hneď, zachrániť chlapcov od hroziacej smrti,“ uviedol a zdôraznil, že Ukrajina pracuje na tom, aby boli ako prví vrátení domov zranení vojaci.

SITUÁCIU SLEDUJEME AJ 11. JÚNA V NOVOM ČLÁNKU.

21:02 V Mariupole vypukli dyzentéria a cholera. Mŕtvoly kontaminovali studne

Cholera a ďalšie smrteľné choroby môžu zabiť tisíce ľudí v juhoukrajinskom meste Mariupol, pretože tam ležia neodnesené mŕtvoly a s letom prichádza teplejšie počasie, upozornil v piatok starosta Vadym Bojčenko. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.

Podľa Bojčenka sú studne kontaminované mŕtvolami ľudí zabitých počas dlhých týždňov ruského bombardovania a obliehania mesta a odnášanie tiel ruskými okupantmi postupuje pomaly.

„Už prepukla dyzentéria (hnačkové ochorenie) a cholera. Žiaľ, takýto je odhad našich lekárov: vojna, ktorá vzala život vyše 20.000 obyvateľom…, si s prepuknutím nákazlivých chorôb vyžiada ďalšie tisíce životov Mariupolčanov,“ povedal starosta pre ukrajinskú štátnu televíziu.

Bojčenko, ktorý sa nachádza mimo Mariupola, informoval, že mesto je uzavreté do karantény.

Ukrajina uviedla, že v Mariupole sa teraz nachádza približne 100 000 ľudí. Toto kedysi životom pulzujúce mesto malo pred začiatkom vojny okolo 430 000 obyvateľov, ale v súčasnosti je z neho mestská pustatina.

Bojčenko minulý mesiac povedal, že ruské bombardovanie premenilo Mariupol na „stredoveké geto“, a v piatok vyhlásil, že obyvatelia sú nútení piť vodu zo studní, lebo mesto nemá tečúcu vodu ani funkčnú kanalizačnú sieť.

Starosta vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN) a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby spoločne pracovali na vytvorení humanitárneho koridoru, cez ktorý budú môcť ľudia mesto opustiť. Doteraz v ňom totiž nie je centralizované zásobovanie vodou, elektrinou ani plynom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už minulý mesiac upozorňovala, že v Mariupole môže vypuknúť cholera. Britské ministerstvo obrany v piatok varovalo, že v Mariupole hrozí riziko veľkej epidémie cholery, pretože zdravotnícke služby sú zrejme pred kolapsom.

Rusko tvrdí, že sa snaží zaistiť poskytovanie základných verejných služieb obyvateľom na územiach, ktoré okupuje. Rusko sa zatiaľ nevyjadrilo k tvrdeniam Bojčenka alebo britského ministerstva obrany. (TASR)

19:09 Zelenskyj vyzval EÚ, aby Ukrajine čo najskôr udelila štatút kandidáta

Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Podľa Zelenského „šedá zóna“, v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, „že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne„.

Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že „stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom“, či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ.

Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ odvtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii. (TASR)

17:52 Rusko porušilo zhruba 400 medzinárodných dohôd, povedal Zelenskyj

Rusko porušilo zhruba 400 rôznych medzinárodných dohôd. Na Kodanskom samite o demokracii to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na ňom zúčastnil virtuálne. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Len počas ruskej vojny voči Ukrajine, a chcem vám pripomenúť, že začala v roku 2014, nie 24. februára (2022), Rusko porušilo zhruba 400 rôznych medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú naše krajiny,“ uviedol ukrajinský prezident. Zároveň vymenoval niekoľko prípadov medzinárodných zmlúv, ktoré podľa jeho slov porušilo Rusko, vrátane charty OSN.

Ľudia by si podľa Zelenského mali pripomenúť Budapeštianske memorandum z roku 1994, v rámci ktorého sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní, ktoré zdedila zo sovietskej éry, výmenou za „ubezpečenia“ o svojej budúcej bezpečnosti dohodnutých Ruskom, USA a Spojeným kráľovstvom. Rusko jeho porušením „pridalo k celému obrazu maximálny cynizmus“, povedal Zelenskyj s tým, že „týmto porušením Rusko ukončilo celý boj za jadrové odzbrojenie vo svete.„

17:11 Putin sa vidí ako cár

Rusko nedobýva žiadne cudzie územie, len si berie to, čo je jeho. Ruský prezident Vladimir Putin sa prirovnal k panovníkovi Petrovi Veľkému.

„Peter Veľký viedol severnú vojnu 21 rokov. Môže sa zdať, že bol vo vojne so Švédskom, že im niečo vzal. Ale on im nič nevzal, len vrátil Rusku to, čo bolo ruské,“ vyhlásil Putin pri návšteve výstavy venovanej práve cárovi Petrovi Veľkému.

Guardian uvádza, že po tom, čo Putin mesiace popieral svoje imperialistické ambície, konečne tak trochu odkryl karty, keď porovnával „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine k výpravám spomínaného cára. „Očividne, je tu veľa toho, čo treba (Rusku) prinavrátiť a posilniť tak krajinu. A ak budeme vychádzať z toho, že tieto základné hodnoty tvoria základ našej existencie, určite sa nám podarí vyriešiť úlohy, pred ktorými stojíme,“ dodal.

Michajlo Podoľak, poradca ukrajinskej vlády, ktorého Guardian cituje, hovorí, že Putin teraz ukázal, že akékoľvek vyjednávanie o mierovom ukončení konfliktu bolo scestné. „Putinovo priznanie zaberania krajiny a jeho prirovnávanie sa k Petrovi Veľkému dokazujú, že toto nie je žiadny ‚konflikt’, ale krvavá uzurpácia krajiny pod falošnou zámienkou údajnej genocídy (ruského obyvateľstva na Donbase, pozn, red.). Nemali by sme preto hovoriť o tom, ako by si Rusko malo ‚zachrániť tvár’, ale o jeho okamžitej deimperializácii,“ reagoval poradca ukrajinského prezidenta.

15:43 Pri útokoch ruskej armády denne zomiera do 200 ukrajinských vojakov

Do 200 ukrajinských vojakov zomiera každý deň pri útokoch ruskej armády. Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať.

Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane“ v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu. (SITA)

15:00 Rusko chce zničiť Ukrajinu a jej štátnosť, tvrdí Kyjev

Strategický cieľ Ruska je úplná deštrukcia Ukrajiny. V ukrajinskej štátnej televízii to povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk s tým, že ich Rusi „nenechajú žiť v mieri“. „Ruská federácia chce úplne zničiť ukrajinskú štátnosť a dosadiť tu vládu, ktorú môže kontrolovať,“ cituje hovorcu spravodajský portál BBC.

Motuzjanyk tiež povedal, že Rusko hľadá slabé miesta v ukrajinskej obrane pri rieke Siverskyj Donec. Ak Rusko obsadí mestá Severodoneck a Lysyčansk na brehoch Siverského Donca, bude mať pod kontrolou celú Luhanskú oblasť, ktorú si nárokujú proruskí separatisti. (SITA)

14:20 Putinovi sa na stole kopia sťažnosti

Zdá sa, že ruský prezident sa prepočítal s podporou „špeciálnej vojenskej operácie“ občanmi krajiny. Investigatívny web Važnyje istorii informuje, že v roku 2022 sa každá štvrtá sťažnosť adresovaná Putinovi týkala vojny na Ukrajine. Do prezidentskej kancelárie malo týmto spôsobom prísť už 1,2 milióna listov.

Rusi takto využívajú jediný legálny spôsob ohradenia sa voči vojne, keďže akékoľvek protesty boli na území Ruska zakázané a tvrdo trestané. Zákon však zakazuje trestať ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť proti Kremľu takýmto spôsobom.

Portál ďalej uvádza, že sťažností prišlo do schránky prezidenta najviac v apríli. Malo ísť až o 624-tisíc listov, pričom až 56-tisíc z nich explicitne kritizovalo „nasadenie ruských síl v zahraničí“ a ďalších 42-tisíc hovorilo o „pátraní po zajatých a nezvestných“.

Z posledného prieskumu jedinej nezávislej agentúry v Rusku, Levada Center, síce vyplýva, že inváziu na Ukrajinu podporuje až 77 % obyvateľov, no sociológovia upozorňujú, že kritici invázie sa zo strachu v podobných prieskumoch radšej nevyjadrujú a preto nie je možné toto číslo považovať za reprezentatívne.

Moscow Times však upozorňuje, že posielať listy prezidentovi je síce pekným symbolom solidarity, no bohužiaľ je to pravdepodobne úplne zbytočné. Dáta totižto dokazujú, že od roku 2016 vláda vyhovela len približne 3 % všetkých požiadaviek.

13:34 Ukrajinci zničili kaviareň ruských dôstojníkov, v Chersone sa bojuje každú minútu

V Rusmi okupovanom Chersone vzniklo odbojové hnutie, ktoré koordinuje ukrajinská armáda. Jeho členovia sa nestránia ani bombových útokov, počas ktorých sa im podarilo zničiť aj kaviareň, ktorá mala byť údajne častým útočiskom ruských dôstojníkov.

Počas tohto útoku boli zranení štyria ľudia, informuje britský The Telegraph. Jeden z ukrajinských vojnových predstaviteľov uviedol, že v kaviarni ruskí predstavitelia „obedovali od prvých dní invázie“ a že táto udalosť dokazuje, že „boje v Chersone sa nezastavia ani na sekundu, ani na minútu.“ Dodáva, že „Cherson je Ukrajina“.

Hnutie v Chersone však nie je jediným, píše Telegraph. V Ruskom okupovaných územiach sa vraj odporových skupín objavuje stále viac a často sa hlásia aj k úspešným útokom na ruské jednotky. Jedným z týchto prípadov je úspešné zničenie základne skupiny Vagnerovcov, ktorá bojuje po strane Ruska už od roku 2014.

Útok sa odohral v meste Kadijivka a o jeho úspechu informoval gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Ukrajinské sily zasiahli presne, prežil len jeden ruský fašista,“ uviedol.

V Chersonskej oblasti sa majú taktiež objavovať plagáty, ktoré sľúbia odmeny za hlavy predstaviteľov miestneho bábkového režimu. Plagáty majú byť súčasťou širšej proti-propagandistickej snahy, ktorá okupantov vykresľuje ako obyčajných vrahov.

Tieto hnutia majú však znepokojovať okupačné sily Ruska, ktoré reagujú zásahmi proti civilistom. Ruské jednotky údajne opäť dostali povolenie strieľať na civilistov a ničiť vozidlá v blízkosti kontrolných stanovísk.

12:55 Rusko a Čína otvorili prvý cestný most medzi oboma krajinami

Rusko a Čína v piatok oficiálne otvorili prvý cestný most medzi oboma krajinami. Vedie ponad rieku Amur a spája ruský Blagoveščensk so severočínskym mestom Chej-che. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Výstavbu a kolaudáciu mosta dokončili už pred dvoma rokmi, jeho otvorenie sa však pre pandémiu koronavírusu odkladalo. Most má dĺžku jeden kilometer, dva jazdné pruhy a jeho výstavba podľa oficiálnych údajov stála približne 19 miliárd rubľov, čo je v prepočte zhruba 310 miliónov eur.

„Každý deň hovoríme o tom, ako Rusko obracia smerom na východ. Tak nech to nezostane len pri slovách,“ uviedol počas slávnostného aktu otvorenia mostu v Blagoveščensku ruský vicepremiér Jurij Trutnev, ktorý predniesol príhovor prostredníctvom videospojenia z Moskvy.

Zdôraznil pritom potrebu ďalšej výstavby dopravnej infraštruktúry – mostov aj železničných tratí – medzi Ruskom a Čínou, ktoré majú približne 4 200 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Obchod medzi oboma krajinami však komplikujú chýbajúce dopravné spojenia.

Most v piatok otvorili len pre nákladnú dopravu vzhľadom na epidemiologické obmedzenia, ktoré stále platia na území Číny. Prejazd prvých kamiónov sprevádzal slávnostný ohňostroj. Po uvedení mosta do plnej prevádzky by po ňom mohlo prejsť okolo 630 kamiónov denne.

Moskva a Peking v uplynulých rokoch výrazne posilnili vzájomnú spoluprácu v politickej i ekonomickej rovine. Podľa agentúry AFP ich spája snaha o vyváženie údajnej svetovej dominancie Spojených štátov.

12:03 Ukrajinská armáda podnikla útoky na ruské pozície v Chersonskej oblasti

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok vo svojej rannej zvodke o vývoji situácie na bojiskách informoval, že ukrajinské jednotky zaútočili na ruské vojenské pozície na juhu Chersonskej oblasti.

Ako pripomenula agentúra AFP, ukrajinská armáda bojuje na tomto úseku frontu o znovuzískanie územia obsadeného ruskými jednotkami na začiatku invázie.

Ukrajinské velenie vo svojom statuse na sieti Facebook informovalo, že ukrajinské lietadlá vo štvrtok podnikli „sériu úderov na nepriateľské základne, miesta hromadenia techniky a personálu a poľné sklady“ v piatich rôznych oblastiach Chersonskej oblasti.

zdroj: SITA/AP/Petros Giannakouris

Chersonská oblasť – ležiaca severne od Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 – bola jedným z prvých regiónov, ktoré ruské jednotky ovládli po svojej invázii začatej 24. februára.

Ukrajina sa tam pokúša o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia. Vojenská situácia tam zostáva napätá, konštatoval v piatok generálny štáb. Dosadení promoskovskí činitelia v okupovanom Chersone sa zasadzujú za referendum o pripojení regiónu k Rusku. Prednedávnom oznámili, že v oblasti sa zavádza ruská mena, rubeľ.

12:47 V Severodonecku sa podľa guvernéra Luhanskej oblasti odohrávajú pouličné boje

V Severodonecku, ktorý je strategicky dôležitým mestom v regióne Donbas na východe Ukrajiny, sa odohrávajú „prudké pouličné boje“. Na komunikačnej platforme Telegram to napísal guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Vyčerpávame nepriateľa,“ uviedol guvernér a dodal, že ukrajinské sily stále kontrolujú mesto, ktoré je regionálnym centrom Luhanskej oblasti. Strategické cestné spojenie zo Severodonecka do susedných miest je stále v ukrajinských rukách, dodal Hajdaj, čo podľa neho bráni ruským silám v pokusoch o obkľúčenie mesta. Informuje o tom portál bbc.com.

Obsadenie Severodonecka a susedného mesta Lysyčansk by znamenalo, že pod ruskou kontrolou by bola celá Luhanská oblasť, ktorá tvorí polovicu regiónu Donbas. Informácie o situácii v teréne nie sú veľmi jasné. Ministerstvo obrany Veľkej Británie v piatok ráno uviedlo, že Rusko kontroluje väčšinu Severodonecka, ale jeho armáda dosiahla malý pokrok v pokusoch o obkľúčenie širšej oblasti zo severu a juhu.

11:58 Informácie o klamstvách odvolanej ukrajinskej ombudsmanky ohľadom sexuálneho násilia páchaného ruskými vojakmi boli potvrdené ako dezinfo

O údajných klamstvách informoval aj český portál iDnes, ktorý sa vo svojom článku odvolal na rozhovor pre ukrajinský spravodajský portál, v ktorom však odvolaná ombudsmanka nikde nehovorí o klamstvách ohľadom sexuálneho násilia.

Priznala sa len k „použitiu ostrého slovníka“ za účelom snahy, aby „svet pochopil čo sa deje a tlačil na Rusko“.

Tieto dezinformácie sa po rôznych weboch šíria už od konca mája. Informoval o nich dokonca aj americký ultrapravicový web ZeroHedge.

Odvolanie ombudsmanky malo byť Vekhovnou radou uskutočnené na základe úplne iných skutočností, píše portál MythDetector. Ukrajinskí poslanci sa sťažovali najmä na aktivity ombudsmanky Ľudmily Denisovej, úniky citlivých informácií, nedostatočné snahy vo vytváraní humanitárnych koridorov a na jej tvrdenia o pašovaní a obchode s ľuďmi, ktoré nedokázala podložiť žiadnymi dôkazmi.

V žiadnom z bodov sa však nespomínali jej údajné klamstvá. Mnohé prípady sexuálneho násilia páchaného ruskými okupantmi sú v skutočnosti dokázateľné a podložené výpoveďami obetí.

Portál iDnes už svoj článok upravil, aby odpovedal reálnym tvrdeniam vysloveným v spomínanom rozhovore. Podobné dezinformácie môžu byť nebezpečné a v mnohých prípadoch môžu nahrávať ruskej propagande, ktorá sa snaží skryť či úplne vyvrátiť tvrdenia o zverstvách, ktoré Rusi na Ukrajine dokázateľne páchajú.

11:06 Kyjev sa obáva, že dlhá vojna spôsobí na Západe stratu záujmu

V čase, keď ruská invázia na Ukrajinu pokračuje už štvrtý mesiac, oficiálni predstavitelia v Kyjeve vyjadrili obavy, že vidina „únavy z vojny“ by mohla narušiť odhodlanie Západu pomáhať krajine proti agresii Moskvy.

Spojené štáty a ich spojenci dodali Ukrajine zbrane v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a Európa prijala milióny ľudí vysídlených v dôsledku vojny. V Európe sa tiež ukázala nevídaná jednota v zavádzaní sankcií proti prezidentovi Putinovi a jeho krajine.

Analytici však upozorňujú, že s ustupujúcim šokom z 24. februára by mohol Kremeľ využiť naťahujúci sa konflikt a možný slabnúci záujem Západu, čo by mohlo viesť k snahe dotlačiť Ukrajinu k dohode.

„Únava rastie, ľudia chcú nejaký výsledok (ktorý je prospešný) pre nich a my chceme (iný) výsledok pre nás,“ vyjadril sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k návrhom niektorých západných politikov, že by mal prijať nejaký kompromis. Ukrajina si podľa neho určí vlastné podmienky na mier.

10:53 Amnesty: Rozsudky smrti vynesené v DĽR nad trojicou cudzincov sú absurdné

Za absurdné označila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) rozsudky smrti vynesené vo štvrtok súdom v samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR) nad dvojicou Britov a jedným Maročanom. Upozornila, že ide o porušenie Ženevských dohovorov, ktorý Rusko podpísalo. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to uviedla Nina Navidová z AI.

Pripomenula, že Ženevské dohovory a ich pôvodné protokoly sú jadrom medzinárodného humanitárneho práva, ktoré je základom ochrany ľudí na celom svete tým, že obmedzuje utrpenie spôsobené vojnou. „Keď ich štáty prestávajú dodržiavať, dostávame na tenký ľad,“ varovala Navidová.

zdroj: TASR/AP, Rodrigo Abd

Medzinárodne neuznaný súd DĽR uznal trojicu cudzincov – Britov Aidena Aslina a Seana Pinnera a Maročana Bráhíma Saadúna – za vinných z podniknutia krokov smerujúcich k násilnému zvrhnutiu moci. Podľa súdu boli na Ukrajine ako žoldnieri a dopustili sa terorizmu, za čo boli odsúdení na trest smrti. Trojica sa chce proti rozsudku odvolať.

Navidová v rozhovore pre BBC pripustila, že vzhľadom na podporu, ktorú Spojené kráľovstvo vo vojne Ruska s Ukrajinou poskytuje Kyjevu, je možné, že kauza Aslina a Pinnera, ktorí sú britskými občanmi, sa Moskvou využíva ako „druh krutého nástroja diplomacie“.

Rusko by podľa nej malo do vojnových zón pustiť medzinárodných pozorovateľov, aby mohli monitorovať prebiehajúce súdne procesy.

Navidová zdôraznila, že so zajatcami treba zaobchádzať humánne a musia mať prístup k jedlu, vode, prístrešiu a humánnym podmienkam počas zadržiavania.

9:50 V Ruskom obsadenom Chersone hrozí nedostatok liekov a Mariupolu cholera

Britské ministerstvo obrany v piatok vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji situácie na bojiskách Ukrajiny informovalo, že v oblasti Severodonecka pokračujú prudké boje. Ruská armáda opäť kontroluje väčšinu mesta, ale jej jednotky boli málo úspešné pri pokuse obkľúčiť rozsiahlejšiu oblasť na severe a juhu.

Šéf prokyjevskej vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v piatok ráno na platforme Telegram informoval, že všetky regióny Luhanskej oblasti, ktoré ovláda Ukrajina, sú pod paľbou ruskej armády. Uistil však: „Obkľúčenie našich jednotiek v Luhanskej oblasti nehrozí“.

Vo vysielaní štátnej televízie označil Hajdaj situáciu v Severodonecku za naďalej zložitú. Informoval, že ukrajinským jednotkám sa darí udržať obrannú líniu. Hajdaj tiež ubezpečil, že „Severodoneck sa drží, ale Rusi ničia všetko, čo im stojí v ceste“.

Najnovšie podľa neho pri ostreľovaní Severodonecka zničili aj športový komplex Ľadový palác. Hajdaj pripomenul, že podobne je zničená aj jedna z hlavných divízií továrne Azot.

Olexandr Striuk, šéf vojenskej správy mesta Severodoneck, ešte vo štvrtok pre televíziu potvrdil, že v meste „neustále prebiehajú pouličné boje“.

zdroj: SITA/AP

Informoval, že „humanitárna situácia v meste je kritická. Most (do Severodonecka) je pod paľbou, takže nie je možné dodávať humanitárnu pomoc. Nie je zabezpečená ani dodávka vody“.

Podľa jeho slov ukrajinské ozbrojené sily „teraz ovládajú približne tretinu mesta“. Upozornil, že bude „veľmi ťažké oslobodiť Severodoneck“, ak teraz padne do rúk ruskej armády.

Hajdaj informoval, že v susednom meste Lysyčansk síce boje neprebiehajú, ale obvinil ruské sily z intenzívneho ostreľovania tejto oblasti. Dodal, že ruské delostrelectvo používa muníciu schopnú preraziť aj betón. Upozornil, že pred ostreľovaním už ľudí nechránia ani kryty.

CNN uviedla, že ak by sa ruské jednotky zmocnili Lysyčanska a Severodonecka, Moskva by ovládla celú Luhanskú oblasť.

Britské ministerstvo obrany vo svojej zvodke tiež konštatuje, že Rusko má problémy so zabezpečením základných verejných služieb pre obyvateľov okupovaných území. Prístup k čistej pitnej vode je prerušovaný a telefónne a internetové spojenie je stále vážne narušené.

Vo zvodke sa uvádza, že v Chersone bude pravdepodobne veľký nedostatok liekov a v Mariupole hrozí vypuknutie veľkej epidémie cholery. Ojedinelé prípady tejto choroby boli hlásené od mája. Zdravotnícke služby v tomto meste sú podľa CNN pravdepodobne na pokraji kolapsu a veľké vypuknutie epidémie cholery by situáciu ešte zhoršilo.

9:43 ZELENSKYJ: Zmaríme plány okupantov v Zaporoží

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Zaporožskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkov.

„Máme nejaké pozitívne správy zo Zaporožskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkovskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.

Ukrajinské jednotky sa podľa Zelenského opäť dostali pod neustály útok v Severodonecku, kde sa situácia vyvíja do dosiaľ najzložitejšej bitky vojny. „Severodoneck, Lysyčansk a ďalšie mestá v Donbase, ktoré okupanti teraz považujú za prvoradé ciele, stále stoja,“ dodal, prezident.

8:23 Rodiny cudzincov odsúdených v Ruskom okupovanej oblasti dúfajú v zrušenie rozsudku smrti

Rodinní príslušníci dvoch Britov, ktorých vo štvrtok súd v neuznanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) odsúdil na trest smrti za účasť v bojoch na Ukrajine, sú týmto rozsudkom zdrvení a vyjadrili nádej, že bude zrušený. Britskú i ukrajinskú vládu súčasne vyzvali, aby „urobili všetko, čo je v ich silách“, pre ich bezpečný a rýchly návrat do vlasti. Uviedli to v rozhovore pre britský denník The Guardian.

Spolu s Britmi, 28-ročným Aidenom Aslinom a 48-ročným Seanom Pinnerom, bol na smrť odsúdený aj Maročan Bráhím Saadún. Medzinárodne neuznaný súd DĽR ich uznal za vinných z podniknutia krokov smerujúcich k násilnému zvrhnutiu moci. Túto trojicu mužov odsúdili aj za žoldnierske aktivity a údajný terorizmus.

Rozsudok má byť vykonaný zastrelením. V prípade vykonania rozsudku ich pravdepodobne čaká popravná čata. Odsúdení sa chcú proti rozsudku odvolať.

Aslinova rodina po zverejnení rozsudku vydala vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že Aslin a Pinner neboli žoldniermi. Píše sa v ňom tiež, že proruské úrady by s nimi – ako príslušníkmi ukrajinských ozbrojených síl – mali zaobchádzať s rešpektom, rovnako ako s ostatnými vojnovými zajatcami.

The Guardian citoval z rozhovoru, ktorý Pinner a Aslin ešte v januári poskytli spravodajcovi britskej spravodajskej televízie Sky News.

V zákopoch na fronte pri juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol vtedy Pinner vysvetľoval, že sa oženil s Ukrajinkou, pričom dodal: „Trvalo mi dlho, kým som sa tu integroval, takže chlapci vedia, že nie som vojnový turista ani závislý od vojny“.

„Som v regulárnej jednotke, som na strane (ukrajinskej) vlády a som zmluvný vojak, snažím sa držať bokom od dobrovoľníckej jednotky a domobrany…“ vysvetlil Pinner. Marocké médiá informovali, že odsúdený Saadún a jeho britskí druhovia majú mesiac na to, aby sa proti rozsudku odvolali.

V prípade, že s odvolaním uspejú, môže im byť trest znížený na 25 rokov alebo doživotie.

6:39 Putin tvrdí, že na Rusko nepadne železná opona, aj napriek západným sankciám

Rusko sa vďaka sankciám zo Západu vyrovnáva s najväčším pádom ekonomiky od roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu.

Rusko by preto mohlo hľadať nových obchodných partnerov v krajinách ako napríklad India, alebo Čína. Putin však tvrdí, že ruská ekonomika otvorená vždy bola, a aj bude. A to aj napriek sankčným balíčkom.

„Zatvorenú ekonomiku sme nikdy nemali, nemáme a ani mať nebudeme,“ cituje ruského prezidenta The Guardian. „Naposledy bola zavretá ešte v sovietskych časoch, keď sme od zvyšku sveta odrezali takzvanou Železnou oponou, ktorú sme vytvorili vlastnými rukami. Tú istú chybu znova neurobíme. Ruská ekonomika ostáva otvorená.“

Po tom, čo väčšina západných krajín takmer úplne prerušila akékoľvek prepojenia s Ruskom, sa Moskva rozhodla sústrediť sa na vývoj domáceho priemyslu, rozvoj partnerstiev s Čínou a Indiou, či dokonca s blízkym východom.

„Krajina ako Rusko sa nedá zavrieť za plot,“ dodal Putin.

6:22 Prezident Zelenskyj podpísal sankcie voči Putinovi a jeho ministrom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.

Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Dnešné rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.