Priepastné rozdiely: Bežný zamestnanec by musel pracovať 5 životov, aby zarobil ako riaditeľ
- Priepasť medzi platmi generálneho riaditeľa a bežného zamestnanca je obrovská
- Podľa najnovšej správy by sa mala prehĺbiť ešte viac
- Priepasť medzi platmi generálneho riaditeľa a bežného zamestnanca je obrovská
- Podľa najnovšej správy by sa mala prehĺbiť ešte viac
Rozdiel medzi platom generálneho riaditeľa a bežného zamestnanca bol vždy veľmi veľký. Podľa najnovšej správy od najväčšej americkej odborovej organizácie AFL-CIO, ktorú uvádza portál CNN, sa však táto priepasť ešte viac prehĺbi v dôsledku rastu umelej inteligencie.
V minulom roku bola priemerná odmena generálneho riaditeľa vo firmách indexu S&P 500 16,7 milióna dolárov, čo je druhá najvyššia úroveň platu vedúcich pracovníkov vôbec. Tento údaj vyplýva z výročnej správy skupiny Executive Paywatch. V roku 2021 sa tento rekord vyšplhal na 18,3 milióna dolárov.
Odmena za dlhé hodiny práce
Vlani klesol plat generálneho riaditeľa, no nie až takým spôsobom ako ceny akcií, čo je bežným meradlom ich výkonnosti. Podľa Brandona Reesa, zástupcu riaditeľa pre korporácie a kapitálové trhy v AFL-CIO, index S&P 500 v roku 2022 spadol o viac ako 18 percent.
Ak si však 16,7 milióna dolárov, čo je suma, ktorú generálny riaditeľ dostal, predstavíme v praxi, je to dosť šokujúce. Bežný zamestnanec s priemernou ročnou mzdou 75 200 dolárov by tak musel pracovať viac ako päť životov, aby zarobil toľko, čo generálny riaditeľ za rok.
Odmeny generálnych riaditeľov určuje predstavenstvo spoločnosti a zahŕňajú základný plat spolu s akciovými opciami a bonusmi. Tento systém má za úlohu zabezpečiť, že generálny riaditeľ bude bohatý len vtedy, ak spoločnosť prosperuje. Vysoká mzda je teda odmenou za ich dlhé hodiny práce a vysokú kvalifikáciu.
Na druhej strane, skutočné hodinové mzdy pracovníkov v USA klesli v roku 2022 už druhý rok po sebe o 1,6 percenta, keď sa zohľadní aj inflácia.
Riziká umelej inteligencie
Podľa správy organizácie AFL-CIO sa medzi najväčšie obavy radí možnosť, že umelá inteligencia (AI) by mohla priniesť väčšie výhody pre vedenie a firmy ako pre samotných zamestnancov.
„Revolúcia umelej inteligencie má potenciál rozpútať prosperitu na širokom základe, pričom zlepšuje pracovné podmienky a pozdvihuje nás všetkých,“ povedal tajomník AFL-CIO Fred Redmond.
„Ale ak to nebude pod kontrolou, AI môže zvýšiť ekonomickú nerovnosť a podkopať pracovnoprávne istoty podriadených,“ dodal Redmond.
Podľa vyjadrení vedcov sa generálni riaditelia snažia rýchlo zaviesť umelú inteligenciu do svojich podnikov, no zároveň nezabezpečujú primeranú ochranu pracovníkov.
Regulácia umelej inteligencie
Nad rizikami umelej inteligencie sa zamýšľajú úradníci aj politici. Aj preto bude umelá inteligencia v EÚ regulovaná zákonom, ktorý je prvým komplexným zákonom o umelej inteligencii na svete. Reguláciu treba, no je nutné ju prijímať ako široký konsenzus medzi odborníkmi z rôznych oblastí.
„Umelá inteligencia je v súčasnosti jedným z hnacích motorov napredovania vo všetkých oblastiach života. Tak ako každý nový vynález, aj umelá inteligencia môže byť zneužiteľná. Preto je dobré, že sa pracuje na jasnom a riadne definovanom rámci, na základe ktorého sa bude umelá inteligencia využívať,“ podčiarkol Eduard Gers zo spoločnosti Enehano.
Finálne pravidlá by však podľa neho mali byť výsledkom konsenzu širokej skupiny odborníkov s praktickými skúsenosťami. Jednak preto, aby boli realizovateľné v praxi a aby chránili práva ľudí, ale zároveň, aby nebránili technickému a hospodárskemu pokroku.
Zavádzanie umelej inteligencie napomáha hospodárstvu, ale otvára aj potenciál na zlepšenie služieb verejnosti. Môže poskytnúť riešenia mnohých výziev aj v zdravotníctve, aj v poľnohospodárstve, má tiež vplyv na uhlíkovú stopu.
Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že umelá inteligencia pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 % a dokonca môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % až do 37 %.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: CNN, TASR