Musela prísť vojna, aby sme spravili to, čo sme mali spraviť dávno. Stále však chýba dôležitá vec, píše Martin Hojsík

Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko.

Slovenské podniky napriek nečinnosti vlády konečne začali investovať do zelených zdrojov a energetickej efektivity. Bohužiaľ, (prvýkrát) musela prísť vojna a energetická kríza, aby sme spravili to, čo sme pre klímu mali spraviť dávno. 

Faktom dnes zostáva, že aktuálny európsky dopyt po obnoviteľných zdrojoch je väčší, než trh dokáže okamžite uspokojiť. Zima sa blíži a času na inštaláciu je málo.

Nepoučiteľná vláda

Hektické investície na poslednú chvíľu sa tak nebudú môcť plne realizovať ani v priemysle, ani v sektore malých podnikateľov, ani v domácnostiach. To je ďalšou chybou našej vlády. V tom vidím veľké zlyhanie bývalých vedení rezortu hospodárstva. Vlády tento čas premrhali, tak sa môžeme aspoň poučiť. 

Bohužiaľ, zdá sa, že vláda je nepoučiteľná. Aktuálne už sa nerozprávame o tom, ako spraviť všetko preto, aby problémy boli čo najmenšie. Ako čo najefektívnejšie investovať do energetickej efektívnosti, zelených zdrojov energie, aby sme predišli rovnakému scenáru budúci rok. Teraz musíme veľké i malé podniky sanovať.

Hospodárska kríza nás neminie

Stále však neprebieha dostatočná diskusia na tému, čo vieme, môžeme a chceme spraviť pre to, aby sa táto kríza neopakovala. A o rok tak môžeme stáť pred rovnakým problémom ako teraz. Znova hľadať peniaze, ktoré odtečú za energie mimo Slovenska.   

Musíme sa pripraviť na recesiu. Chcem sa mýliť, ale všetko napovedá tomu, že nás hospodárska kríza neminie. Energie tlačia na výrobné náklady, podniky tlačia na ceny, inflácia rastie.

No kým ceny energií dnes očividne nepoznajú hranice, tovar ich veľmi dobre pozná. Pri určitej cene sa aj zdanlivo potrebný tovar stáva nepredajným. Takže sa výroba zastaví.

Dvojnásobne to platí pre vyšťavené hotely či reštaurácie. Tie okrem energií špeciálne dusí aj inflácia, za ktorou príde aj spotrebiteľská opatrnosť. Výlet do Tatier patrí medzi položky, ktoré sa v domácom rozpočte škrtajú ako prvé. Na poplach však bijú aj poľnohospodári, potravinári, producenti nábytku. No odolné nemusia byť ani automobilky. 

Množstvo výziev

Dnes má vláda na stole dva nástroje. Jedným z nich je využiť nevyčerpané eurofondy, čo je lepším riešením. A vydrancovať Environmentálny fond, čo predstavuje omnoho horšie riešenie. Lenže, bohužiaľ, (tretíkrát) chýba diskusia o tom najpodstatnejšom – ako bude štruktúra štátnej pomoci prebiehať. Otvorených otázok je enormné množstvo. 

Pôjde o plošné riešenie pre všetkých podnikateľov, alebo sa bude týkať len najohrozenejších alebo najkľúčovejších zamestnávateľov? Bude pomoc podmienená úsporami? Ako bude distribuovaná a predovšetkým kedy? 

Súčasne sa vôbec nehovorí o riešení príčin tejto krízy. Našej závislosti na fosílnych palivách, ktorá spôsobila nielen klimatickú, ale aj energetickú krízu a hrozí aj tou hospodárskou. Z vlády poriadne nepočuť o snahe zjednodušiť byrokraciu, ani o väčšej podpore rozvoja energetickej efektívnosti a zelenej energie.

Nehovoriac o peniazoch, ktoré by pomohli ľuďom ohrozeným energetickou chudobou a malým a stredným firmám pri ich zavádzaní. Napríklad, vyčlenením pol miliardy z neminutých eurofondov, či uvoľnením peňazí za emisie, ktoré ležia na účte Envirofondu na tento účel.   

Pred nami máme množstvo výziev, krízu za krízou, no riešenie pre energetickú krízu a klimatickú krízu je rovnaké. Energetická efektívnosť a zelené zdroje energie. Ja dúfam, že sa vláda spamätá a namiesto nekonečných sporov začne reálne riešiť existenčné problémy, ktorým čelíme.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre