„Musíme byť pripravení, konflikt môže začať hocikedy.“ NATO vytvára tajné plány na boj proti Rusku
- Severoatlantická aliancia (NATO) bude na samite vo Vilniuse schvaľovať tajné plány pre prípadný konflikt s Ruskom
- Stane sa tak prvýkrát od Studenej vojny
- Severoatlantická aliancia (NATO) bude na samite vo Vilniuse schvaľovať tajné plány pre prípadný konflikt s Ruskom
- Stane sa tak prvýkrát od Studenej vojny
Severoatlantická aliancia (NATO) bude na júlovom samite v litovskom Vilniuse schvaľovať aj plány, ktoré majú Alianciu pripraviť na konflikt s Ruskou federáciou.
Plány budú zahŕňať tisíce stránok a popíšu, ako by mala Aliancia reagovať na ruský útok. Obsahovať má také detaily, ako je napríklad rozmiestnenie jednotiek na jednotlivých miestach.
Agentúra Reuters uvádza, že plány zahrňujúce Rusko vytvára NATO vôbec prvýkrát od konca Studenej vojny. Dôvodom je práve ruská agresia na Ukrajine a fakt, že Aliancia teraz vníma Rusko ako existenčnú hrozbu.
„Základný rozdiel medzi krízovým manažmentom a kolektívnou obranou je tento: Nie my, ale náš protivník určuje časovú líniu,“ povedal admirál Rob Bauer, jeden z najvyšších vojenských predstaviteľov NATO. „Musíme sa pripraviť na to, že konflikt sa môže začať kedykoľvek.“
Vypracovaním plánov NATO tiež poskytne štátom návod, ako modernizovať svoje sily a logistiku.
„Spojenci budú presne vedieť, aké sily a spôsobilosti sú potrebné, vrátane toho, kde, čo a ako ich nasadiť,“ povedal šéf NATO Jens Stoltenberg o vysoko utajovaných dokumentoch, ktoré, ako v Studenej vojne, pridelia určité jednotky na obranu určitých regiónov.
Sme pripravení bojovať dnes večer, uvádza generálporučík
Aliancia sa ale nepripravuje na jadrovú vojnu ako v minulosti. Sovietsky zväz už neexistuje a mnohé krajiny ako pobaltské, ktoré doň patrili, sú teraz členmi NATO.
Aliancia priznáva, že s modernou technológiou, ako sú drony, hypersonické zbrane či tok informácií, čelí novým výzvam.
Vďaka spravodajským informáciám ale dokážu „vidieť dozrievajúcu krízu“, ako to bolo pri Ukrajine.
Z toho dôvodu odmieta NATO výzvy pobaltských štátov, aby na ich územie nasadili viac vojakov. Obáva sa tiež, že hromadenie aliančných vojakov v Pobaltí, prakticky na hraniciach s Ruskom, by mohlo znervózňovať Rusov.
Ďalšou výzvou sú nedostatky produkovať zbrane a muníciu v dostatočnom množstve, čo ukázala vojna na Ukrajine. Kyjev dnes za mesiac spotrebuje dvakrát toľko, čo USA a Európa dokáže vyrobiť.
Pomalá je aj logistika, ktorú bude treba vylepšiť, aby vedeli rýchlo nasadiť a premiestniť jednotky.
Predstavitelia NATO odhadujú, že úplná implementácia plánov potrvá niekoľko rokov. Zdôrazňujú ale, že Aliancia môže v prípade potreby okamžite vyraziť do boja.
„Sme pripravení dnes večer bojovať. Viete, nikdy nie ste dostatočne pripravení. Nikdy,“ generálporučík Hubert Cottereau. „Musíme byť schopní bojovať dnes večer, ak to bude potrebné, s tým, čo máme.“
Polish 🇵🇱 air & SBAD units together with Allies & Partners have been testing their readiness & interoperability during exercise #Anakonda 2023
Over 13,000 troops have taken part strengthening our shared security on #NATO‚s Eastern flank#StrongerTogether pic.twitter.com/r1d4LncqLg
— NATO Air Command (@NATO_AIRCOM) May 17, 2023
Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú tiež na stole
Očakáva sa, že okrem toho sa na samite vo Vilniuse budú preberať bezpečnostné záruky, ktoré by po skončení vojny vedeli ochrániť Ukrajinu od ďalšieho ruského útoku.
„Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska alebo prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Ukrajina však nie je členom NATO, aj keď o vstup do tejto organizácie dlhodobo usiluje.
„Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie,“ uviedol generálny tajomník NATO.
Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane – robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Reuters, TARS