Musk má vážnu konkurenciu v čipovaní mozgu, startupy z Európy už budú robiť pokusy na ľuďoch

Keď Elon Musk pred dvoma mesiacmi predstavil najnovšiu technológiu svojej firmy Neuralink, správy o tom preleteli celý svet. Málokto však spomenul, že existuje množstvo ďalších firiem, ktoré Neuralink v mnohých aspektoch predstihujú. Elon síce najviac kričí, že chce z ľudí spraviť kyborgov, no od jeho prasiatka s mikročipom k symbióze ľudí a technológie to má ďaleko.

Britská firma BIOS v súčasnosti dokáže prakticky to isté, čo Muskova spoločnosť. V mnohých ohľadoch je na tom dokonca lepšie. Na vyššej úrovni má zmapovaný prirodzený jazyk ľudského nervového systému, chystá sa pomáhať ľuďom s rôznymi poruchami a nie je sama. Na podobnej úrovni je aj nemecký CereGate či švajčiarsky MindMaze.

Prečo tieto firmy neplnia titulné stránky médií a väčšina ľudí ani netuší, že existujú? Nuž, pretože Elon Musk je marketingový génius a má ohromné množstvo fanúšikov, ktorí na neho nedajú dopustiť. Aj konkurencii by sme však mali venovať pozornosť. Obzvlášť preto, že európske startupy sú na absolútnej špičke v tomto odbore.

Európa – kontinent kyborgov

Zatiaľ čo Muskov Neuralink má pozornosť médií a kapitál, investori radšej dávajú peniaze do európskych startupov. Taliansky Wise v prvom kole vyzbieral pätnásť miliónov eur. Holandský Salvia Bioelectronics získal na vývoj 26 miliónov eur. Európa má dlhú históriu spájania ľudí a strojov, ktorá siaha až do roku 1990.

Profesor Kevin Warwick implantuje čipy do ľudí celé desaťročia a Španiel Neil Harbisson je prvým človekom na svete, ktorému do mozgu voperovali anténu a oficiálne bol vládou označený za kyborga.

Vo Švédsku zase 3 500 ľudí chodí s čipom v ruke. Ten umožňuje otvárať dvere, platiť bez použitia platobnej karty a má aj ďalšie vymoženosti. Nie Neuralink, ale európske startupy vedú ľudstvo do budúcnosti, v ktorej budeme prepojení so strojmi.

BIOS sa pripravuje na klinické pokusy s ľuďmi

Neuralink síce vo svojej prezentácii ukázal prasiatko, ktorému do mozgu implantovali mikročip, no nespomenul pokusy na ľuďoch. Britská technologická firma BIOS je o krok ďalej a chystá sa na klinické testovanie už v roku 2021.

Cieľom BIOSu je pomôcť liečiť choroby, na ktoré v súčasnosti neexistujú lieky. Poruchy srdca, artritídu, diabetes či Cronovu chorobu má z veľkej časti na svedomí zlyhanie spojenia medzi mozgom a postihnutým orgánom. Spoločnosť chce pomocou svojich implantátov prepísať fungovanie problémovej časti mozgu a zlepšiť tak stav pacientov.

Kľúčom k úspechu je analýza neurónových signálov

Avšak prepísať komplexné fungovanie mozgu rozhodne nie je jednoduché. BIOS sa musí vyznať v zložitých paralelných sekvenciách neurónových impulzov, ktoré mozog neustále vysiela a to ďaleko presahuje technologickú expertízu, ktoré preukázal Neuralink.

„Sme tak trochu ako Linux a Elonov Neuralink je Microsoft,“ povedal spoluzakladateľ BIOSu Emil Hewage pre časopis sifted.

Podobne ako Neuralink, aj BIOS vyvinul vlastný implantát, no viac sa zameriava na prácu s dátami, zatiaľ čo Elon tlačí na miniaturizáciu a pohodlnosť pri jeho nosení. To však má čas. Predsa len, špičkové implantáty sú nanič, ak ich nevieme používať.

15x väčší Neuralink nestíha za konkurenciou

„V prvých dvoch rokoch nás chod firmy stál 100 000 libier a spravili sme porovnateľný pokrok, ako Neuralink so stomiliónovým rozpočtom za štyri roky. Ak sa nad tým zamyslíte, je to až absurdné,“ Dodal Hewage.

zdroj: TASR via AP/John Raoux

BIOS od tej doby od investorov vyzbieral 7,5 milióna eur a zaznamenal úžasný pokrok. Vďaka tímu 36 ľudí získal enormné množstvo dát ktoré analyzoval ich AI systém. Spoločnosť vďaka tejto snahe dokázala rozlúštiť mnoho tajomstiev ľudského mozgu a izolovať neurónové signály kľúčové pri liečený nepríjemných chorôb.

Software je dôležitejší než hardware

Neuralink síce vyvinul najpokročilejší mozgový implantát na svete, no bez kvalitného softwaru je prakticky zbytočný. Je všeobecne známe, že software je dôležitejší, než hardware. Toho sa drží nemecký CereGate, ktorý sa sústredí na vylepšovanie už existujúcich implantátov na Parkinsonovu chorobu.

Zameriava sa na odstraňovanie bugov a personalizáciu. Pacientom pomáha so symptómami tejto choroby. Startup v priebehu jedného roka vytvoril štúdiu, v ktorej na pätnástich ľuďoch dokázal, že je to možné. V septembri tohto roka od investorov vyzbieral dosiaľ nezverejnenú čiastku, ktorú použije na ďalší vývoj.

Neuralink by sa mal inšpirovať od konkurencie

A to je len špička ľadovca. Existuje množstvo úspešných firiem, ktoré sú technologicky ďalej, než Neuralink a paralelne vyvíjajú technológie, ktoré nám v budúcnosti umožnia prepojiť sa s počítačmi a otvoria možnosti, ktoré si ani len nevieme predstaviť. Médiá im však väčšinou nevenujú pozornosť, pretože tieto startupy vlastnia skutoční vedci, ktorí sa namiesto marketingu venujú vývoju reálnych riešení.

Elon Musk je skvelý líder a už mnohokrát dokázal veci, ktoré boli považované za nemožné. Spôsob, akým vedie Neuralink, je však kontraproduktívny. Aj to je dôvod, prečo firmu opustili pôvodní výskumníci. Vývoj mozgových implantátov je založený na výskume, nejde o inžiniersky problém. Elon by sa v tomto ohľade mal inšpirovať od konkurencie. 

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy