„My tu diktátorom neveríme,“ hovoría Fíni o svojom susedovi. Vojakov už roky cvičia na obranu proti Rusku

Poslanci maďarského a tureckého parlamentu tento týždeň schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do NATO. Netrvalo dlho a žiadosť odkleplo aj Turecko. Na prijatie Fínska do NATO sú teda v tejto chvíli potrebné už len formality.

Žiadosť o vstup táto škandinávska krajina podala hneď pár týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu. Prístupový proces však dlhé mesiace brzdili práve Maďarsko s Tureckom. 

Startitup sa bol preto spýtať Fínov, čo si o členstve v NATO myslia a ako vnímajú, že ich tieto krajiny dlhodobo brzdili v vstupe.

Samotný návrh o ratifikácii vstupu dvoch škandinávskych krajín, teda aj Švédska, predložilo parlamentu ministerstvo zahraničných vecí už pred vyše ôsmimi mesiacmi, ako na to upozorňuje TASR. 

„Maďarsko ratifikovalo členstvo Fínska v NATO. Ďakujem za jasné rozhodnutie! Členstvo Fínska a Švédska v NATO posilňuje bezpečnosť celej Aliancie. Je záujmom všetkých nás, aby sa aj Švédsko stalo členom NATO ešte pred summitom vo Vilniuse,“ napísala premiérka Fínska Sanna Marinová na Twitteri.

Podpora vstupu do NATO

Ako sme ťa informovali v našej reportáži z predvolebného Fínska, podľa posledného prieskumu verejnej mienky uskutočnený pre spravodajský portál Ilta Sanomat ukázal, že v súčasnosti viac ako 80 % Fínov podporuje zámery svojej krajiny pripojiť sa k Aliancii. 

„Vstup do NATO je nevyhnutný, už sa to malo stať dávno,“ povedal nám volič Usi. „Je to nesmierne dôležité pre našu budúcnosť“

Táto severská krajina už roky posilňovala svoju vojenskú spoluprácu s NATO, ale o možnom vstupe do nej sa dlhodobo nediskutovalo, hlavne pre zachovanie dlhoročnej tradičnej neutralite. Krivka sa však okamžite zmenila po brutálnom ruskom útoku na Ukrajinu.

Podpora vstupu do obrannej aliancie je naprieč celým politickým spektrom. „Jediné kritické hlasy vo voľbách sú na okraji, medzi novozaregistrovanými politickými stranami (putinistickými a postpandemistickými), ktoré nemajú silnú podporu v prieskumoch,“ domnieva sa Emilia Palonen, lektorka na Helsinskej univerzite. 

zdroj: Unsplash/ Simon Infanger

Armáda na úrovni

Čo sa týka fínskych obranných síl, tak tie zamestnávajú pomerne skromných 12 000 príslušníkov, pričom na svoju obranu míňajú len približne 2 % HDP, ako pripomína portál Foreign Policy. Do týchto čísel sa však neráta pohraničná stráž krajiny, ktorá je jednou z najsilnejších pilierov obrany krajiny.

Okrem však už spomenutých 12 000 oficiálnych síl, je armáda založená na obrovskom množstve brancov. Konkrétne až okolo tri štvrtiny všetkých fínskych mužov dokončia vojenskú službu, po ktorej sa automaticky stanú záložníkmi. „Fínska armáda zostáva v Európe celkom výnimočná,“ povedal fínsky obranný analytik Stefan Forss pre portál.

„Každý rok trénujeme veľké kohorty brancov a od nich sa očakáva, že zvládnu obranu proti veľkému ruskému útoku. To bolo ťažiskom ich výcviku aj v posledných desaťročiach,“ dodáva Forss.

Obavy z Ruska

Ak sa Fínsko stane členskou krajiny Aliancie, bude krajinou s najdlhšou hranicou s Ruskom. Tým by sa zdvojnásobila dĺžka hranice NATO s Ruskom.

„Každý vie, čo Rusko robí na Ukrajine, a tiež, čo spáchalo v našej histórii, takže pripojenie sa je naozaj múdre rozhodnutie. Rusko je a vždy bude hrozbou pre Fínsko,“ myslí si volič Oskari, s ktorým sme sa rozprávali vo Fínskom mestečku Turku.

Z výskumu neziskovej agentúry EVA vyplýva, že až tri štvrtiny Fínov majú negatívny názor na Rusko. Podľa autorov štúdie je pocit vnímanej hrozby zo strany Ruska evidentný v sérii otázok, ktoré respondentom položili.

Proces s konopným mastičkárom sa zamotáva: Znalec spochybnil postupy polície

Z odpovedí im vyšlo, že viac ako 90 percent Fínov považuje Rusko za „nepredvídateľnú diktatúru, ktorej túžba expandovať ohrozuje svetový mier“ a zároveň ho len málo ľudí vníma ako dobrého suseda. „My tu diktátorom neveríme,“ dodal Oskari.

Prijatie Fínska do NATO dlhé mesiace naťahovalo Maďarsko a Turecko, ktoré mali výhrady voči prijatiu severskej krajiny. Avšak začiatkom týždňa, už maďarský parlament po 8 mesiacov schválil ratifikáciu pristúpenia Fínska, ku ktorému sa ku koncu týždňa pridalo aj Turecko, kde vstup podporili jednomyseľne prítomní poslanci parlamentu. Tejto severskej krajine, tak zostávajú už len formálne kroky pred vstupom.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie