„Mýtny tender“: Spájal sa so smerákom Vážnym, teraz sa s ním pasuje Hegerova vláda
Autorka komentára je bývalá novinárka a pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu.
V roku 2019 sa verejnosť dozvedela frustrujúce informácie o tom, že síce máme pridrahé mýto, ale zato na stavbu diaľnic z neho štát dostáva len zlomok.
Celá zmluva bola výhodná akurát tak pre dodávateľa – firmu SkyToll. Štát, vodiči kamiónov a autobusov, ktorí mýto platia, ale aj my ostatní vodiči sme tak mohli len čakať, kým doterajšia zmluva skončí.
Pretože bola veľmi nevýhodná pre štát, ešte aj čo sa týka jej vypovedania.
Zmluva končí tento rok. Národná diaľničná spoločnosť s novým vedením a novým ministrom dopravy sa vopred pripravovala, aby predošlé chyby nezopakovala. Aspoň to tak malo vyzerať. Výsledok je ale veľmi rozpačitý. A (ne)prekvapivo vyhral staronový dodávateľ SkyToll.
Síce drahý, ale nevýhodný
Keďže za pôvodný mýtny systém z čias ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (aktuálne je poslancom parlamentu za stranu Smer) štát zaplatil okolo 850 miliónov eur, no nevlastní ho, Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zvolila na druhý pokus opačný postup.
Tentoraz chceli nielen mýtny softvér vlastniť, ale s ním aj zarábať na diaľniciach v iných štátoch. Teda sami súťažiť o mýtne systémy v zahraničí.
Dobrý úmysel, zlé prevedenie. Výsledkom totiž je, že do novej súťaže sa prihlásili len tri firmy. Z toho jedna vyzerá byť len „do partie“, keďže ide o čisto novú firmu bez predošlých skúseností, druhým je turecko-filipínske konzorcium a tretím česká sestra SkyTollu. Teda doterajšieho dodávateľa drahého mýta.
Pritom o súťaž mali záujem aj relevantné firmy, ktoré dodávajú mýto do západoeurópskych štátov. Prečo nakoniec cenu neponúkli? Odpovedí je viacero.
Čo sa nepodarilo
Diaľničiari nastavili súťaž príliš krátko. Zároveň niektorých záujemcov odradilo, že by sa mali vzdať svojho dlhoročného know-how v prospech slovenskej NDS. Tá pritom žiadnu analýzu komerčného využitia mýtneho softvéru doteraz nepredstavila.
V každom prípade je ale výsledok súťaže o mýto 2 v niečom podobný predošlému tendru. Konkrétne v nízkej konkurencii. Ak sa do tak dlho diskutovanej zákazky prihlásia len tri firmy, niečo nebolo nastavené v poriadku.
A v poriadku nevyzerá byť na prvý pohľad ani vysúťažená cena. Štát ju odhadol na 42 miliónov eur, víťaz chce dielo dodať za necelú tretinu. Buď teda NDS cenu prestrelila, alebo víťaz podliezol reálne trhové možnosti. Alebo je vysvetlenie iné. Verím, že časom vypláva na povrch.
Nebola to pravda, no a čo?
Tak, ako keď pred parlamentnými voľbami opozičný poslanec Igor Matovič „vo verejnom záujme“ odtajnil časť prvej mýtnej zmluvy. Potvrdil tak, že exminister Vážny nehovoril pravdu o odkupnej cene mýta.
Hlavným problémom slovenských drahých tendrov je, že pokiaľ sa za chyby v nich nevyvodí konkrétna zodpovednosť, nebudú hľadať politici a úradníci dôvod sa z nich poučiť.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.