Mzdy na Slovensku tento rok rástli: Na chvoste však skončil obľúbený sektor

Podľa čerstvého prieskumu narástla priemerná hrubá mesačná mzda. Priemerná hrubá mesačná mzda stúpla v 1. štvrťroku 2023 ročne o 9,5 %. Pri reálnej mzde ale hovoria odborníci o poklese. Po započítaní vplyvu inflácie, ktorá bola medziročne na úrovni 15,1 %, totiž priemerná reálna mzda v rovnakom období medziročne klesla o 4,9 %.

Najpomalšie rástli mzdy v IT sektore, pracovníci v priemysle si prilepšili najviac. Vyplýva to z prieskumu agentúry Grafton, ktorý zisťoval finančné ohodnotenie pri stovkách pracovných pozícií v ôsmich kľúčových odvetviach.

Rast miezd pokračuje

„Hoci nedávne štatistiky hovoria o poklese reálnych miezd, osobne si myslím, že sa pomaly, ale isto dostávame do fázy, keď sa tento pokles zastavuje. Ak sa totiž pozrieme na aktuálne čísla, trend je celkom jasný, inflácia sa neustále znižuje a v auguste bola na úrovni 8,9 %. Naproti tomu rast miezd pokračuje,“ uviedol riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo.

V 1. kvartáli tohto roku vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku o 9,5 %, v 2. kvartáli o 9,9 %. Rast miezd tak stačí podľa Mala pokrývať infláciu a reálne mzdy začínajú rásť.

Najmenší rast v IT sektore

Prieskum ukázal, že mzdy rástli najmenej v oblasti IT. Na mnohých pozíciách v tomto sektore ostali na rovnakej úrovni ako v minulom roku.

Za dátami zo sektora IT vidí Malo prepúšťanie na prelome rokov v nadnárodných spoločnostiach v zámorí. Slovenska sa priamo nedotklo, napriek tomu zamestnávatelia začínajú uvažovať nad hornou hranicou miezd v oblasti IT. Rast miezd sa v sektore zastavil a podľa Mala v budúcnosti nebudú rásť.

Naopak, platy rástli najvýraznejšie v sektore inžinieringu a výroby. Vo výrobe sa navyše mzdy zvyšovali paušálne. Platy rástli rýchlejšie aj pri pracovných pozíciách, v ktorých sú zárobky najnižšie, či v oblasti ľudských zdrojov a obchodu. Tlak na rast miezd je aj pri pozíciách s nedostatkom pracovníkov.

Slováci sa ocitli na chvoste európskeho rebríčka: Dlhy občanov dosahujú astronomickú sumu

„Miera evidovanej nezamestnanosti bola na Slovensku minulý rok na úrovni 5,9 %, v Nitrianskom, Trnavskom či Bratislavskom kraji to bolo dokonca pod hranicou 4 %. Je to pozitívna správa v tom, že trh práce je stabilný, na druhej strane je pre firmy ťažké nájsť vhodného kandidáta,“ dodal Malo s tým, že zamestnávatelia musia pre získanie pracovníkov robiť viac v oblasti mzdového nastavenia aj v oblasti benefitov.

Zvýšenie úrokových sadzieb

Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) opäť zvýšia úrokové sadzby, ak to bude potrebné, a vyhodnocujú vplyv predchádzajúcich krokov, ktoré sa stále ešte len prejavujú. Uviedla to prezidentka ECB Christine Lagardová pre televíziu Bloomberg. TASR správu prevzala z portálu Bloomberg News.

Podľa Lagardovej predstavitelia banky analyzujú viaceré faktory, ktoré ovplyvnia vyhliadky ekonomík v eurozóne aj na celom svete.

„Zaznamenali sme sprísnenie finančných podmienok, aké sme ešte nevideli,“ povedala Lagardová a poznamenala, že agresívne sprísnenie menovej politiky centrálnej banky sa ešte naplno neprejavilo v ekonomike, keďže to vždy prichádza s časovým posunom.

„Ako som už povedala, naším cieľom, našou misiou je vrátiť infláciu k 2 % v strednodobom horizonte,“ uviedla, Dodala, že banka sa drží tohto cieľa a je pripravená urobiť viac, ak to bude potrebné.

Fico zaútočil na prezidentku: Hlava štátu vraj blokuje vymenovanie vlády. Čaputová reaguje

Tento rozhovor bol jedným z jej posledných pred začiatkom obdobia „mlčania“, keď členovia banky neposkytujú žiadne vyhlásenia pred zasadnutím o úrokoch, ktoré sa najbližšie uskutoční 26. októbra.

Predstavitelia ECB nesignalizovali žiadny zámer akéhokoľvek pohybu v úrokových sadzbách po tom, čo na svojom septembrovom zasadnutí zvýšili kľúčové úroky už desiatykrát po sebe, pričom hlavná úroková sadzba dosiahla 4,50 % a depozitná 4 %.

Miera inflácie v eurozóne sa síce postupne spomaľuje (v septembri klesla na 4,3 % z 5,2 % v auguste), stále je však viac ako dvojnásobne vyššia, než je inflačný cieľ ECB na úrovni 2 %.

Podľa niektorých analytikov ECB už pravdepodobne ukončila svoj doterajší cyklus zvyšovania úrokových sadzieb, keďže inflácia v eurozóne klesá. Lagardová a jej kolegovia však odmietli vylúčiť ďalšie zvýšenie nákladov na pôžičky, ak to bude potrebné.

Kľúčové bude decembrové zasadanie, ich posledné v roku 2023, na ktorom zvážia ďalšie kroky, pričom by mali mať k dispozícii nové projekcie a na ich základe si urobia podrobnejší úsudok.