Na čele klimatického summitu OSN bude stáť šéf ropnej spoločnosti. Absurdná situácia naštvala aktivistov

Sultána Ahmad al-Džábira vo štvrtok vymenovali za predsedu tohtoročných klimatických rozhovorov OSN známych ako COP28 a prisľúbil „pragmatický“ prístup k riešeniu globálneho otepľovania.

Vymenovanie generálneho riaditeľa štátnej ropnej spoločnosti v Spojených arabských emirátoch (SAE) však okamžite vyvolalo ostrú kritiku environmentálnych aktivistov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúra AFP.

Aktivisti hovoria o konflikte záujmov

Džábir, ktorý riadi národnú ropnú spoločnosť emirátov Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC), bude vôbec prvým generálnym riaditeľom, ktorý zaujme na klimatickom summite OSN túto úlohu. Jeho vyhlásenie vydala oficiálna tlačová agentúra emirátov WAM.

„Prinesieme pragmatický, realistický a na riešenia zameraný prístup, ktorý pomôže transformačnému procesu v otázke ochrany klímy a tiež nízkouhlíkovému ekonomickému rastu,“ uviedol Džábir v oznámení.

„Úprimne verím, že dnešné (záchranné) kroky týkajúce sa klímy sú obrovskou ekonomickou príležitosťou pre investície do udržateľného rastu. Financie sú kľúčové pre spustenie klimatických opatrení,“ dodal.

Ľudstvu dochádza pitná voda. Nový vynález ju má „dojiť“ zo vzduchu

Aktivisti za ochranu životného prostredia však rýchlo zareagovali a varovali, že účasť vplyvného predstaviteľa ropného priemyslu môže spomaliť pokrok v boji proti globálnemu otepľovaniu. Džábirovo vymenovanie „predstavuje hanebný konflikt záujmov“, uviedol Hardžít Singh, šéf pre globálnu politickú stratégiu v sieti mimovládnych organizácií Climate Action Network International.

„Prítomnosť lobistov za fosílne palivá na klimatických rozhovoroch Organizácie Spojených národov neustále oslabovala výsledky klimatických konferencií, ale týmto (vymenovaním) sa problém dostáva na ďalšiu nebezpečnú a neslýchanú úroveň,“ dodal Singh.

Klimatický summit COP27, ktorý sa konal vlani v novembri v Egypte, sa skončil prijatím textu, ktorý bol kritizovaný – zmieňoval sa o pomoci chudobným krajinám zasiahnutým zmenou klímy, ale neurčoval nové ambiciózne ciele pre zníženie emisií skleníkových plynov.

Nový summit sa bude konať v novembri a decembri v Dubaji, ktorý je podnikateľskou, obchodnou a turistickou metropolou SAE. V aktivistoch – ktorí už dlho vyzývajú na odklon od ropy, lebo produkuje skleníkové plyny – však toto miesto konania vyvoláva obavy.

Budúcnosť ľadovcov je otázna

V dôsledku klimatických zmien polovica ľadovcov pravdepodobne do konca storočia zanikne. Časť z nich by však spomalenie globálneho otepľovania ešte mohlo zachrániť. Vyplýva to z vedeckej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215-tisíc svetových ľadovcov. Pracovali so štyrmi možnými scenármi budúceho vývoja pri zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden a pol, dva, tri a štyri stupne Celzia.

„Každý stupeň zvýšenia (teploty) spôsobuje väčšie topenie a straty (masy ľadovca),“ povedala spoluautorka štúdie Regine Hocková z Univerzity v Osle a Aljašskej univerzity vo Fairbankse. „To tiež znamená, že ak znížite nárast teploty, môžete obmedziť stratu hmoty (ľadovca). Takže v tomto zmysle je tu malá nádej,“ dodala.

zdroj: Climate/NASA

Projekcie štúdie vedci dosiahli prostredníctvom pozorovaní hmotnosti každého ľadovca v priebehu desaťročí a počítačových simulácií a sú pesimistickejšie ako prognózy klimatických expertov OSN.

Ak sa podarí naplniť najambicióznejší cieľ Parížskej dohody (o jeden a pol stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň), vedci odhadujú, že do roku 2100 zmizne 49 percent ľadovcov. To je asi 26 percent svetovej masy ľadovcov.

„Regióny s relatívne malým množstvom ľadu, ako sú Alpy, Kaukaz, Andy alebo západ USA, stratia do konca storočia takmer všetok ľad takmer bez ohľadu na emisný scenár,“ povedala Hocková. „Takže tieto ľadovce sú viac-menej odsúdené na zánik.“

zdroj: Pixabay/Public Domain Pictures

Podľa najhoršieho scenára (globálny nárast teploty o štyri stupne Celzia) by topenie ohrozilo aj masívne ľadovce (napríklad na Aljaške) a do konca storočia by zmizlo 83 percent ľadovcov. To by znamenalo rýchlejšie stúpanie hladiny morí.

Oteplenie o jeden a pol stupňa Celzia by zvýšilo priemernú hladinu morí o deväť centimetrov, oteplenie o štyri stupne Celzia o 15 centimetrov. To sa podľa Hockovej nezdá byť veľký rozdiel, ale môže to spôsobiť „oveľa väčšie škody“.

Roztopenie ľadovcov bude mať vplyv aj na zdroje vody, pretože poskytujú vodu pre približne dve miliardy ľudí. „(Voda z) ľadovca kompenzuje stratu vody v lete, keď je horúco a veľa neprší,“ povedala Hocková.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta